Po nešťastnej smrteľnej nehode milenca jeho matky, končí bezproblémový večne zasnívaný život mladého Franza Huchela (Simon Morzé). Z finančných dôvodov je nútený opustiť svoju rodnú dedinu, ísť do výučby a pracovať u veterána 1. svetovej vojny Otta Trsnjeka (Johannes Krisch) v jeho trafike vo Viedni. Medzi chvíľkami predaja novín, cigariet a diskrétnym skrývaním pornografických magazínov sa Franz zamiluje do zvodnej českej tanečnice Anežky (Emma Drogunova) a nadviaže blízke priateľstvo s jedným z pravidelných zákazníkov – starnúcim zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom Freudom (Bruno Ganz), ochotným Franzovi v jeho milostných peripetiách poradiť vždy, keď treba. Nacistická okupácia Viedne v tesne predvojnových časoch a pozvoľne hlasnejšie prejavovaná výčitka voči trafikantovi Trsnjekovi, že predáva aj Židom, na seba však nenechajú dlho čakať...

Trafikant je vlastne štandardným príbehom o dospievaní odohrávajúcim sa na pozadí dobovej spoločenskej zmeny k horšiemu. Sledujeme prvé nesmelé pokusy mladého Franza o nadviazanie sexuálneho vzťahu s Anežkou a nevyhnutnú dezilúziu pri zistení, že je kabaretnou tanečníčkou. Sledujeme konfrontáciu s autoritou skrz rozdielnosť zákonov spísaných spoločenskými ideálmi, resp. politickou ideológiou a predstavami o životnej spravodlivosti. Miesto v príbehu má tiež večná pripomienka ľudskej smrteľnosti a bolestné uvedomenie si, že s niektorými vecami človek v živote nedokáže urobiť vôbec nič, nech už len sa snaží akokoľvek.

Priateľstvo so Sigmundom Freudom odhaľuje dôležitý rys filmového rozprávania – dotvorenie charakteristiky a zdôvodnenie motivácií kľúčových postáv vizualizovaním určitých poznatkov psychoanalýzy. Pátranie po neuvedomovaných motívoch konania, na ktorom bol Freudov psychologický pohľad založený, sa tak v príbehu objavuje vo forme voľných myšlienkových asociácií, analytického dialógu a predovšetkým v skúmaní snov a predstáv. Prvý raz sa stretávame s hlavnou postavou pod vodou v jazere v blízkosti jeho domoviny. Voda a svet pod ňou je preňho únikom pred problémami nad hladinou. Zároveň je voda symbolickým vyjadrením nevedomia a pobyt protagonistu v nej akýmsi pokusom nájsť odpovede skryté vo vlastnom vnútri. Potápanie v jazere vtipne nahradí skrývanie sa v sude naplnenom vodou, kedy sud reprezentuje hranice okolo Franza, izolujúce ho čiastočne od sveta naokolo. A iný sen - Freudovo pozvoľné ponáranie sa s loďkou do vody, zatiaľ, čo Franz sa snaží zúfalo z loďky vodu povylievať, vyvolá dojem neodvratného osudového konca.

Kamera Hermanna Dunzendorfera veľmi kultivovane zachytáva dobové reálie, rekvizity a prostredie, v ktorom sa dej odohráva – presnejšie Rakúsko a Viedeň v časovom rámci príbehu od konca leta 1937 do júna 1938. Sny a predstavy sú nápadne farebne rozlíšené od reálnej časti filmového rozprávania a dodávajú veľmi funkčný pocit surreálna, pričom im vhodne dopomáhajú tiež melancholické hudobné tóny Matthiasa Webera. Pre freudovské učenie typické poukazovanie na nezdravú fixáciu na matku je bez zbytočného pátosu stvárnené pohľadom protagonistu oknom dnu do rodičovského domu, zatiaľ čo promiskuita jeho matky nadobudne podobu sledovaného a až scudzeného bábkového divadla. Scéna poodhalí, akú dôležitú rolu v príbehu má sexualita, nadviazanie prvých milostných vzťahov, ale aj boj o zachovanie si aspoň ako takej moci nad vlastným životom.

