Na jednej strane to bol strach o malého syna, čo bránilo matke pri výsluchu prezradiť miesto, kde sa momentálne nachádza jej manžel podozrivý z terorizmu. Na druhej zas jeho autoritatívny príkaz synovi odpáliť bombu na svojom tele s od malička vštepovanou náboženskou predstavou, že keď tak urobí, Alláh sa oňho určite postará. Dva protikladné postoje, ktoré Klaru (Olga Kurylenko), tlmočníčku pre francúzsku armádu, pri akcií vo vojnou zdevastovanej Sýrii zmiatli, prispeli tak k početným stratám v radoch jej kolegov a takmer pripravili o život aj ju.

Nepriateľom môže byť vážne ktokoľvek. Nielen muž, žena, ale aj to nevinne sa tváriace malé dieťa, nemajúce ani len potuchy, o čo v dlhoročnom konflikte skutočne ide. S podobne paranoidnou optikou a častými záchvatmi paniky sa vracia domov, respektíve do francúzskeho Nice, kam sa prisťahovala z Ukrajiny so svojou matkou Mariou (Antonia Malinova) a sestrou Taniou (Marilyn Lima). Naďalej zostáva slúžiť v hodnosti poručíka v protiteroristických jednotkách ako súčasť operácie Sentinelle. Už tak dosť kritická situácia v Klarinom živote sa ešte vyhrotí, keď jej sestra skončí v nemocnici v kóme. Policajná kapitánka Catherine Mullerová (Carole Weyers) dáva jasne najavo, že k potrestaniu útočníka nepovedie žiadna jednoduchá cesta. Hlavným podozrivým je Yvan Kadnikov (Andrey Gorlenko), syn vplyvného ruského magnáta Leonida Kadnikova (Michel Nabokoff). A keďže Klara vie, že Tania radšej príjme rolu obete tvrdiacej, že si za svoje znásilnenie môže sama, než aby sa aspoň pokúsila vybojovať si pre seba spravodlivosť, na ktorú má nárok, rozhodne sa preto využiť všetky svoje do tej doby nadobudnuté bojové schopnosti k potrestaniu útočníkov.

Stráž sa na prvý pohľad veľmi nelíši od všedných akčných thrillerov s tematikou pomsty. Príbeh je dobre štruktúrovaný, predstavuje divákovi osvedčené zápletky a podzápletky, niekoľko potrebných zvratov na ozvláštnenie, avšak málokedy prichádza s výraznejšími pokusmi svoje publikum aspoň v niečom prekvapiť. Príjemným aspektom je prítomnosť výraznejšej, aktívne sa deja zapájajúcej ženskej postavy a väčší dôraz na jej psychické rozpoloženie. Trauma ju prebúdza z nočného spánku, núti ju k chladnému odstupu od mužských kolegov, ktorí rozhodne len tak neprehliadajú jej zjavnú atraktivitu... Napriek tomu, že s ňou jednajú s profesionálnou korektnosťou. Jej vojenská služba sa zmenila z aktívneho boja v Sýrií za kontrolu voči teroristickým hrozbám citlivých miest na domácom francúzskom území. Vidí však možných útočníkov aj tam, kde nie sú. Každý batoh podľa nej predstavuje možný úkryt pre bombu a na deti odeté v nadmernejších bundách pozerá tiež s veľkou nedôverou. Lekár jej odmieta predpísať požadované lieky na upokojenie, pokiaľ nepristúpi na terapeutické sedenia. Rozhodne sa preto hľadať utišujúce prostriedky na ulici, čo ju aj raz vystaví zvláštnej situácií, keď po štvavej naháňačke takmer zatkne svojho inak verného dílera.

