Rok, v ktorom svet zaplavila korona, sa začal pre slovenský film sľubne. Divákov ťahal do kinosál triler Sviňa. Lenže 10. marca sa (aj) kiná museli zatvoriť. Po letnom nadýchnutí sa na jeseň situácia zopakovala. Na bondovku Nie je čas zomrieť, akčné sci-fi Tenet, aj Šulíkovu komédiu Muž so zajačími ušami, rovnako ako na stovky ďalších filmov, stále čakáme. Čo urobila a stále robí pandémia so svetom pohyblivých obrázkov, sleduje Miro Ulman z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu.

Kto vďaka obmedzeniam stratil viac – producenti, distribútori či kinári?
Veľmi ťažko jednoznačne odpovedať. Je to individuálne. Navyše ide o prepojený reťazec a táto trojica sa navzájom potrebuje. Producenti investovali do nakrúcania filmov, ktoré teraz nemajú kde hrať, distribútori zasa investovali do práv, titulkov a dabingu filmov, ktoré nemajú komu ponúknuť a väčšina kinárov má zasa nemalé investície v digitalizácii a modernizácii kín a čakali, že prichádzajúce filmové hity im pomôžu pri splácaní úverov. Pandémia navyše poznačila aj distribúciu fyzických nosičov. Filmy doteraz mali premiéru v kinách a následne sa dostali do predaja na DVD, BD či UHD. Ale keďže očakávané premiéry sa v roku 2020 nekonali, nie sú k dispozícii žiadne novinky a na fyzických nosičoch posledné mesiace vychádzajú väčšinou len reedície dávno vypredaných titulov.

Nerekordný rok priniesol aj jeden rekord - na troch najvyšších priečkach najnavštevovanejších filmov sa ocitli „domáci“.
Príčina je jasná. Keď si pozrieme TOP 10 divácky najúspešnejších filmov na Slovensku počas posledných rokov, tak s výnimkou rekordného roku 2017, keď rebríčku kraľovali filmy Všetko alebo nič a Čiara, a v TOP 10 boli ešte filmy Únos (4.) a Cuky Luky film (10.), tak každý rok nájdeme v prvej desiatke sedem až desať amerických titulov. Vlani však v distribúcii americké blockbustre a animované rodinné filmy chýbali. Podiel amerických snímok na návštevnosti slovenských kín v roku 2020 po prvý raz klesol z tradičných 70 až 75 % na 42,8 %. Naopak, návštevnosť domácich filmov medziročne nevzrástla v rámci EÚ v krajinách, za ktoré sú k dispozícii predbežné výsledky len v Chorvátsku, Lotyšsku a Slovinsku. Slovensku patrí siedma priečka, keď podiel domácich filmov na návštevnosti medziročne vzrástol z 16,5% v roku 2019 a 32,79% v roku 2020. Takže domáce filmy s diváckym potenciálom pri neúčasti amerických favoritov kraľovali.

Lebo chýbala konkurencia...
Myslím si, že v tomto prípade to súvisí najmä s mimoriadnym záujmom o film Sviňa. Ten videlo 395 604 divákov a priemerná návštevnosť na predstavenie bolo neuveriteľných 93,4 diváka. Takmer 89 % divákov všetkých premiérových majoritne slovenských filmov prišlo na Sviňu. Vďaka tomu bola priemerná návštevnosť na slovenské filmy a majoritné koprodukcie 55,31 divákov na predstavenie. Ak započítame aj minoritné koprodukcie, tak priemerná návštevnosť na všetkých domácich novinkách bola vlani 45,31 diváka - a podiel Svine bol 58 %. Len pre porovnanie. Priemerná návštevnosť na predstavenie v roku 2020 všetkých, teda nielen slovenských filmov, bola 23,96 diváka, čo je najnižší priemer v ére samostatného Slovenska. V roku 2019 to bolo 33,23.

Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo o konci malých (zväčša jednosálových) kín. S obmedzeniami „zúriacej“ prvej i druhej vlny korony sa ale dokázali vyrovnať lepšie ako mini-a multiplexy.
V prípade viacsálových kín nie je tajomstvom, že významnou zložkou ich príjmov je predaj jedla a nápojov. Keďže bola obmedzená kapacita kinosál, a navyše zakázaná konzumácia v nich, tak prevádzka by pre ne nebola rentabilná. Problémom bol i nedostatok atraktívnych titulov, pretože domáci distribútori museli čakať s nasadením trhákov na celosvetovú premiéru, ktorá sa neustále odkladala, až sa napokon posunuli takmer o rok. Viacsálové kiná robili, čo mohli, aby pritiahli divákov. Sieť CINEMAX napríklad zahrala série Pán prsteňov či Harry Potter... Podľa môjho názoru jednosálové kiná sú oveľa flexibilnejšie, majú svojich stálych návštevníkov, ktorí si radi pozrú aj artové tituly.

