Vyrastať v Houstone koncom 60. rokov, v čase kedy USA a Sovietsky zväz asi najvypätejšie „súťažili“ o to, kto zásadným spôsobom dobyje vesmír, mu prinášalo množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Asi najlákavejším snom všetkých bez rozdielu veku sa stalo možné pristátie na Mesiaci. A vtedy za ním prišli dvaja „vedátori“ Kranz (v pôvodnom znení Zachary Levi) a Bostick (Glen Powell). Vraveli, že sa im pozdávajú jeho vynikajúce výsledky v predmetoch zameraných na prírodné vedy, aj to, aké športové výkony podáva na školskom ihrisku. Vraj pri navrhovaní akéhosi pristávacieho modulu NASA urobila chybu. Jeho rozmery sú príliš malé pre dospelého kozmonauta. A Stan (Milo Coy) svojim detským vzrastom by mohol byť vhodným kandidátom na testovaciu osobu.

Ruben Östlund už po druhý raz dostal v Cannes Zlatú palmu. Nedávno to bol film Štvorec a mysleli sme si, že v takom krátkom čase mu asi cenu nedajú, aj keď Trojuholník smútku bol najlepší film festivalu. Bola to múdra porota na čele s Vincentom Lindonom, ktorá nemala zábrany. Aj povedali, že to dostáva geniálny filmár a Švéd Östlund  ním skutočne je. Splnilo sa aj moje, aj želanie obecenstva a krásno-smutná snímka o problémoch dospievania Blízko Lucasa Dhonta dostala ex aequo Veľkú cenu. Tieto dva filmy mali u obecenstva najväčší úspech a pri vyhlásení najväčší aplauz. (Poznámka: preklad filmov je doslovný a v distribúcii budú mať skoro všetky iný alebo pozmenený názov.)

Festival v Cannes sa blíži ku koncu, v soboru večer sa dozvieme kto získal Zlatú palmu, udalosti vrcholia a ako vždy na záver môže prísť ešte veľké prekvapenie. Je " dobrým zvykom" na tomto najprestížnejšom festivale dať úplne na záver víťazný film. Či sa to stane aj tentoraz nevedno. Kandidátov je viac môže to byť Chlapec z neba (Boy from Heaven) švédskeho režiséra Tarika Saleha, Trojuholník smútku Rubena Östlunda (Triangle of Sadness), R.M.N. Cristiana Mungiua alebo aj EO Jerzyho Skolimovského. Novinkou je ešte, že sa tohto roku lúči s festivalom jeho prezident Pierre Lescure a od júna zasadne na jeho miesto prvá žena v dejinách canneského festivalu Nemka Iris Knobloch, volená na tri roky. Knobloch pracovala ako manažérka Warner Bross.

Joseph Kosinski už má skúsenosti s oživovaním starej kultovej značky; v roku 2010 nakrútil pokračovanie sci-fi Tron z roku 1982 s názvom TRON: Legacy 3D. Po trikovej, ale aj dejovej stránke dnes už trochu naivne pôsobiaca klasika dostala po takmer troch desaťročiach moderný, digitálny a 3D tvar. Kosinski tentokrát prichádza do boja o nového diváka prostredníctvom sequelu ešte väčšej osemdesiatkovej klasiky, a to pokračovania akčného spektáklu Top Gun z roku 1986. Vo svojom jadre kvalitne nakrútená bezmyšlienkovitá jazda s legendárnym soundtrackom a úžasnými leteckými scénami režiséra Tonyho Scotta v produkcii Dona Simpsona a Jerryho Bruckheimera akosi neobsahovala výraznejší konflikt. Postavám išlo „iba“ o to, ako skončiť v škole pre letcov Top Gun čo najvyššie. Jediným tragickým momentom bola smrť najlepšieho Maverickovho kamaráta Goosea.

V žánri vojnového filmu medzi severskými krajinami jednoznačne kraľujú Fíni. Majú v tejto oblasti bohaté historické skúsenosti z povestnej Zimnej vojny so Sovietskym zväzom a zodpovedá tomu i množstvo nakrútených filmov, z najznámejších je to Neznámy vojak (2017) režiséra Aku Louhimiesa. Ďalej si určite pamätáme na skvelé nórske televízne seriály Boj o ťažkú vodu (2015) a tiež Cestu cez Atlantik (2020). Švédi sa v tomto krátkom zozname môžu prihlásiť filmom Za hranicami (2015) Richarda Holma. Z dánskeho portfólia sme toho veľa v našich kinách a televízii nevideli a preto je Bombardovanie, v anglickej verzii uvádzané aj pod názvom Tieň v mojich očiach, zaujímavý.