Včera ich meno a hudbu dôverne poznal každý, dnes si ich pamätá len on. Tak znie základná premisa snímky Yesterday, ktorej hlavným hrdinom je prakticky nepovšimnutý pesničkár Jack Malik (Himesh Patel). Vinou podivného globálneho javu svet zdanlivo zo dňa na deň úplne zabudne na existenciu a vplyv The Beatles - celý svet s výnimkou Jacka. Radovému zamestnancovi supermarketu v anglickom mestečku tak nečakane pristane v lone šanca oživiť jeho neúspešnú muzikantskú kariéru. A to síce prostredníctvom privlastnených legendárnych hitov “Chrobákov”, katapultujúcich ho na popredné priečky hudobných rebríčkov.

Je chvályhodné, že i vo veku 62 rokov zostávajú britský režisér Danny Boyle a scenárista Richard Curtis veľmi aktívnymi tvorcami. To platí predovšetkým v prípade Boylea, prinášajúceho do kín nový titul v priemere každé dva roky. Práve Boyle je i v našom kultúrnom povedomí zapísaný ako nepredvídateľná režisérska ikona, s hravosťou striedajúca žánre a majúca na konte radu kultových titulov ako Trainspotting a Sunshine. Curtis je na druhej strane najmä vďaka, u nás veľmi populárnej, Láske nebeskej (ale i titulom Piráti na vlnách či Lásky čas) známy ako tvorca „feel-good“ komédií. Od spojenia týchto dvoch mien a zápletky so zábavným potenciálom si teda bolo možné sľubovať mnoho. O to je prekvapivejšie, ako rutinný, nezáživný a nezvládnutý film to vo výsledku je.

Vďaka podobnej expozícii a rade styčných bodov nám na moment môže na mysli vyvstať strastiplná odysea sotva sa pretĺkajúceho hudobníka Vnútri Llewyna Davisa bratov Coenovcov. Yesterday, neinvenčne sledujúci šablónovitú formulku „z nuly hrdinom“ má však omnoho bližšie ku Curtisovmu Lásky čas, ďalšej nezáväznej letnej komédii s fantazijným zvratom. Už samotná myšlienka filmu je pritom veľmi naivná. Príbeh predpokladá, že by v dnešnej dobe Edov Sheeranov a tínedžerských ošiaľov typu One Direction pôsobil obstojný umelec polstoročie starých (i keď aktualizovaných) popových hitov ako zjavenie, opantávajúce svetovú hudobnú scénu s nevídanou silou. Akokoľvek zostávajú piesne The Beatles i naďalej nadčasové, stále ide o už prekonanú hudbu, nahradenú v ušiach mladších generácií novými žánrami a interprétmi. Na mieste je preto otázka, čo je vlastne zámerom Yesterday. Je to (márna) snaha o popularizáciu legendárnej chlapčenskej kapely u mladých, prevažne počúvajúcich úplne odlišnú hudbu a texty? Alebo iba hranie na nostalgickú strunu, oslovujúce staršie ročníky, ale v zásade nič neprinášajúce?

V podobnom zmysle sa nesie i humor snímky, neraz sa snažiaci stavať na strete „beatlesáckej“ hudby a textov s moderným hudobným priemyslom, jeho nástrahami a dianím v zákulisí. Vtipy však postrádajú iskru a obmedzujú sa na relatívne primitívne pokusy typu premenovanie „Hey Jude“ na „Hey Dude“. Ani momenty, kedy je protagonista konfrontovaný s marketingovými ťahmi a ziskuchtivými agentmi (Kate McKinnon si svoju úlohu užíva plnými dúškami a podáva najzábavnejší výkon filmu) nevyužívajú satirický potenciál na reálnu kritiku priemyslu.

Miesto toho sa pohodlne uchyľujú k roztomilej bezpečnej karikatúre plnej jednorozmerných postavičiek na jedno použitie. Podobne plochými a šablónovitými sú viac-menej všetky postavy snímky, vypĺňajúce Jackov rastúci mikrosvet. Či už je to rodina, priatelia alebo samotný Ed Sheeran v roli Jackovho mentora, všetci sú len vtipnými figúrkami lemujúcimi hrdinovu cestu na výslnie. Príbuznými nedostatkami napokon trpí i pridružená romantická línia, zásadným spôsobom ovplyvňujúca hlavnú postavu a jej záverečné rozhodnutie. Romanca je absolútne nepresvedčivá a medzi zaľúbencami nejestvuje žiadna chémia. Jej odfláknutosť v konečnom dôsledku zhadzuje celé rozuzlenie i možné posolstvo filmu.

Yesterday nie je o nič viac než klišéovitým, rutinérskym, naratívne i štylisticky nepodnetným produktom, vypĺňajúcim rozprávačský balast nanovo nahranými hitmi The Beatles. Nostalgicky (a občas prekvapivo bez citu) sa obracia k minulosti, pričom však neakcentuje prítomnosť dostatočne na to, aby bol akokoľvek relevantný. Navyše rozpráva príbeh muža, ktorý dosiahne všetkého prostredníctvom podvodu, no za svoje konanie nie je nikdy morálne odsúdený. Niekedy je možno skutočne lepšie nechať včerajšok včerajškom.

Yesterday, Veľká Británia, 2019