Pýcha a prehováranie (Persuasion)

Hodnotenie používateľov: 3 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Hovor resizePred siedmimi rokmi sa Anna Elliotová (Dakota Johnson) bezvýhradne zamilovala. Vtedy ešte nevýznamný námorný dôstojník Frederick Wentworth (Cosmo Jarvis) ju dokonca požiadal o ruku. Všetko však skomplikovali ostatní členovia Anninej rodiny, vrátane priateľky jej zosnulej matky Lady Russellovej (Nikki Amuka-Bird), mentorky ktorej názoru si veľmi váži. Ani Wentworthova šikovnosť a ambície vraj nestačia na to, aby bol dôstojným manželom ktorejkoľvek ženy z Kellynch Hall, ich rodinného sídla. Anna ho preto odmietla. Neubehla však od vtedy ani len chvíľka, kedy by svoje vtedajšie rozhodnutie neľutovala. Práve dovŕšila dvadsiaty siedmy rok života a podľa dobových „štandardov“ sa vo svadobných šatách pred oltár pravdepodobne už nepozrie...

Sir Walter (skvelý Richard E. Grant), Annin excentrický otec, medzičasom rodinu vlastnou márnotratnosťou pripravil o sídlo, pričom mu je odporučené Hovor2 resizepresťahovať sa niekam, kde je všetko... Skrátka, „lacnejšie“. Najstaršia z dcér Elizabeth (Yolanda Kettle) v jeho správaní nevidí nič zlé a viac-menej otca podporuje. Pretože sa Anna doposiaľ nebola schopná za nikoho vydať, považuje ju za bezvýznamnú. Najmladšia Mary (otravná Mia McKenna-Bruce), si vzala za manžela Charlesa Musgrovea Jr. (Ben Bailey Smith). Ten sa kedysi dokonca Anne dvoril. Nemilovala ho však. Momentálne preto odhodlane znáša Marine chyby, obzvlášť jej neschopnosť starať sa o ich malých potomkov, či hypochondrické stavy, čo ju postihnú pri akomkoľvek drobnom náznaku rozrušenia. Sídlo Kellynch Hall je prenajaté admirálovi Croftovi (Stewart Scudamore) a jeho manželke Sophii (Agni Scott), ktorá je len tak mimochodom sestrou Anninho dávneho miláčika. Frederick Wentworth, ktorý s koncom napoleonských vojen získal hodnosť kapitána, všeobecné spoločenské uznanie a rešpekt, vrátane značného majetku, sa teda chystá vrátiť domov. Netúži po ničom inom, ako usadiť sa po boku prvej ženy, ktorá mu padne do oka. Ako asi zareaguje, keď sa jeho životné cesty opäť pretnú s tými Anninými? Dokáže jej odpustiť, že mu pred tým zlomila srdce? A ako Hovor4 resizestále zamilovaná Anna zareaguje na možnosť, žeby kapitán Wentworth mohol očariť tiež jednu zo sestier Charlesa Musgrovea Jr. Louisu (nádherná Nia Towle), temperamentnú devätnásťročnú dievčinu, čo vždy s Annou sympatizovala? Dokáže sa nesebecky vzdať vlastného milostného záujmu pre šťastie druhých?

Pýcha a prehováranie, celovečerný filmový debut britskej režisérky Carrie Cracknell, je voľnou adaptáciou oceňovaného, posmrtne vydaného románu Jane Austen v našich končinách známeho tiež pod názvami Anna Elliotová alebo Láska slečny Elliotovej. Je to však adaptácia, ktorá napriek tomu, že sa odohráva v dobe korešpondujúcej s pôvodným textom, zavádza do hry podstatne modernizovaný pohľad tak trochu v duchu súčasných, niekedy úspešných, niekedy skôr mätúcich trendov netflixovskej produkcie. Scenár Rona Bassa a Alice Victorie Winslow preberá postavy, dejovú kostru. Sem-tam Hovor5 resizeniečo pridáva, niečo zjednodušuje a skracuje. Najvýraznejším tvorivým zásahom do Austenovej originálu je ale zmena celkovej nálady. Melancholický, premýšľavý ráz románu a určitá zrelosť ústrednej postavy stále viac ľutujúcej svoje predchádzajúce životné rozhodnutia, sú pretvorené do romantickej komédie s dobovým vzhľadom len na povrchu.

Anna Elliotová v sympatickom stvárnení Dakoty Johnson prednáša sarkastické repliky často podstatne modernejšieho vyznenia, než by mohlo byť fanúšikom milovanej literárnej autorky po chuti. Skôr než od svojho literárneho predobrazu si protagonistka „požičiava“ charakter od iných v rámci filmových adaptácií o niečo populárnejších alter eg Jane Austen – od Elizabeth Bennetovej z Pýchy a predsudku režiséra Joea Wrighta z roku 2005, prípadne od Emmy Woodhouseovej z Emmy (2020) režisérky Autumn de Wilde. Ako postava filmovej adaptácie čelí viac-menej „len“ milostným zápletkám, zatiaľ čo v Hovor10 resizeknihe autorka jej osudy zaznamenávala tiež popri dôkladnom preskúmavaní bežného života v rodinách... „Postavenia“ prostredného potomka konfrontovaného s maniermi prvorodenej a najmladšej sestry, postavenia ženy v spoločnosti dominujúcich mužov, majetkových vzťahov medzi spoločenskými vrstvami, spôsobom dedenia z jedného pokolenia na druhé, dôležitosťou manželskej inštitúcie pre upevnenie si spoločenskej prestíže nielen pre ženy, ale aj mužov... Vzťahov medzi jednotlivými generáciami, ale aj snahy na základe posudzovania a prehodnocovania pevne stanovenej „morálky“ kultivovať ako postavy príbehu, tak samotného čitateľa predlohy. Toto všetko by ale divák v Cracknellovej filme hľadal márne.

