Životopisné filmy sú náročnou disciplínou, vibrujúcou medzi faktami, potrebami dramatického príbehu a zároveň snahou uchopiť čosi, čo púhe CV presahuje. Nakrúcať film o žijúcich legendách tieto požiadavky znásobuje. Overiť si čokoľvek zo života hrdinu je ľahké a preto je dramatická fabulácia obmedzená a zistiť, čo by sa tak zo života agresívneho futbalistu, ktorým Zlatan Ibrahimovič asi bol, hodilo pre večnosť, je zase ťažké. Nech zostane verejným tajomstvom, že filmy o futbalistoch nenakrútia žiadne intelektuálne hviezdy, súkajúce prevratné a originálne myšlienky a nápady z rukáva. Tvorcovia švédskeho filmu Volám sa Zlatan na nič prevratné neprišli a nakrútili slušný podpriemer.

Dieťa rozvedených migrantov z Bosny a Chorvátska, vyrastajúce v Malmo, nie je žiadny anjel. Neustále vstupuje do konfliktov, háda sa a odvráva. Nasadia naň školskú psychologičku, ale keď jej Zlatan pri futbalovom tréningu namieri loptou do tváre, je pripravená predpísanú terapiu vzdať. Nik okrem matky si s ním nevie rady. Keď ju polícia obviní z krádeže deti, Zlatan a jeho sestra putujú k otcovi. Ten síce má snahu o deti sa starať, ale práve vypukla vojna na Balkáne, bojujú tam jeho priatelia a chladnička ostáva aj po početných napomenutiach vyhladovaného syna stále prázdna. Sestra sa vracia k matke, Zlatan ostáva, ale trpieť jeho stálu finančnú tieseň sa mu protiví a tak to vzdá i on.

Veľmi nešikovne tvorcovia striedajú retrospektívne posuny, začínajú v jeho detstve. Tieto scény striedajú s budúcnosťou, keď sa dostáva do miestnych klubov i do národnej reprezentácie a svojimi výkonmi priťahuje pozornosť, z Ajaxu Amsterdam putuje do Turína a tak ďalej. Z budúcnosti sa zase vracajú do jeho detstva. Snaha ozvláštniť v podstate triviálny príbeh aspoň takýmito nápadmi filmu veľmi nepomôže. Trojuholník – ťažké detstvo, biedna sociálna situácia a víťazstvo talentu a vôle, je na hranú verziu Zlatanovho života málo. Oveľa údernejší mohol byť dokumentárny film. Tam by si fanúšikovia mohli jeho zázračné góly vychutnať účinnejšie, ak už teda šlo len o toto potešenie.

Ladom ostáva téma jeho balkánskeho pôvodu, multikultúrne švédske prostredie a jeho tolerantná, či netolerantná priepustnosť. Ako reaguje na „united colors“ vo fotbale a mimo neho, ako kultúrny mix komentuje svet športu a je, čo sa týka úspešných inozemcov naozaj „hate free“ ? Vyhýbajú sa i jeho milostným afinitám, v krátkej scéne síce naznačujú Zlatanovu snahu dohodnúť si rande s blonďavou kráskou, ale po nedorozumení so stretnutím sa k jeho emocionálnemu životu už ďalej nevracajú. Góly sú dôležitejšie.

Dôkladný výklad venujú detskej agresivite, tá tvorí značnú časť filmu, ale po jej príčinách nepátrajú. Zdá sa, že vyplýva len z rodinných pomerov. Pre roky formujúce športovca Zlatanovho rangu je dôležitá výbušnosť, rýchlosť a vôľa víťaziť. Kde sa tieto vlastnosti rodia a rozvíjajú, ak ju nenaznačovali len útek po krádeži trénerovho bicykla a ďalších výtržnostiach, vlastne berú? Nesporne k psychologickému portrétu patrili.

Ak sa trochu rozhliadneme po športových témach v škandinávskych filmových i seriálových portfóliách, ponúka sa predovšetkým oveľa dôslednejšie spracovaná hokejová sekcia v švédskom seriále Medvedín (2020, HBO). Úspešný hokejový junior Kevin má rovnako problémy s morálkou a tréner, bývalý šampión Peter má po tom, čo znásilní jeho dcéru problém. Viac než ilustráciu životopisných údajov predstavuje i film fínskeho režiséra Juho Kuosmanena (Kupé č.6) Najšťastnejší deň v živote Olli Mäkiho (2016). Ústrednou postavou je boxer Olli, v 60. rokoch to dotiahol na majstra Európy ako medzi amatérmi, tak medzi profesionálmi. Jeho život je tu zobrazený v oveľa plastickejšej verzii s presahom do charakteru doby a jej direktív.

Vzhľadom na obrovský úspech filmu, ktorý v rebríčku popularity predstihol i Batmana, sa zdá, že i tento plytký ponor do života zlatého futbalistu stačí. Jeho nadšeným obdivovateľom celkom určite.

Volám sa Zlatan (Jag är Zlatan), Švédsko, Dánsko, Holandsko, 2022
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Jens Sjögren
Predloha: David Lagercrantz (kniha)
Scenár: Jakob Beckman
Kamera: Gösta Reiland
Strih: Henning Mark
Zvuk: Fredrik Jonsäter, Jan Kasskawo, Marcus Hadriz
Scénografia: Catharina Nyqvist Ehrnrooth
Masky: Erica Spetzig, Anna Örnberg
Kostýmy: Mia Andersson
Produkcia: Frida Jonason, Fredrik Heinig, Mattias Nohrborg
Hrajú: Granit Rushiti, Dominic Andersson Bajraktati, Cedomir Glisović, Merima Dizdarević, Selma Mešanović, Linda Haziri, Emmanuele Aita, David S. Lindgren, Håkan Bengtsson, Gijs Naber, Duccio Camerini, Arend Brandligt, Helena Ellison, Matilda Limås, Per Larsson, Marco Cenaki, Dino Cosović, Sami Rabie, Vanja Kwiek, Adel Džafić, Mak Kovačević, Philip Skogberg, Jacob Bergman, Ann Engqvist, Irma Cupina Avsar, Emma Hansson Löfgren, Ola Selmén, Marcus Sahlén, Kristian Ärvström, Robert Bolmqvist Krstić, Miodrag Stojanovic, Björn Friberg
Distribúcia: Vertigo Distribution
Premiéra v SR: 8. septembra 2022
Foto: ČSFD cz.