V roku 1913 sa exprezident Spojených štátov Theodore Roosvelt (1858-1919) vydal spolu so svojim 23- ročným synom Kermitom a skupinou odborníkov, na prieskum rieky v Amazónii. Výpravy sa s vojakmi zúčastnil i brazilský plukovník Candido Rondon. Podľa Roosvelta to bola jeho “posledná možnosť byť chlapcom”. Dobrodružstvu veľmi neprial jeho zdravotný stav, v ramene mal guľku, následok atentátu počas jeho neúspešnej prezidentskej kampane z roku 1912. Zvíťazil v nej vtedy Woodrow Wilson, u ktorého Masaryk vyjednával vznik Československa. Ako 26. prezident USA bol Roosvelt v úrade od roku 1901 do roku 1909. Do prezidentskej mocenskej agendy presadil nielen kontrolu mocných priemyselných spoločností, ale aj ochranu prírodných zdrojov.

Český režisér Robert Sedláček v rámci hranej tvorby naposledy zaujal v roku 2018 historickým portrétom Jána Palacha, za ktorý získal okrem iného cenu českej filmovej kritiky. Plodný tvorca sa však venuje aj mnohým seriálovým a dokumentárnym projektom. Za najmarkantnejšie dielo vyštudovaného dokumentaristu FAMU možno považovať trilógiu Tenkrát, v ktorej sa zameriaval na rôzne obdobia československých dejín. Podľa skutočných udalostí vznikol jeho najnovší film Premlčané. Ako režisér a scenárista sa ním vracia k svojím thrillerovým koreňom, ktoré zapustil debutom Pravidla lží v roku 2006. Sedláček medzitým zavítal niekoľkými filmami aj do žánrových vôd komédie. Ako teda dopadol jeho ambiciózny, hviezdne obsadený thriller lákajúci dávkou napätia a šokujúcimi odhaleniami?

Kto by už nepoznal populárny animovaný seriál Rýchla rota Chipa a Dala? Dobrodružstvá dvoch veveričiek Chipa, Dala a ich kamarátov – austrálskeho myšiaka Montyho Jacka, myšky Gadget a muchy menom Bzučo vedeli prikovať divákov k televíznym obrazovkám aj v našich končinách. Nevysielal sa pritom vôbec dlho a i napriek tomu, že ponúkol až 65 epizód, v Amerike ukončil svoje pôsobenie už po roku a pol od svojej premiéry. No hoci nikdy nedosiahol úspech Káčerova, predsa len je trochu prekvapením, že filmovej verzie sa dočkal až behom tohto roka.

Pre toho, kto by náhodou nikdy nepočul meno Anny Frankovej len v skratke, bolo to židovské trinásťročné dievčatko, ktoré si v úkryte pred nacistami v Amsterdame písalo denník. Ten ju prežil, umrela len niekoľko dní pred oslobodením v koncentračnom tábore Bergen-Belsen na týfus aj so svojou sestrou Margot. Prežil len ich otec Otto a ten sa po vojne postaral o zverejnenie denníka. Stal sa svetovým bestsellerom a inšpiroval aj animovaný film Kde je Anna Franková.

Na 75. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes bolo veľa príjemných filmových prekvapení, ale aj sklamaní. Najprestížnejšia filmová slávnosť na svete, má konkurenta len v Oscaroch, ale to nie je festival, bola z filmovej stránky tohto roku trochu rozpačitá. Už dlhší čas sa objavujú tie isté mená, ale tohto roku to bolo trochu okaté. Každý festival má svojich obľúbencov, lenže v Cannes to tentoraz trochu prehnali. Dramaturgia festivalu nebola veľmi vynachádzavá, je však možné, že to bola, vzhľadom na mnohé okolnosti, najlepšia ponuka. Novinkou je, že sa tohto roku lúčil s festivalom jeho prezident Pierre Lescure, v júni ho vystrieda Nemka Iris Knobloch, ktorá pracovala vo Francúzsku pre Warner Bros. Podľa novších pokynov prezident je volený na tri roky, čo však neznamená, že ho nezvolia znovu. Kritika na doterajšie vedenie festivalu by bola neoprávnená, čo však neznamená, že by sa nezišlo trochu čerstvého vetra.