Krédo novodobých amerických nomádov je nikdy si nepovedať Zbohom, ale Stretneme sa. „Stretnutie“ znamená, že sa aj de facto, aj obrazne vždy niekde stretnú, možno aj v raji, ak existuje. Road movie, so silným sociálnym podtextom, Krajinu nomádov nakrútila pekinská rodáčka Chloé Zhao, ktorá všetky svoje filmy realizuje v americkej produkcii. Spomínaná snímka jej priniesla už doteraz veľa úspechov. Z vlaňajšieho MFF v Benátkach si odniesla Zlatého leva za najlepší film, bola víťazom aj na Zlatých glóbusoch (najlepší film), nominovali ju aj anglickí akademici na cenu BAFTA v kategórii najlepší film a je aj v nomináciách najlepší film na Oscara a má veľké šance. K veľkému úspechu jej nesporne pomohlo aj obsadenie vynikajúcej Frances McDormand do hlavnej úlohy (ostatní sú takmer všetci neherci, skutoční nomádi).  Herečka (Tri billboardy kúsok za Ebingom, Po prečítaní spáľte, Fargo, Millerova križovatka) je spolu s režisérkou a inými aj producentkou filmu.

Režisérku, scenáristku, producentku a strihačku Chloé Zhao inšpirovala k napísaniu scenára kniha Jessicy Bruder a veľa z nej aj prevzala. Narodila v Pekingu, najprv navštevovala strednú školu v Londýne, neskôr ju skončila Los Angeles. Študovala na Mount Holyoke College politológiu a potom New Yorku New York University Tisch School of the Arts. Debutovala celovečerným filmom Song My Brothers Taught Me (uvedený v Sundance) a už jej druhý film Jazdec mal veľký úspech, ale do tretice najvýraznejšie upozornila na seba až snímkou Krajina nomádov.

Príbehy novodobých kočovníkov sa odohrávajú v období hospodárskej recesie, ktorá postihla generáciu narodenú v rokoch od 1946 do 1964. Fern (Frances McDormand) žila v Nevade v meste Empire a keď v januári 2011 (po 88 rokoch) zavrela továreň na sadrokartón svoju prevádzku a navyše jej zomrel manžel, dala svoje veci do úschovne, prerobila starú dodávku na napodobeninu karavánu a pustila sa brázdiť po divokých a krásnych pláňach Ameriky, čo nahralo kameramanovi Joshuovi Jamesovi Richardsovi, aby sa dosýta mohol vyžívať v krásnych záberoch divokej prírody, čo bezo zvyšku zúročil. Vo filme, ako som už spomenula hrajú skoro všetci seba samých až na herca Davida Strathairna (Dave), ktorý je dôstojným partnerom osamotenej Fern. Keď sa už toľko popísalo o filme ako o sociálnej dráme, nemožno k tomu mať nijaké výhrady, sociálny aspekt je nesporne silne zastúpený, ale pre mňa je snímka skôr o voľbe životného štýlu a slobode. Hlavných aktérov príbehu tvorí už spomínaná silná generácia, ktorá žila v relatívnom blahobyte a až na sklonku života sa pre hospodársku recesiu dostala do finančných problémov. Popredali svoj majetok, všetko čo potrebovali naložili podľa možností do pekných, dokonca aj luxusných karavanov a putujú po krajine. Prirovnať ich však k bezdomovcom celkom nemôžeme, lebo majú strechu nad hlavou, i keď len na štyroch kolesách. V podstate sú to šťastní ľudia. Nie sú celkom osamotení, majú rodiny, deti, vnúčatá, len nechcú byť nikomu na obtiaž. Stretávajú sa na vyhradených miestach a majú sa úprimne radi. Taká je aj Fern. Sestra by ju prijala s otvorenou náručou, dokonca jej veľmi chýba a ponúka sa jej aj druhá možnosť prisťahovať sa k Davovi (David Strathairn), ktorý sa rozhodne pre rodinu a tá by ju takisto bez výhrad prijala. Tak, ako aj jej sestra hovorí, Fern bola už ako dieťa vždy iná, nikdy nerobila to čo ostatní. Najväčší a hádam jej jediný kompromis v živote usadiť sa s manželom v Empire, bola láska k nemu, k mužovi s ktorým si rozumela a ktorý ju zbožňoval. Manžel miloval svoju prácu, ale aj ona rada pracuje, zdrží sa dlhšie len na miestach kde jej ponúknu robotu. „Rada robím“ – hovorí. Prečo sa však táto žena nedokáže využiť ponúknuté možnosti je zrejme v jej túlavej a nespútanej povahe, láske k manželovi, na ktorého nedokáže zabudnúť a pocite absolútnej slobody, keď sa môže kochať krásami prírody. Jej prvou priateľkou na putovaní sa stane Swankie, žena ktorá vie, že jej dni sú zrátané, ale užíva si každú chvíľu plnými dúškami. Druhou blízkou osobou sa jej stane legendárna Linda May, známa svojou veselou letorou. Zblíži sa aj hlavou komunity, akýmsi vodcom nomádskeho štýlu života, Bobom Wellsom. Nutné je však poznamenať, že títo charakterovo čistí nomádi sa neusilujú predstierať, že tento štýl života je ich nový začiatok, ale berú toto putovanie ako meditáciu nad predošlým obdobím svojho života, uvažujú o tom kde pochybili, kedy sa mali rozhodnúť inak, nesťažujú sa a prijímajú svoj osud s pokorou.

