Beata Parkanová, režisérka filmu Slovo, získala na tohoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch cenu za réžiu a hlavný predstaviteľ Martin Finger cenu za najlepší mužský herecký výkon. Mnohí by snímku boli radi videli ako víťaza, ale medzinárodná porota dala prednosť inému filmu. No nie celkom preto, že by Slovo bol film prelomový, prinášajúci niečo nové a osobité, ale preto, že vo výbere vyčnieval. Téma zachovať si mravnú integritu v časoch mimoriadne neprajných ako bola normalizácia stvárnili už mnohí českí tvorcovia oveľa adresnejšie, emocionálnejšie a umelecky dokonalejšie. Vrátiť sa k tejto téme má však svoje opodstatnenie a Parkanová sa jej zmocnila vcelku dobre.

Notár Václav (Martin Finger) a jeho manželka Věra (Gabriela Mikulková) sa dohodnú, že sa vždy budú podporovať a ich činy nikdy neprekročia morálne hranice, ktoré si predsavzali. Doba ich vystavuje ťažkým skúškam, ale až do roku 1968 to zvládajú bez veľkých šrámov. Súdruhovia dovtedy len veľmi jemne otravovali život Václavovi, aby vstúpil do komunistickej strany, ale po tomto roku začali byť agresívnejší. Citlivý Václav ochorie, je pod dohľadom psychiatrov, a zodpovednosť za rodinu prevezme jeho rázna žena Věra. Je to človek činu, nedá si servítku na ústa a poradí si, vrátane lekárov, so všetkým. Manžel sa po čase spamätá, znovu začne pracovať ako notár, ale tlak zo stany súdruhov silnie. Muž je neoblomný a celá rodina musí znášať dôsledky jeho rozhodnutia. Našťastie, manželka ho vo všetkom podporuje.

V podstate sa nič dramatické nedeje, humoru je pramálo, ale snímka napriek svojej zdanlivej všednosti veľa napovie o dobe, ktorú si už viac neželáme a veľmi ťažko sa súčasníkom vysvetľuje. Žiaľ, platí, že skúsenosti sú neprenosné, čo však, neznamená, že o nich nemáme písať a nakrúcať filmy. Práve preto trochu mrzí, že sa Parkanová, režisérka a zároveň aj autorka scenára, nedokázala vyhnúť tézovitosti, moralitám a istého klišé. Možno preto, že téma bola až príliš osobná, je to totiž príbeh jej starých rodičov.

Snímka má však veľa pekných miest, ktoré inak pomalé rozprávanie podstatne oživia. Jednou z najvydarenejších scén je napríklad výmena názorov matky s dcérami. Je výborne napísaná i zahratá. Dojemné a milé sú aj Vianoce a spoločne strávené chvíľky s rodinou. Teda všetko čo súvisí so vzťahmi funguje adresne a presne. Zaujme aj mnohými kritizovaná scéna v notárskej kancelárii, keď Václav, tušiaci podraz voči starej panej, spochybní želanie príbuzných a uvedie veci na správnu mieru. Neprekáža, i keď je to až príliš prehľadne dokresľuje morálny profil Václava, čoby človeka na všetkých frontoch spravodlivého. Umocnilo to však len jeho uvzatosť a dôslednosť. Václav je nekompromisný, neuhne ani za cenu, že príde o všetko a taký je teda aj vo vykonávaní svojej funkcie. Skôr by som ho dala, najmä v dnešnej dobe, za príklad. A celkove vhodne zapadlo do príbehu aj zakomponovanie fotografii do obrazu.

Našťastie, Parkanová nič nedramatizuje, drží sa faktov, jej hrdinovia sú normálni ľudia, ktorí sa líšia od ostatných len tým, že nie sú ochotní kolaborovať. A priznajme, že filmu vo výraznej miere pomohli zrelé herecké výkony predovšetkým Martina Fingera, ale takisto aj Gabriely Mikulkovej v úlohe Věry. Finger poňal svojho hrdinu ako človeka zásadového, ale nie veľmi priebojného. Je skôr tichý a utiahnutý, ale vie vystrčiť aj rožky, keď ide do tuhého. Poddá sa ťažkej depresii a nebyť jeho ráznej ženy nevieme, ako by to s ním dopadlo. Bol by v tom čert, aby si taká rázna dáma neporadila aj s psychickým stavom manžela. Cenu za herecký výkon si odniesol právom Martin Finger, ale takisto by si ju bola zaslúžila aj Gabriela Mikulková. Jej kreácia silnej ženy na zlé časy je bravúrna, i keď sa môže zdať jej tvrdosť až príliš prehnaná. Zahrala však svoj part tak, ako jej po predpisoval scenár a nebyť jej neústupčivosti asi by to s Václavom zle dopadlo. Věra je, podľa mňa, motorom celého príbehu ako žena do každého počasia, generál, bez ktorej by celá story nemala zmysel. Václav by bez nej navždy ostal za múrmi psychiatrie. Dá sa teda konštatovať, že vyrovnané výkony dvoch hlavných protagonistov, vzácne sa doplňujúcich a charakterovo úplne odlišných, dodali filmu patričnú vierohodnosť a hĺbku. Z ostatných si zaslúžia pozornosť Taťjána Medvecká, Jenovéfa Boková a Boleslav Polívka. K celkovému priaznivému vyzneniu prispala aj striedma kamera Tomáša Juríčka a hudba Jana P. Muchova.

Napriek istým výhradám (zbytočná tézovitosť), by som film za každú cenu nemal porovnávať s tými, ktorým sa toho obdobie podarilo oveľa emocionálnejšie a umeleckejšie stvárniť. Beata Parkanová to videla takto, neprezentovala nijaké bludy len vyrozpráva trápenie jednej slušnej rodiny v čase normalizácie a mnohí, ktoré ju zažili jej rozumejú. A porozumie, ak bude chcieť, aj mladšia generácia, lebo film je podnetný a zaujímavý aj po obsahovej stránke a navyše vyniesol na výslnie dvoch výborných hercov - Babrielu Mikulkovú a Martina Fingera.

Slovo, Česko, 2022
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Beata Parkanová
Scenár: Beata Parkanová
Kamera: Tomáš Juríček
Hudba: Jan P. Muchow
Hrajú: Martin Finger, Gabriela Mikulková, Jenovéfa Boková, Boleslav Polívka, Vladimír Polívka, Ondřej Sokol, Petra Hřebíčková, Taťjana Medvecká, Ján Jackuliak, Marek Geišberg, Antonie Formanová, Markéta Hrubešová, Gabriela Míčová, Martin Pechlát, Jaroslava Pokorná, Juraj Nvota, Berenika Panešová
Strih: Alois Fišárek
Zvuk: Viktor Krivosudský, Lukáš Moudrý
Scénografia: Jan Vlček
Masky: Andrea Štrbová
Produkcia: Vojtěch Frič, Ondřej Kulhánek, Maroš Hečko, Peter Veverka
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 15. septembra 2022
Foto: Bontonfilm