Mimochodom, už dajaké kino zbankrotovalo?
Podľa mojich informácií zatiaľ ešte nie. I keď na definitívne vyjadrenia je ešte skoro. Kiná sú už štvrť roka zatvorené a uvidíme aký dopad bude mať súčasná situácia. Či všetky prežijú, alebo niektoré navždy zmiznú a s nimi aj kus histórie mesta či obce. Ale je tu aj dobrá správa. Napríklad 28. augusta 2020 bolo znovuotvorené digitalizované kino Tatra vo Vrábľoch a v týchto dňoch sa v médiách objavila správa, že dolnokubínska samospráva začala so záchrannými prácami na budove Kina Choč, ktoré naposledy premietalo v roku 2012.

Čo možnosť premiérovať filmy v on-line priestore?
Väčšina tvorcov a distribútorov i naďalej uprednostňuje uvedenie filmu v kine, pre ktoré bol primárne učený. A tak sa premiéry odsúvali aj za cenu toho, že niektoré slovenské snímky – napríklad najnovší film Miry Fornay Žaby bez jazyka (2019) – čakajú na distribučnú premiéru už druhý rok. Vlani mal len dve projekcie v rámci Ozvien Febiofestu, počas ktorých sa hralo niekoľko filmov z programu MFF Febiofest Bratislava, ktorý zrušila pandémia hneď dvakrát. Raz na jar tesne pred začiatkom a druhý raz, keď ho organizátori v jeden deň slávnostne otvorili i zakončili. Až 20 premiér slovenských filmov bolo presunutých na rok 2021.

Bude že to premiérová tlačenica, keď sa raz kiná otvoria... ASFK sa on-line priestoru nebojí. Vo februári ponúkla premiéru dokumentu Pre Samu aj komédie Ďaleko od Reykjavíku, v marci dokument Everest – najťažšia cesta.
Ten mal 12. marca online premiéru v našom Kine doma. A predalo sa 590 vstupeniek vo všetkých zapojených kinách (štatistika pri on-line projekciách hovorí len o počte predaných vstupeniek, ale nevieme, koľko ľudí film reálne sledovalo), čo je absolútny rekord počas existencie Kina doma. Nemalú zásluhu na tom mala určite aj následná beseda s jedným z najúspešnejších slovenských horolezcov Zoltánom Demjánom, ktorú zostalo sledovať 430 divákov.

Číslami ,,divákov“ sa ale streamovacie služby (ani giganti ako Netflix, leda v prípade mimoriadneho úspechu) zatiaľ nechvália.
Niečo viem a niečo nie. Kvôli zatvoreniu kín sa pozeranie filmov presunulo do on-line priestoru. Jednak v rámci platforiem v rámci reálnych kín ako sú napríklad Kino doma (https://kino-doma.sk/), Kino z gauča (https://kinozgauca.sk/), či #kinaspolu (www.kinaspolu.sk), VOD platforiem distribučných spoločností ako sú napríklad Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK), Filmtopia (http://www.filmtopia.sk/filmy/44/17/filmtopia-online/), Film Europe (https://edisonline.sk/vod), ale aj prostredníctvom DAFilms.sk, Netflixu a podobne. ASFK sledovanosť svojho ASFK VODu (https://vimeo.com/asfk/vod_pages) s 39 titulmi nezverejnila. Mala však aj virtuálne projekcie v rámci projektu Kina Lumière Kino doma. To realizovalo on-line projekcie počas prvej aj druhej vlny pandémie, celkovo vlani uviedlo počas 107 dní 149 predstavení, ktoré videlo 8 837 divákov. Priemerná návštevnosť virtuálnych projekcií sa tak vyšplhala na 59 divákov na predstavenie. Do projektu sa pridali Kino Úsmev Košice, Kino Iskra Kežmarok, Kino Akademik Banská Štiavnica, Kino Fontána Piešťany a Kino Tatran Poprad. V prípade trileru Sviňa sa prvýkrát stalo, že slovenský filmový hit sa dostal do online priestoru krátko po distribučnej premiére v kinách. Na jej on-line projekcie sa predalo vyše 8 000 vstupeniek. Filmový producent a spolurežisér filmu Rudolf Biermann pred spustením on-line projekcií povedal: „Je to aj pre nás test do budúcnosti, ktorý môže naznačiť nové smery v kinodistribúcii a otvoriť diskusiu.“ Spolu bolo na virtuálne projekcie jednotlivých kín a Sviňu predaných takmer 18 000 vstupeniek (je to 0,7 % všetkých divákov v slovenských kinách v roku 2020).

