Hore je nesporne najoriginálnejší z celej desiatky digitálne animovaných dlhometrážnych filmov štúdia Pixar. A to má svoju váhu, veď Pixar je vo sfére počítačovej animácie na úplnej špici. Najoriginálnejší však znamená aj najrozporuplnejší.

Desať rokov trvala americkému režisérovi Quentinovi Tarantinovi príprava na nakrútenie filmu Nehanební bastardi (Inglourious Basterds). Desať rokov cizeloval, prepisoval scenár a hľadal hercov na tento projekt. Rozhodol sa totiž, že postavy konkrétnej národnosti budú hrať herci rovnakého občianstva. A rozhodol sa správne. Dej filmu sa odohráva v nacistami okupovanom Francúzsku a cez spoločenstvo ľudí, ktorých osud náhodne dal dohromady, tvorca rozohrá vražednú hru plnú absurdít a nečakaných zvratov.

Námet anglickej spisovateľky Sophie Kinsellovej o mladej žene závislej od nakupovania skrýva v sebe veľký potenciál. Na jeho základe mohol vzniknúť seriózny psychologický film, lebo shopaholizmus je vážna choroba podobná alkoholizmu či gamblerstvu, ktorá sa lieči podobnými metódami v mnohých krajinách sveta vrátane našej. (Otvorene sa k nej priznávala televízna celebrita Nora Mojsejová, ktorá sa cez ňu prepracovala až k módnemu návrhárstvu.) Na základe tohto námetu mohla vzniknúť aj neľútostná satira na konzumnú spoločnosť, ktorá by bola aktuálna najmä v súčasnom období globálnej finančnej krízy, ktorej spúšťačom bola neschopnosť Američanov splácať úvery. (Vraj každý z nich vlastní dvadsaťsedem kreditných kariet, hrdinka Spovede nákupnej maniačky ich má len dvanásť.) Tvorcovia filmu, viac-menej verní literárnej predlohe, sa pustili iným smerom – cestou romantickej komédie, ktorej výsledok umožňuje spochybniť oba výrazy tohto slovného spojenia. Romantiky je málo, ak pod ňou nerozumieme nevierohodnosť situácií a od začiatku predvídateľný šťastný koniec, namiesto vtipu je kŕč, humor nahrádza hystéria.

Knihu amerického novinára Johna Grogana Marley a ja z roku 2005 som čítala počas vianočných sviatkov, v čase mimoriadneho citového vypätia, a tak príbeh o mladej americkej rodine a jej trinásťročnom spolužití s domácim miláčikom labradorom, vyvolával vo mne najmä príjemné pocity rodinnej súdržnosti a pohody. Už vtedy som si však uvedomovala, že kniha má predvídateľný koniec, že niektoré epizódy sú slabo vypointované, že zopár situácií sa opakuje. Pri sledovaní dvojhodinového rovnomenného filmu, ktorý podľa tejto literárnej predlohy nakrútil režisér David Frankel o tri roky neskôr, sa niektoré výhrady vytratili, iné pribudli.

Česká režisérka Marie Poledňáková, autorka úspešných televíznych a celovečerných filmov, sa po roku 1989 na dlhší čas odmlčala. Napriek tomu, že mala na konte tak úspešné snímky ako Jak dostat tatínka do polepšovni, Jak vytrhnout velrybě stoličku, ale predovšetkým film S tebou mě baví svět, ktorý sa stal najúspešnejšou komédiou storočia. Našťastie jej rozhodnutie dať filmu zbohom nebolo konečné, a tak sa v roku 2005 vrátila so snímkou Jak se krotí krokodýli a v týchto dňoch má na Slovensku premiéru jej najnovší film Líbáš jako Bůh. V Česku má snímka mimoriadny úspech a predpokladám, že aj slovenskému divákovi bude jej humor blízky.

Ak sa do našich kín dostáva film, o ktorom je známe, že vznikal pre sály, umožňujúce projekciu s priestorovým efektom, spozornieme a začne byť opatrní. Ešte donedávna to znamenalo, že atraktívnosť „plastického“ obrazu maskovala slabý scenár a zlú realizáciu. Keď sa na bežnom plátne čaro tretieho rozmeru stratilo, zostávali málo nápadité, nudné hlúposti. Animovaná sci-fi komédia Monsters vs. Aliens (Monštrá vs. Votrelci) obstojí aj v bežných kinách. Je však pravda, že v 3D jej to pristane o kus viac.

Keď režisér Vladimír Drha pripravoval v roku 1970 svoj filmový debut, jednu poviedku do snímky Návštevy podľa scenára Zdeny Salivarovej-Škvoreckej, zasiahli normalizátori a jediný negatív jeho práce zničili. Napriek tomu je to práve Vladimír Drha, ktorý sa na hlavný dôvod normalizácie, okupáciu Československa v auguste 1968, pozrel po štyridsiatich rokoch bez apriórnych téz, s porozumením pre obe strany vtedajšej tragédie. Urobil tak vo svojom najnovšom filme Anglické jahody (2008), ktorý bol otváracím predstavením slovenskej časti tohtoročného Febiofestu.