Romantické komédie sú jedným zo základných pilierov v hollywoodskom multimiliardovom zábavnom priemysle. A už na začiatok musím podotknúť, že sú štýlovo ľahko rozpoznateľné a obsahovo maximálne predvídateľné. Dvaja ľudia sa stretávajú, stojí medzi nimi neprekonateľná prekážka a na konci, väčšinou, „žili šťastne, až kým nepomreli“.

Pri prvej zmienke o filme Willy a kúzelná planéta som sa nemohla zbaviť pocitu, že pôjdem do kina na ďalší zo série animovaných filmov o zázračnom svete plnom metaforických tvorov a prenesených významov, ktorý je mladším súrodencom originálnej rozprávky V hlave z roku 2015. V tomto prípade musím s potešením skonštatovať, že som sa mýlila. Francúzski tvorcovia skrátka vedia, ako veci okoreniť a ozvláštniť tak, aby sa zapáčili nielen malému divákovi, ale aj jeho dospelým spoločníkom v pohodlnom kresle kinosály.

Americký nezávislý tvorca Jim Jarmusch sa prevažne venuje pomalým, čiernym komédiám, v ktorých nie je kladený dôraz pevnú naratívnu štruktúru a občas sú aj ťažšie žánrovo zaraditeľné. Viackrát počas kariéry sa však vydal na neprebádané územia konkrétnych žánrov so svojimi striktnými pravidlami. Uspel tak s neo-westernom Mŕtvy muž (1995) s Johnym Deppom v hlavnej úlohe alebo s gangsterkou Ghost Dog - Cesta samuraja (1999) s málovravným Forrestom Whitakerom ako osamelým mstiteľom holubov proti new-yorskej mafii. Prednedávnom preskúmaval nové možnosti upírskeho hororu, inovatívne skombinovaného s hudobným filmom v Len milenci prežijú (2013). Najnovšie opäť vstupuje do hororových vôd, tentokrát do subžánru zombie, samozrejme skombinovaného s jeho vlastným čiernym, suchým humorom. Vydaril sa mu tento žánrový odskok s názvom Mŕtvi neumierajú, alebo predsa len tkvie sila jeho autorstva niekde inde?

Pred troma rokmi sa Spider-Man oficiálne vrátil Marvelu v snímke Captain America: Občianska vojna a od tej doby sa stihol objaviť ešte v troch ďalších filmoch, vrátane dvojdielneho epického vyvrcholenia avengerskej ságy. A práve naň nadväzuje jeho ďalší sólový projekt s názvom Spider-Man: Ďaleko od domova, ktorý definitívne ukončuje tohtoročnú spanilú superhrdinskú jazdu dua Disney a Marvel. Aj keď v tomto prípade skôr dua Sony a Marvel.

Svetoznámy taliansky tenorista Luciano Pavarotti (1935-2007) inšpiroval filmárov už počas svojho života. Vznikol o ňom hraný film i rad dokumentov. Najnovší s jednoduchým názvom Pavarotti - nakrútil tento rok významný americký režisér Ron Howard (získal Oscara za film Čistá duša, ale podpísal sa napríklad i pod tituly ako Apollo 13, Da Vinciho kód, Rivali či oceňovaný dokument o Beatles).

Po nešťastnej smrteľnej nehode milenca jeho matky, končí bezproblémový večne zasnívaný život mladého Franza Huchela (Simon Morzé). Z finančných dôvodov je nútený opustiť svoju rodnú dedinu, ísť do výučby a pracovať u veterána 1. svetovej vojny Otta Trsnjeka (Johannes Krisch) v jeho trafike vo Viedni. Medzi chvíľkami predaja novín, cigariet a diskrétnym skrývaním pornografických magazínov sa Franz zamiluje do zvodnej českej tanečnice Anežky (Emma Drogunova) a nadviaže blízke priateľstvo s jedným z pravidelných zákazníkov – starnúcim zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom Freudom (Bruno Ganz), ochotným Franzovi v jeho milostných peripetiách poradiť vždy, keď treba. Nacistická okupácia Viedne v tesne predvojnových časoch a pozvoľne hlasnejšie prejavovaná výčitka voči trafikantovi Trsnjekovi, že predáva aj Židom, na seba však nenechajú dlho čakať...

Včera ich meno a hudbu dôverne poznal každý, dnes si ich pamätá len on. Tak znie základná premisa snímky Yesterday, ktorej hlavným hrdinom je prakticky nepovšimnutý pesničkár Jack Malik (Himesh Patel). Vinou podivného globálneho javu svet zdanlivo zo dňa na deň úplne zabudne na existenciu a vplyv The Beatles - celý svet s výnimkou Jacka. Radovému zamestnancovi supermarketu v anglickom mestečku tak nečakane pristane v lone šanca oživiť jeho neúspešnú muzikantskú kariéru. A to síce prostredníctvom privlastnených legendárnych hitov “Chrobákov”, katapultujúcich ho na popredné priečky hudobných rebríčkov.

Pokiaľ si myslíte, že anglický futbalový klub Manchester City započal svoju hviezdnu kariéru až pred nedávnom, kedy ho kúpili ropní šejkovia, prípadne si spomínate na výrok Davida Beckhama, že v Manchesteri je len jeden klub (rozumej United), tak film Brankár vás rýchlo vyvedie z omylu. Klub má „celkom“ bohatú históriu a svoje obdobie slávy si odžil aj v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bol pri tom aj brankár nemeckého pôvodu menom Bert Traumann a o jeho živote (nielen o jeho účinkovaní v City) je aj táto historická životopisná športová snímka.

Hororová séria V zajatí démonov sa rozvíja naozaj rýchlo a len tento rok sme sa dočkali dvojice nových prírastkov. Iba pred nedávnom sa divákov pokúsila vydesiť La Llorona: Prekliata žena a tentoraz to zase skúša strašidelná bábika Annabelle, konkrétne jej tretie pokračovanie s názvom Annabelle 3: Návrat. No a vcelku prekvapivo vyhráva boj s nie príliš vysokými očakávaniami.

Donalda Trumpa by tento film zrejme nepotešil – hoci okrajovo, predsa len ukazuje traumu, ktorú imigrantom spôsobujú ním presadené nariadenia o nútenej deportácii. Hlavnou témou amerického romantického filmu Aj slnko je hviezda je však láska. Prvá a hneď osudová.