Dalo by sa povedať, že popredný slovenský cestovateľ a filmár Pavol Barabáš (1959) oslávil svoje tohtoročné septembrové jubileum – šesťdesiatku - darčekom nám všetkým: na plátna kín prišiel jeho najnovší filmový dokument Svetozár Stračina o známom slovenskom hudobnom skladateľovi a folkloristovi.

Pripravoval ho relatívne dlho. Ako sa vyznáva v úvodnej sekvencii: „Na filme som začal pracovať v roku 2011, keď som si z archívu Slovenského rozhlasu vypočul myšlienky Svetozára Stračinu zaznamenané počas jeho rozhovorov  s redaktorom Jurajom Dubovcom v 28-dielnom cykle  Hudobné dedičstvo na tému skladateľ a ľudová hudba.“

Vzápätí  divák  sleduje pôsobivú koláž nádhernej slovenskej prírody a archívnych záberov, či ukážok z filmov o umelcovi, alebo z filmov, na ktorých sa podieľal. Vidíme Svetozára Stračinu (1940-1996), ako chodil po Slovensku po stopách našich tradícií a zbieral, zaznamenával, nahrával  to, čo ho neskôr inšpirovalo pri tvorbe: slovenský folklór. Striedajú sa zábery z terénu, ale i z jeho viac ako zaujímavej pracovne, plnej kníh, obrazov a umeleckých predmetov,  kde komponoval tak, že  priamo zapisoval do notovej osnovy rukou melódie, čo mu zneli v hlave, aby potom dohliadol na ich realizáciu v štúdiu.

Žasneme nad ukážkami  z nespočetných projektov Lúčnice či SĽUK-u alebo celovečerných filmov, ku ktorým vytvoril hudbu (sú medzi nimi i Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka či Noční jazdci režiséra Martina Hollého). Všetko dopĺňajú spomienky a hodnotenia  odborníkov i priateľov. Nechýba medzi nimi napríklad muzikologička Alžbeta Lukáčová (keďže sa zaoberala aj umelcovou pozostalosťou, upozorňuje i na rôznorodé zbierky artefaktov), choreograf Juraj Kubánka, redaktor Juraj Dubovec, etnomuzikológ Oskár Elschek či speváčka a  pedagogička Angela Vargicová. Práve ona  nás nechá na okamih nahliadnuť aj do umelcovho súkromia, keď hovorí o tom, ako mu mamička zomrela iba týždeň po jeho narodení, alebo o jeho nadváhe či  fajčiarskej vášni. Zaujímavý a hodne naznačujúci je aj opakujúci sa fotografický motív – umelec a jeho verný psí priateľ, zasadený do notovej osnovy...

Najzaujímavejšie sú však vyjadrenia samotného Svetozára Stračinu. Niekto ich môže vnímať až ako kontroverzné, napríklad úloha folklóru a jeho občasné zneužívanie. Stračinov zmysel pre humor až sebairóniu však spôsobujú, že   úvahy na tému tradície, ľudskej identity, koreňov kultúry a kultúrnosti, vyznievajú nepateticky a oslovujú nadčasovo.

Filmové rozprávanie o významnej osobnosti našej kultúry svojsky rámcujú zábery nádherných  prírodných scenérií, ktoré korešpondujú  s neodmysliteľnou Stračinovou hudbou. Evokujú  atmosféru, ktorú asi najlepšie vystihuje označenie „Zem spieva“. Nielen v zmysle spomienky na  slávny Plickov film, či novšiu tradíciu televíznej folklórnej show. Vlastne sa ani nečudujem, že  po úplne bežnej projekcii  sú diváci ochotní  spontánne zatlieskať.

Scenárista, režisér a kameraman Pavol  Barabáš hovorí na margo svojho najnovšieho  filmu: „Pre mňa to bol náročný projekt, ťažší ako nakrúcanie v džungli či v Antarktíde. Nechcel som robiť životopisný film, ale dokument, ktorý by nás nútil zamyslieť sa nad našimi koreňmi trochu inak.“
Nazdávam sa, že sa mu to podarilo.
 

Svetozár Stračina, Slovenská republika, 2019
Dĺžka: 68 minút
Réžia: Pavol Barabáš
Scenár: Pavol Barabáš
Kamera: Pavol Barabáš, Martin Barabáš
Strih: Robo Karovič
Hudba: Svetozár Stračina
Účinkujú: Alžbeta Lukáčová, Angela Vargicová, Juraj Dubovec, Juraj Kubánka, Oskár Elschek
Distribúcia : ASFK
Premiéra v SR: 5. septembra 2019
Foto: ASFK