Prvá polovica príbehu sa venuje viac problémom dospievania, zatiaľ čo zaujímavejšia problematika je naznačená nenápadne v pozadí. Charizmatický, zmrzačený majiteľ trafiky Otto Trsnjek, konfliktné vzťahy s ostatnými obchodníkmi naokolo a postupne hlasnejšie prejavy antisemitizmu, či hitlerovskej propagandy sú potrebným presahom vymykajúcim sa počiatočnému pohľadu protagonistu na svet. Tá zaujímavejšia časť príbehu zostáva skrytá, aby sa prejavila naplno v druhej polovici. S každou novou, často problematickou alebo až tragickou udalosťou príbehu, Franz svoj prístup k životu prehodnocuje a prechádza pozvoľným charakterovým prerodom. Jeho zážitky, realita a sny však pridávajú jednu situáciu za druhou a tie svojou niekedy až zbytočnou popisnosťou brzdia dej. Bohužiaľ sa film tejto popisnosti nedokáže zbaviť ani vo svojej druhej polovici.

Scenár Klausa Richtera a režiséra Nikolausa Leytnera pokorne ilustruje rovnomennú pôvodnú predlohu z pera Roberta Seethalera. Nadužívaním snových prvkov však tvorcovia len poodhaľujú fakt, že v spracovaní psychoanalytickej tematiky zostáva spravidla filmovo-dramatická forma v tieni formy prozaicko-literárnej. Popis a výber jednotlivých situácií, z ktorých niektoré prinášajú občas aj už pred tým spomínanú informáciu potrebnú pre divákovo pochopenie, by vyžadoval trochu výraznejší dramaturgický zásah.

Sympatický Simon Morzé stvárňuje mladého Franza s dôstojnosťou, svojím výkonom ale skôr prihráva starším hercom v jeho blízkosti. Krehká a pri tom rázna Emma Drogunova vykresľuje pôvabnú Anežku v rovnakej miere ako sexuálny objekt, odmietavú chladnú femme fatale aj romantický záujem. Nenápadne mentorská tragická figúrka trafikanta Trsnjeka možno nedostáva dostatočný priestor, ktorý by si zaslúžila. Herecký výkon Johannesa Krischa však dokáže obohatiť jeho inak skratkovité scenáristické vykreslenie o ľudskejší rozmer. Bruno Ganz v jednej zo svojich posledných úloh stvárňuje priekopníka psychoanalýzy veľmi citlivo ako starého skúseného muža, ktorý dokáže byť na jednej strane autoritatívnym zástancom svojho učenia, tvrdohlavo si vyžadujúcim jeho priam až dogmatickú platnosť a pritom je tiež jemným vďačným priateľom, ktorý, aby človeku poradil, nutne nepotrebuje pohovku svojej ordinácie.

Trafikant je zaujímavý film. Remeselne veľmi zručne nakrútený, dotýkajúci sa na pozadí veľmi závažných tém. Vizuálne presahuje rámec nemeckej filmovej tvorby zameranej na kino distribúciu, napriek tomu, že tvorba režiséra Nikolausa Leytnera má skôr televízne korene. Scenáristickým spracovaním síce upúta viac jednotlivosťami a konkrétnymi scénami než rozprávaním v celom jeho kontexte, dokonca možno spôsobí divákovi pár zívnutí... Film však zostáva v prvom rade vcelku dôstojnou rozlúčkou s hercom Brunom Ganzom.

Trafikant (Der Trafikant), SRN/Rakúsko, 2018
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Nikolaus Laytner
Scenár: Klaus Richter, Nikolaus Leytner
Kamera: Hermann Dunzendorfer
Strih: Bettina Mazakarini
Hudba: Matthias Weber
Hrajú: Simon Morze, Bruno Ganz, Johannes Krisch, Emma Drogunova, Karoline Eichhorn, Michael Fitz, Regina Fritsch, Tobias Ofenbauer, Angelika Strahser, Erni Mangold a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 4. júla 2019
Foto: Film Europe