Podobné témy boli veľmi obľúbené v 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď vznikali jedna po druhej a výstižne ich nazvali ekohorory. Odštartoval ich v roku 1975 (ktože iný) ako slávny Steven Spielberg filmom Čeluste , v ktorom excelovali herci Roy Scheider, Richard Dreyfuss a Carl Gottlieb. Mimoriadny ohlas filmu sa pokúsil o tri roky neskôr (1978) zopakovať Jeannot Szwarc s Čelusťami 2, opäť v hlavnej úlohe s populárnym Royom Scheiderom, a to nie bez patričného ohlasu. Menej úspešný bol už Joe Alves so snímkou Čeluste 3, v ktorom si syna Brodyho ( hrdinu predošlých filmov) zahral Dennis Quaid.

Ešte v roku 1978 nezaháľal ani Joe Dante, ktorý si našiel inú nebezpečnú potvoru ohrozujúcu nevinné obete preľudnených pláží. Film nazval Piraňa. Nelenil ani James Cameron a nakrútil pokračovanie Piraňa 2, Lietajúci zabijáci. Odvtedy sa na túto tému nerealizovalo nič výnimočné, ale tieto filmy sa neúnavne opakujú na televíznych obrazovkách a priznajme si, že nie bez úspechu. Vrátiť sa po rokoch k tejto téme a šokovať čo najviac sa rozhodol Alejandre Aja vo filme Piraňa 3D. Režisér priznal, že film pre neho znamenal túžbu znovu pocítiť atmosféru 80. rokov. Aja nie je v tomto žánri nováčik. K jeho menu sa viažu také pozoruhodné horory ako Noc s nabrúsenou britvou a Hory majú oči.

 

 

Kým sa dostanem k samotnému filmu odcitujem ešte výrok režiséra: „Myslím si, že divákov táto mimoriadna jazda strhne. Je to prázdninová pohoda, ktorá sa zvrtne do ohromnej katastrofy, keď sa objaví útočiaca piraňa. Viete, že sa budete baviť a viete, že sa budete veľmi báť.“

Baviť som sa bavila, bála už menej. Bolo sa čoho, ale až tak veľa, že sa minulo účinkom. Aja ma hneď na úvod naštval. Nemám rada, keď diváka nalákajú na meno populárneho herca, a ten sa vo filme len ukáže. Mám na mysli Richarda Dreyfussa (jedného z troch protagonistov prvých Čelustí). V expozícii sa objaví chytajúc ryby na loďke uprostred jazera, onedlho ho niečo stiahne do vody a je po ňom. Nájde sa už len jeho obžratá kostra. A to je uvedený medzi hercami na prvom mieste. Neviem či je to móda, ale to isté sa stalo pri víťaznom filme tohtoročných Karlových Varov Moskytiéra, kde sa Géraldine Chaplinová len mihla a hovorilo sa o nej akoby, nedajbože, hrala hlavnú postavu.

 

 

 

 

Vráťme sa však k samotnému filmu. Nádherné jazero, slnkom zaliate pláže, množstvo krásnych mladých ľudí sa túži zabaviť, zaplávať si a nachytať bronz. Nechýba ani ten zlý (skôr hlúpy) v podobe režiséra pornofilmov, ktorý pochopiteľne ženie svojich ľudí do katastrofy. Samozrejme, trest ho stihne. Tí dobrí to predsa prežijú. Pirane zožerú, čo im príde pod zub. Dravé ryby nešetria nikoho a nič, sú nepremožiteľné. Za sekundu ozobajú končatiny, často celého človeka. Nechýba absolútne nič, čo by sme už nevideli aj v predchodcoch tohto hororu: festival na brehu jazera, veselá bezuzdná mládež, láska, žiarlivosť, valiaca sa tragédia na v slnku zaliatej pláži, ľudia neuposlúchnu varovanie, jediná zmena - tentoraz je úlohou udržať poriadok poverená žena. Šerifku si zahrala Elisabeth Shue (Leaving Las Vegas, Karate Kid, Skryté zlo, Pozor na Harryho), ktorej deti, samozrejme, ako vo všetkých predošlých filmoch o vodných predátoroch, nepočúvnu matku a spôsobia jej najväčšie trápenie. Nijaký strach všetko dobre dopadne.

Nechýba ani láska, hromada lascívností. Najviac na rozosmiala scéna, keď hladná piraňa odhryzne penis režiséra pornofilmov, ktorý osamotene pláve po jazere, iná piraňa ho zhltne a v zapätí s hnusom vypľuje. Prosím nepohoršovať sa, má to nutnú dávku humoru, nadsázky a dovolím si povedať aj zmyslu pre mieru. Výraz krvavé kúpele sa mi však zdá nedostatočný - sú to podmorské jatky so všetkým, čo k nim patrí. Jatky geniálne zinscenované, kamera (John R. Leonetti) sníma krásne mladé telá (najmä poprsia), laškovanie vo vode a zrazu sa prirútia pažravé pirane. Masaker je skutočne nevídaný. Kričí sa, jačí, únik je nemožný. A mne, priznám sa, bolo skutočne do smiechu. Neviem, či si režisér práve toto želal, ale jeden divák sa na vraždení prehistorickými monštrami zabával. Možno preto, že najviac ma vystrašil Steven Spielberg v Čelustiach, kde bol strach ešte ako - tak prijateľný a odôvodniteľný. Možno aj najviac pravdepodobný.

 

 

Piraňa 3D je výmysel od začiatku do konca. Pri tejto snímke si treba uvedomiť s kým, s čím a prečo sa hrá táto hra s divákom. Buď prijmete pravidlá hry alebo ich zavrhnete. Je to vaša voľba. A ak chcete nad príbehom uvažovať (neodporúčam) nedostanete sa za hranicu novodobej rozprávky s prekvapivou pointou. A propos koniec – ten neprezradím – je najväčším prekvapením a zároveň otvorenou cestou k pokračovaniu, ktoré sa už pripravuje. Ak sa teda chcete zabávať, nezabudnite si pozrieť tento film, ak sa chcete báť, to už nie som si taká istá, či sa vám to splní.


Piraňa 3D (Piranha 3D) USA, 2010
Scenár: Pete Goldfinger, Josh Stolberg
Réžia: Alexandre Aja
Kamera: John R. Leonetti
Hudba: Michael Wandmacher
Hrajú: Richard Dreyfuss, Ving Rhames, Elisabeth Shue, Christopher Lloyd
Foto: Bontonfilm