Emocionálny kontrapunkt, vyvolávaný v publiku vedomosťou, že postavy úzkostlivo zakrývajú svoje Hovor9 resizeemócie a navonok sa správajú podľa bontónu – toľko obdivovaný naratívny prostriedok iných austenovských adaptácií, je zamenený za priame vyrozprávanie sa z pocitov divákovi, ktorého protagonistka v kľúčových momentoch jednoducho osloví. To, čo by mohla nechať diváka vytušiť prostou hrou s gestami a mimikou, namiesto toho akosi bez tvorivého nápadu rovno „vyzvoní“. Emocionálne vyznenie filmu je aj preto o niečo plochejšie, menej rafinované. Ostatné postavy – snáď s výnimkou Anninho milostného záujmu kapitána Wentwortha – sa správajú veľmi podobným bezprostredným spôsobom, čo opäť príbeh zbavuje potrebného napätia. Ženy sa prejavujú aktívnejšie než mužské postavy – viac v súlade s moderným pohľadom na feminizmus vo filme. Toľko inými „kritizovaná“ prítomnosť hercov s afro a ázijskými koreňmi v úlohách, nad ktorých rasovou „odlišnosťou“ Hovor12 resizeJane Austen pri písaní románu pochopiteľne ani len neuvažovala, nielenže nevadí, ale viac-menej ani nijako nezasahuje do myšlienkového vyznenia príbehu.

Paradoxne, je to práve Cosmo Jarvis v úlohe kapitána Wentwortha, kto kontroluje každý svoj čin a pri komunikácií dráždi zvedavosť najmä tým, čo nevyslovil. V uvoľnenej atmosfére, kde sa postavy necítia byť zviazané dobovými konvenciami tak pevne, ako by podľa predlohy mali, tak jeho herecký výkon môže pôsobiť dvojznačne: Buď ako výraz niekoho, kto sa okolo seba obzerá a čuduje sa, kde sa to vlastne ocitol, alebo je naopak jediným, kto sa odhodlal až do poslednej minúty správať presne v súlade s predlohou... Aby nezostalo iba pri kritike, ktorá zrejme napadne nejedného milovníka originálu, treba Hovor11 resizeuznať, že ako určité „zredukovanie“ dejových motívov a tematických vrstiev románu do podoby romantickej komédie, má snímka predsa len určité svoje špecifické čaro. Pýcha a prehováranie dokáže fungovať podľa vlastných už v expozícií stanovených pravidiel. Strieda horko-sladké nálady s príjemnou iróniou hlavnej protagonistky, vďaka kamere Joea Andersona sprevádza diváka atraktívnym anglickým vidiekom a interiérmi veľkých sídiel, zalahodí oku prepracovanými kostýmami Marianne Agertoft, či dekoráciami Faye Brothers. Príjemne citlivé melódie Stuart Earl vygradujú až do nádhernej piesne „Quietly Yours“ od speváčky Jasmine Van Den Bogaerde alias Birdy, ktorá jednoznačne zdobí veľmi príjemný záver.

Hovor7 resizeKto má podobné príbehy rád, Pýcha a prehováranie ho určite osloví a poteší. A kto trvá na to, že sa film mal radšej držať literárneho predobrazu o niečo „sústredenejšie“, skôr než sa odhodlá vo všetkej austenovskej slušnosti poslať tvorcom veľmi rozhorčený list s pripomienkami, radšej nech si pripomenie skvelú televíznu adaptáciu režiséra Rogera Michella z roku 1995 s Susan Fleetwood a Ciaránom Hindsom v hlavných úlohách. Prípadne minisériu BBC z roku 1960, minisériu ITV z roku 1971, desaťdielny španielsky seriál Persuasión z roku 1972, televízny film Adriana Shergolda z roku 2007, či pomerne nedávne tiež romanticko-komediálne ekvivalenty v súčasných kulisách Rational Creatures (2019) a Modern Persuasion (2020)...

Hovor6 resizePýcha a prehováranie (Persuasion), USA, 2022
Dĺžka: 107 minút
Réžia: Carrie Cracknell
Predloha: Jane Austen (kniha)
Scenár: Alice Victoria Winslow
Kamera: Joe Anderson
Hudba: Stuart Earl
Zvuk: Candela Palencia, Nina Rice
Scénografia: John Paul Kelly, Faye Brothers
Kostýmy: Marianne Agertoft
Producenti: Elizabeth Cantillon, Andrew Lazar
Hrajú: Dakota Johnson, Cosmo Jarvis, Henry Golding, Richard E. Grant, Yolanda Kettle, Nikki Amuka-Bird, Edward Bluemel, Ben Bailey Smith, Lydia Rose Bewley, Mia McKenna-Bruce, Izuka Hoyle, Stewart Scudamore, Janet Henfrey, Agni Scott, Simon Paisley Day, Jordan Long
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.