Obľúbená recenzentská fráza „radšej si vopred o filme nič nezisťujte“ pôsobí možno dnes už ako lacná výhovorka autorov textov a zaužívané klišé, každopádne častokrát ide o strohý fakt a recenzent tak v skutočnosti robí potencionálnemu divákovi prospešnú službu a nie medvediu, i keď o medveďa tentokrát aj v skutočnosti pôjde. To je aj prípad americkej nezávislej drámy Čierny medveď Lawrencea Michaela Levina, v súčasnosti dostupnej na HBO GO. Čierny medveď totiž od začiatku klame telom a diváka vôbec nepripravuje na to, čo ho v druhej polovici čaká.

Keď je armádny tím Johna Kellyho (Michael B. Jordan) vyslaný do sýrskeho Aleppa s úmyslom vyslobodiť zajatého agenta CIA, nik z nich ani len netuší, ako sa celá misia neskôr obráti proti nim. Agent nielenže nebol väznený domácimi žoldniermi, ale ruskými vojakmi, ktorí sa za nich len vydávali. Navyše v celej akcií nešlo ani tak o to oslobodiť dôležitého zajatca, ako skôr o vyprovokovanie potrebnej zámienky pre likvidáciu ruského skladu zbraní. John Kelly sa cíti podvedený, no iný agent CIA Robert Ritter (Jamie Bell) stále trvá na svojej oficiálnej verzií: „Žiadnych Rusov tu nevidím.“

Dva roky stará francúzska snímka Iba zver je v súčasnosti k dispozícii na streamovacej službe HBO Go a poteší predovšetkým milovníkov obľúbených filmových mozaík prelomu starého a nového tisícročia, ako Babel, Amores perros – Láska je kurva či Crash. Režisér a scenárista Dominik Moll by sa asi príliš pri otázke, kde sa pri tvorbe filmu Iba zver inšpiroval, nevykrúcal a priznal by, že predobrazom mu boli diela autorskej dvojice Alejandro Gonzáles Iňárittu a Guillermo Arriaga. Štruktúrou má asi najbližšie k Amores perros (príbehy radené za seba s niekoľkými okamžikmi prepojenia), čo sa týka ústredných tém a náhodných prepojení udalostí na globálnej úrovni zase k Babel.

Téma sexu a všetkých jeho biologických a možno i trochu spirituálnych stránok sa v poľských filmoch a seriáloch neustále vracia, z čoho možno usudzovať nasledovné : ide o pocit nedostatočne verejne distribuovanej a diskutovanej témy, vhodnej nielen na príjemné masírovanie prvej signálnej sústavy, ale aj ako vhodný Molotov koktail, nasmerovaný na konzervatívne, religiózne kruhy. Tie Poliaci radi provokujú, nútia k diskusii vo viere, že dôjde ku konečnému odhaleniu ich pokrytectva, zaostalosti a túžby ovládať a kontrolovať všetky ľudské potreby. Taký bol napríklad film Wojciecha Smarzowského Klérus (2018), ale aj Corpus Christi (2019) Jana Komasu. Ak je niekto zvedavý na pokračovanie, na Netflixe je ukážka erotického žánru, film 365 dní (2020), a rovnako erotiky v komediálnom podaní, v zastúpení filmu Umenie milovania (2017).

„Keď mladá bojovníčka prejaví magické schopnosti, ktoré by mohli náhle zjednotiť svet, začnú proti nej spriadať úklady temné sily.“ Asi takto znie mimoriadne stručná oficiálna anotácia seriálu Tieň kostí (v originále Shadow and Bone) dostupného na streamovacej službe Netflix. A hoci sa jej nedá uprieť údernosť, nie je až tak ľahké odhadnúť, že sa za ňou skrýva viac ako ďalšie generické fantasy. A predsa je tomu tak.