Ak by si však niekto myslel, že to bude príbeh plný dramatických zvratov je úplne na omyle. V podstate sa takmer nič nedeje. Najväčší problém je, keď sa Dave musí podrobiť operácii, Fern dostane defekt, pokazí sa jej auto a musí zohnať peniaze na opravu – to je všetko. Dej plynie pomaly a dramatickosť je popretkávaná celým filmom a nie vo vypätých scénach. Krásny je rodiaci sa vzťah medzi Fern a Davom – nikde sa jej nedotkne, jednoducho je mu s ňou dobre a rád by a ňou strávil zbytok života. Aj jej veľmi prosto povie: "Mám ťa rád". A taký nezištný a priateľský je aj vzťah medzi nomádskou komunitou. Jednoduchý, priamy a nezáväzný. A nie sú medzi nimi len ľudia v dôchodkovom alebo ešte preddôchodkovom veku, pridávajú sa aj mladí, ktorým učaruje túlavý spôsob života. Krajina nomádov je snímka na ktorú sa dobre pozerá aj vďaka vynikajúcemu hereckému výkonu, presnejšie sólu pre Frances McDormand, ktorej výborne nahrával David Strathairn, ktorý jej bol dôstojným partnerom. No a takisto na skutočných nomádov – Lindu May, Patriciu Grier, Angelu Reyes, Swankie, Boba Welsa, Brandyho Wilbera a mnohých ďalších.

Snímka Krajina nomádov je úvahou o prežitom živote a bilancovaní, ale najmä o slobode. Nomádi nie sú chudáci, ľudia na pokraji spoločnosti, mnohí z nich, ak by chceli, by si dokázali živor zariadiť aj inak, ale im je prednejšia sloboda a možnosť slobodného rozhodovania (pre niektorých nutnosť, pre mnohých životný štýl). Ich hnacím motorom, je brázdiť pláne a kochať sa v krásnej prírode a splynúť s ňou.

Po tomto úspechu bude pre Chloé Zhao mimoriadne ťažké nakrútiť ďalší film. Úspech je na jednej strane šťastie, na druhej obrovský záväzok. Bude sa zrejme musieť zamyslieť, ktorým smerom rozvíjať a kam posunúť svoje režijne majstrovstvo. Ostať na rovnakej vlne sa nedá, nutné je ísť ďalej, ale ktorým smerom, lebo nebezpečenstvo mainstreamu je veľké. A to by bol pre talentovaného tvorcu pád. Lebo nakrútiť podobný subtílny a popritom srdcervúci príbeh sa dá len raz. Zopakovať podobný postup sa jednoducho nedá. Nikomu sa to ešte nepodarilo. Posolstvo totiž doznieva až po vzhliadnutí filmu. A to sa podarí len raz.

Krajina nomádov (Nomadland), USA, Nemecko, 2020
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Chloé Zhao
Predloha: Jessica Bruder (kniha)
Scenár: Chloé Zhao
Kamera: Joshua James Richards
Hudba: Ludovico Einaudi
Strih: Chloé Zhao
Zvuk: Sergio Diaz, Zach Seivers
Scénografia: Joshua James Richards, Elizabeth Godar
Kostýmy: Hannah Peterson
Producenti: Mollye Asher, Dan Janvey, Frances McDormand, Peter Spears, Chloé Zhao
Hrajú: Frances McDormand, David Strathairn, Linda May, Swankie, Bob Wells, Peter Spears, Cat Clifford, Tay Strathairn, Gay DeForest, Patricia Grier, Angela Reyes, Carl R. Hughes, Douglas G. Soul, Ryan Aquino, Teresa Buchanan, Karie Lynn McDermott Wilder, Brandy Wilber, Makenzie Etcheverry, Annette Webb
Distribúcia: Hulu
Foto: ČSFD cz.