Kým dôjde na akciu, ktorá je vo filme zobrazovaná pomerne skromne, scenár Juliena Leclercqa a Matthieua Serveaua sa pokúša dôkladne divákovi predstaviť Klarinu postavu so všetkými jej pozitívnymi, či negatívnymi vlastnosťami. Pričom charakterizácií veľmi dopomáha tiež intenzívny herecký výkon Olgy Kurylenko, hrajúcej ďalšiu zo svojich pomstiteliek útokov na vlastnú rodinu, aké hrala v odľahčenejšej podobe už v bondovke Quantum of Solace (2008), prípadne špionážnom thrilleri November Man (2014). Hlavná postava tak napriek účasti v schematickom príbehu nadobúda ľudsky vierohodnejšie kontúry. Divák by síce už preto, že to tak „diktuje“ žáner, s jej konaním mal sympatizovať, je však vystavený tiež množstvu pochybností o tom, či Klara koná naozaj morálne správne – zvlášť v situáciách, keď sa zákon ukáže byť úplne nefungujúcim a výhodou skôr pre útočníka ako pre jeho trpiacu obeť. Je otázne, či vôbec posudzuje jednotlivé zažívané situácie tak, ako sa naozaj udiali a či pri ich sledovaní nie je až príliš ovplyvnená vlastnými paranoidnými predstavami. Dokonca, či si problematické situácie neúmyselne „neinscenuje“ ona sama práve tým, že vidí nepriateľskú hrozbu takmer na každom kroku.

Tieto jemné pochybnosti v subjektívnom pohľade hlavnej postavy dodávajú príbehu na pútavosti. Zneisťujú v scénach, keď sa vyústenie deja zdá byť už na prvý pohľad jasné. Vzbudzujú v divákovi otázky súvisiace s príbehom, na ktoré dostane vytúžené odpovede až v tom správnom momente. Režisér Julien Leclercq sa pomocou jemne videoklipového strihu hypnoticky prepojenému, s niekedy takmer až ambientnými melódiami alebo v rytme elektronických skladieb rôznych autorov tvoriacich soundtrack filmu, pokúša sústrediť v prvom rade na emóciu. Dej sa nikam neponáhľa. Napriek tomu, že dokáže vyriešiť väčšinu naznačených konfliktov v priebehu len 80 minútovej dĺžky. Bez problémov prechádza od akčných scén k forme pocitového, jemne feministického filmu.

Kamera Brechta Goyvaertsa sa prechádza spustošenými exteriérmi Sýrie, ale aj Azúrovým pobrežím vo Francúzsku. Sleduje detaily tvárí poznačených emóciami, ale aj klaustrofobicky temné interiéry, do ktorých sa postavy krkolomne pokúšajú vtesnať svoje vyčerpávajúce, priam hmatateľné fyzické súboje. Formálne film predstavuje poctivé žánrové remeslo, pričom forme sa sem-tam darí významovo doplniť aj obsahovú stránku. Neraz však trochu zamrzí, že podobne atraktívne vizuálne stvárnenie nemalo možnosť dotvoriť predsa len o niečo lepší scenár s menej opozeraným vývojom a zvratmi. Ženské postavy presvedčivo nahrádzajú postavy mužské, ktoré už v rámci žánru mali dostatočné množstvo príležitostí na to tému dôkladne vyčerpať. Tí tento raz zostávajú skôr pasívne postávať v zábere ako esteticky vhodne začlenené rekvizity na pozadí. Či už Marilyn Lima v úlohe Klarinej sestry Tanie alebo Antonia Malinova ako ich spoločná matka dokážu na malej ploche predpísanej scenárom aspoň v náznakoch dodať filmu citlivejší, ľudský rozmer. Oproti tomu antagonistický Leonid Kadnikov Michela Nabokoffa je pôsobivým zosobnením zjavného žánrového stereotypu so všetkým, čo k nemu patrí.

Stráž (Sentinelle), Francúzsko, 2021
Dĺžka: 80 minút
Réžia: Julien Leclercq
Scenár: Julien Leclercq, Matthieu Serveau
Kamera: Brecht Goyvaerts
Strih: Soline Guyonneau
Producent: Julien Madon
Hrajú: Olga Kurylenko, Carole Weyers, Michel Biel, Marilyn Lima, Michel Nabokoff, Martin Swabey
Distríbúcia: Netlix
Foto: ČSFD cz. a Netflix