Ak by česká história potrebovala účinné a výkonné PR, cesta výroby pôsobivých veľkofilmov, určených globalizovaným diváckym kruhom, je asi najefektívnejšia. V podobe filmového príbehu musí prejsť potrebnou zjednodušujúcou úpravou a zároveň vhodným stylingom, to je jasné. Výber tvorcov filmu padol na Jana Žižku, husitského vojvodcu, ktorý, ako nám tvrdí film, nikdy nebol porazený a nikdy neprehral a je to voľba v tomto ohľade presná.

Vlastne ide hlavne o túto figúru výkonného individualistu a nezlomného bojovníka, presne v intenciách a potrebách doby, ktorá si o ňom teraz bude rozprávať. Husiti, vojsko náboženskej reformácie z 15. storočia, s dobrými ídeovými zámermi, ale realizáciou pod psa, sa v príbehu hrdinu ani veľmi nepretláča. Fungujú tu len ako hŕstka nadšených amatérov. Pod vedením jednookého Jana si dokáže poradiť s cisárskym vojskom raz-dva. Okrajovo sa spomenie Ján Hus a Betlémska kaple, ale inak tu so skorumpovanou cirkvou, s nadšením predávajúcej odpustky a podobné monetizované úľavy zlému svedomiu, veľmi do činenia nemáme. Tento český veľkofilm chce predstaviť svetu Žižku ako ľudového, emblémového hrdinu, smelého, bojovného a čestného. Do akej miery to aspoň zhruba zodpovedá jeho historickému obrazu sa asi pýtať netreba. Ide hlavne o akčný historický film, rámcovaný historickou kulisou. V tomto ohľade sa výkon vydaril. Jeho realizácia dobového prostredia a hlavne bojových akcií má dobré skóre. Je pôsobivá a vysoko profesionálna.

Príbeh je postavený na jednoduchej situácii, voči slabému kráľovi, synovi Karla IV. Václavovi IV. (Karel Roden) intriguje šľachtic Jindřich z Rožmberka (Till Schweiger) v spojení s Václavovým bratom Zikmundom (Matthew Goode). Vo Václavových službách je aj istý Boreš (Michael Caine), ktorý mu zabezpečuje spojenie a podporu s ríšskymi kruhmi. Silnej figúry sa Václavovi protivníci potrebujú zbaviť a v úvode filmu sa odohrá útok na Borešovu suitu, ktorej velí Jan Žižka. Dozvedia sa, kto útočníkov poslal a tak sa snažia ochromiť Rožmberka tým, že unesú jeho snúbenicu Katarínu (Sophie Lowe). Je neterou francúzskeho kráľa a má preto pre obe strany význam. Zajatá Katarína sa pri putovaní krajinou, zmietanou krutosťou a násilím, presvedčí o reálnom stave kráľovstva a okrem toho sa do Žižku zamiluje. Jej city sú opätované. Zachráni mu dokonca život. Zápas zúčastnených protivníkov graduje a intriga proti Václavovi sa prezradí. Love story nekončí, našťastie,  happy endom, taký voluntarizmus by neprešiel ani s ohľadom na hollywoodske pomery.

Milostná zápletka je najslabším článkom príbehu aj napriek ambíciám a požiadavkám zahrať na strunu ženskej agendy. Posúva ju do oblasti rozprávkového žánru v lepšom prípade, v horšom do lacnej verzie romantickej schémy, rokmi vyprázdnenej a bez akejkoľvek invencie pohodlne prepisovanej. Dobový breviár vzťahu k ženám, rovnako ich postavenie v mocenskej sobášnej politike iste mohol poskytnúť viac variácií na rozohranie milostných vzťahov, než toto zjednodušené riešenie. Rafinovanejšie prekreslenie vzťahov medzi bratmi Václavom a Zikmundom, súťažiacimi o moc, politická váha šľachty, reprezentovanej Jindřichom z Rožmberka a najmä cirkvi, dôkladne miešajúcej karty vo vtedajších pomeroch, by iste dalo viac, než siahodlhé naháňačky po lesoch a jaskyniach.

Pre ilustráciu si stačí pripomenúť dánsky film Margret – kráľovná severu, minulý rok uvedený i v našej distribúcii, dôkladnejšie scenáristicky prepracovaný, s uveriteľnými postavami, riešiacimi dramatické dilemy, postavené na rozhodnutiach medzi logikou vlády a rodinných vzťahov. Takto disponovaný historický portrét bol nesporne zaujímavejší a navyše pracoval s dôraznejším emocionálnym potenciálom. Ten v Janovi Žižkovi, postavenom na dokonalosti technického zvládnutia bojových scén dokonale absentuje.

Nedostatky dramatickej úrovne do istej miery vyrovnáva dôkladná výprava a vizuálna stránka filmu. Vidieť Karlov most z 15. storočia s podobou pražského hradu v pozadí, dobové interiéry a fascinujúco nasnímané exteriéry, sú samostatným učebnicovým exkurzom vnášajúcim do kontextu domáceho historického kontextu kvalitu, ktorá sa len tak nezopakuje.

Jan Žižka sa tak zaradí do dlhého zoznamu filmových spracovaní prelomového obdobia českých dejín, ktorému dominuje husitská trilógia Otakara Vávru, Jan Hus (1954), Jan Žižka (1955) a Proti všem (1956). Sprevádzajú ich diskusie o ideologickej interpretácii všetkého, čo sa v priebehu reformácie v 15. storočí udialo. Po marxistickom výklade husitského hnutia, ako predvoja revolučných tradícií pracujúceho ľudu, môžme hádať, v čom spočíva ideologický výklad najnovšej verzie Jana Žižku a jeho doby. Obávam sa, že okrem konzumného entertainmentu, odkazujúceho na jednoduché slogany o morálke a cti v hre o víťazov, na veľa neprídeme.

Jan Žižka, Česko, 2022
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Petr Jákl
Scenár: Petr Jákl, Petr Jákl st., Marek Dobeš (pôvodný scenár), Michal Petruš (Pôvodný scenár)
Kamera: Jesper Tøffner
Hudba: Philip Klein
Hrajú: Ben Foster, Michael Caine, Til Schweiger, Sophie Lowe, Matthew Goode, Roland Møller, William Moseley, Karel Roden, Jan Budař, Ondřej Vetchý, Marek Vašut, Werner Daehn, Vinzenz Kiefer, Magnus Samuelsson, Jennifer Armour, Sean Connor Renwick, Roman Šebrle, Martin Kavan, Zdeněk Gloser, Petr Vágner, Laura Károlyi, Filip Antonio, David Svoboda, Ben Cristovao, Aneta Kernová, Romana Jákl Vítová, Christopher Rygh, Denisa Pfauserová, Bohuslav Hrdlička, Daniel Vávra, Alistair Brammer
Strih: Steven Rosenblum, Dirk Westervelt
Scénografia: Jiří Sternwald, Barbora Bucharova
Masky: Ivo Strangmüller
Kostýmy: Kateřina Mírová
Produkcia: Petr Jákl, Cassian Elwes
Distribúcia: Magic Box
Premiéra v SR: 8. septembra 2022
Foto: Magic Box