Režisérske portfolio  Jacka Borcucha u nás nie je veľmi známe,  na rozdiel od herečky Krystyny Jandy, hviezdy Wajdových filmov  Človek z mramoru  (1976) a Človek zo železa (1981) a mnohých ďalších, kde s hlbokou psychologickou pravdivosťou  vytvorila portréty  silných žien. V Sladkom konci dňa  do svojho dlhého zoznamu zaradila Mariu Linde, fiktívnu poetku, nositeľku Nobelovej ceny, Poľku, ktorá  už tridsať rokov žije v malebnom domove uprostred toskánskej krajiny so svojim talianskym manželom.

„Mojí ctižádostí bylo vytvořit film o životní cestě muže, který kromě toho, že svoje nadání zasvětil divadelní a písňové tvorbě, žil také svuj osobní a občanský život. A já jsem chtěla jeho život uspořádat v kontextu jeho tvorby,“ napísala scenáristka a režisérka Olga  Sommerová v režijnej koncepcii dokumentu Jiří Suchý – Lehce s životem se prát, ktorý po získaní Ceny divákov denníka Právo v tohtoročných Karlových Varoch a po úspešnej pražskej premiére vstupuje do slovenských kín.

Joker, samostatne stojaci príbeh o zrode najslávnejšieho batmanovského protivníka, navyše s ďalšou zmenou jeho ústredného predstaviteľa behom niekoľkých rokov, sa spočiatku javil ako zbytočný projekt. Následne sa však premenil na nečakaný triumf, čo podčiarkla i jeho prekvapivá výhra na medzinárodnom festivale v Benátkach. No a lepšiu reklamu si komiksové filmy snáď ani nemohli priať.

V 80. a 90. rokoch zaznamenal slovenský animovaný seriál mimoriadny úspech v domácnostiach širokej verejnosti. Každé dieťa bolo odjakživa pred siedmou večer v pyžame a nedočkavo hypnotizovalo televíznu obrazovku, aby urýchlilo príchod dedka Večerníčka. Ak by sme toto obdobie nazvali „zlatým vekom“ slovenského animovaného seriálu, obdobie od konca 90. rokov po súčasnosť by sme museli označiť ako (takmer) „čiernu dieru“ slovenskej seriálovej animovanej tvorby.

Niekto hrá pre zábavu, niekto sa hrou živí, niekto riskuje pád na úplné dno vo svojej nezvládnutej závislosti. Tomu poslednému sa však film skôr vyhýba, pretože to by vyžadovalo hlbší pohľad do života postáv. A na to mu už nezostáva vôbec čas... Niekto hrá poctivo, iný pozná pár podvodných trikov. Každý má plán. Za múrmi kasína sa však rozohráva ešte iná hra...

Najnovší film režiséra Marka Škopa (Iné svety, Osadné, Eva Nová) Nech je svetlo bude predstavovať pre určitú širokú skupinu ľudí akýsi manifest aktuálnych problémov kumulujúcich v slovenskej spoločnosti. Škopov zámer tkvel zrejme niekde inde, avšak výberom „moderných tém“ si sám o miernu dezinterpretáciu svojho najnovšieho diela povedal.

Jeden z najzaujímavejších a najtalentovanejších amerických filmárov je nesporne Woody Allen. Nielen preto, že je jeden z mála tvorcov autorských filmov, ale pre všestrannosť.  Najznámejší „neurotik a hypochonder“ je zároveň režisérom, spisovateľom, hercom, skladateľom a vášnivým hráčom na klarinet. Po prestávke (2018) sa tohto roku predstaví s filmom Daždivý deň v New Yorku.

Dalo by sa povedať, že popredný slovenský cestovateľ a filmár Pavol Barabáš (1959) oslávil svoje tohtoročné septembrové jubileum – šesťdesiatku - darčekom nám všetkým: na plátna kín prišiel jeho najnovší filmový dokument Svetozár Stračina o známom slovenskom hudobnom skladateľovi a folkloristovi.

Blízka budúcnosť. Astronaut Roy McBride je povolaný do služby, aby zastavil nebezpečenstvo hroziace Zemi. A na vine sú, pravdepodobne, elektrické výboje z lode, ktorou kedysi na kraj slnečnej sústavy letel jeho otec Clifford, s cieľom nájsť mimozemský život.

Hoci majú fanúšikovia zaškatuľkovanú sériu Rambo ako neutíchajúcu akčnú zábavu, jej prvý diel bol ďaleko viac ako klasickým béčkom, ktorých vznikalo v osemdesiatych rokoch neúrekom. A práve k nemu sa do istej miery a nielen názvom vracia i záverečný diel, Rambo: Posledná krv.