Neuvažujú naši producenti o kroku, ktorým sa už pochválilo hollywoodske štúdio Warner Bros? Vraj dlho očakávané veľkofilmy (ktorých premiéry sa neustále posúvajú) uvedú zároveň v kinách aj v platenom on-line priestore?
O tom, ako to bude na Slovensku, zástupcovia veľkých štúdií zatiaľ oficiálne nechcú veľmi hovoriť, pretože ešte stále je to len v štádiu rokovaní. Budú to však práve oni, kto nastaví všeobecné pravidlá, čo budú u nás platiť.  Keď zovšeobecním informácie, ktoré sa doteraz ku mne dostali, zatiaľ to vyzerá tak, že súčasné uvedenie filmu v kine a na VOD bude na Slovensku skôr výnimkou, než pravidlom. Všetko závisí aj od toho, kedy sa na Slovensku spustia služby Disney+, Paramount+ a podobne. Kým sa globálny trh nevráti do normálu, viaceré veľké štúdiá budú svoje filmy uvádzať buď súčasne v kine plus na svojich streamovacích platformách, alebo len s malým časovým odstupom. V každom prípade sa okno medzi premiérou v kine a VOD premiérou určite skráti a bude zachované aj po skončení pandémie. Menší distribútori, ako napríklad Film Expanded by po otvorení kín chceli vo vybraných prípadoch zahraničných filmov vyskúšať model synergického uvedenia, ale aj u nich môžeme očakávať skôr skracovanie časového úseku medzi kino- a on-line premiérou.

Počas udeľovania Európskych filmových cien spomenula Agniezska Holland potrebu založenia ,,európskeho Netflixu“. Bola by to cesta?
Agniezska Holland má pocit, že platformy v súčasnosti už nielen ponúkajú obsah, ale ho aj sami produkujú. Vrátane formátov, ktoré nie sú dostupné v kinách - najmä viacdielne seriály. V centre ich pozornosti je dospievajúca mládež. Už niekoľko rokov má pocit, že Netflix a niekoľko ďalších veľkých spoločností nás, Európanov, postupne začína „kolonizovať“. A že Európa potrebuje platformu, ktorá by uspokojovala naše kultúrne potreby. V súčasnosti existuje mnoho platforiem, ktoré uspokojujú najmä cinefilov, ale nemajú vplyv na trhu. Ak chcete mať vplyv, musíte obsah produkovať. A na to potrebujete dostatok financií. Otázkou je, či by súčasná situácia umožnila vytvorenie paneurópskej platformy, ktorá by zjednotila kultúrne dedičstvo a súčasne podporovala vznik nových audiovizuálnych diel.

Nemáš vešteckú krištáľovú guľu, ale... v akých farbách vidíš dianie vo filmovom svete tento rok?
Začiatok tohto roku určite v čiernej, respektíve čierno-čiernej. Rozhodne to nie je farba kinosály plnej divákov, ktorú presvetľuje svetlo projektoru. Pretože keď sme sa rozprávali o tom, koho najviac zasiahla pandémia, nehovorili sme o divákoch. Za normálnych okolností by svetielko v kinosále, hoci z pootvorených dverí, cinefilov maximálne pobúrilo. Veď aj v Kine Lumière pred každým predstavením premietame upozornenie: „Predstavenie sa končí posledným titulkom. Ďakujeme za porozumenie.“ A všetci sa naučili, že svetlá zasvietia, až keď film skončí. No dnes by tí istí diváci pootvorené dvere do kinosály naopak brali ako nádej. Že už sa blíži chvíľa návratu. Je možné, že s pribúdajúcim slnečným žiarením a počtom zaočkovaných sa aj filmový svet zahalí do svetlejších a teplejších farieb. Určite už ale nebude ten istý, ako predtým. Poznám mnohých, ktorí sa už projekcií v kine (ale aj divadelných predstavení, koncertov, či výstav) – nevedia dočkať zdieľaného zážitku s ostatnými a následných debát o práve videnom filme. Ale sú i ľudia, ktorí naďalej radšej zostanú v bezpečí domova. Je tu ešte jedna významná farba. Červená, teda STOP. Začiatkom marca premietali kiná v tridsiatich krajinách sveta, napríklad v Chorvátsku, Poľsku, Bulharsku, Nórsku či na Islande. Dúfam, že pomyselný semafor pred každým slovenským kinom už o pár mesiacov zmení farbu z červenej na zelenú.

Foto: (c) Miro Nôta a archív