Zároveň s jedným z najdrahších filmov všetkých čias – 2012 Rolanda Emmericha – uvádzajú naše kiná film, ktorý založil svoju reklamu na tvrdení, že patrí k najlacnejším: Paranormal Activity Orena Peliho. Horory o kliatbach, démonoch a strašidelných domoch majú oddávna bohatú tradíciu, ba často opúšťajú rodnú kategóriu poklesnutých žánrov a s úspechom sa presadzujú aj v hlavnom prúde filmovej zábavy. Stačí si spomenúť na Rosemary má dieťatko, Poltergeist, Záhada Blair Witch, Rec... To núti filmárov skúšať neustále nové, často bizarné spôsoby, ako svoje dielka ozvláštniť a odlíšiť.

Malebná moravská dedina a jej vinice boli a budú lákadlom pre filmových tvorcov. Do tejto vínom voňajúcej atmosféry zasadili svoj príbeh aj tvorcovia filmu 2Bobule - autor scenára Tomáš Holeček a režisér Vlad Lanné. Po diváckom úspechu filmu Bobule režiséra Tomáša Bařinu sa ponúkalo Lannému nakrútiť komédiu s novo namiešanými ingredienciami, čo sa mu tak trochu aj podarilo, ale jeho víno, i keď sa veľmi snažil, dostatočne nedozrelo a od perlivého bolo ďaleko.

Všetko spôsobili vyhynutí Mayovia, ktorý pred mnohými stáročiami zanechali kalendár, podľa ktorého sa vraj dá predvídať presnosť mesačných cyklov a presné miesto a čas zatmenia Slnka. Maysky kalendár končí v piatok 21. decembra 2012 a v ten deň má nastať koniec sveta, ako ho dnes poznáme. Jeden kolobeh tohto kalendára trvá 5125 rokov, začína sa 3113 pred n.l. a končí práve v spomínanom roku. Odvtedy je všetko inak, dni sa skracovali, náš kalendár sa začína narodením Krista a nik nevie povedať, či už rok 2012 bol alebo len bude. To však hralo do karát hollywodského režiséra nemeckého pôvodu Rolanda Emmericha, aby potom čo stačil už zlikvidovať USA tentoraz potopil celý svet vo filme nazvanom jednoducho 2012.

Pred bratislavským kinom Mladosť stojí hranica. Červená závora, dve strážne búdky, vojaci s vlčiakom. Jeden z nich pýta odo mňa po rusky pas. Keď mu ho na prekvapenie okolostojacich podám, dlho ho vážne prezerá, porovnávajúc fotku s originálom. Absurdita? Nie, happening pred uvedením nového slovenského filmu Hranica. A naozaj len recesia v porovnaní s tým, čo uvidíme na plátne.

Dlhý by bol výpočet svetových morí a oceánov, v ktorých sa počas siedmich rokov nakrúcal dokumentárny film Veľké podmorské dobrodružstvo z produkčnej dielne Jeana-Michela Cousteaua, ktorý sa teraz dostal do našich kín. Ak ste fanúšikom šnorchlovania či dokonca potápania, môžete si pri ňom zaspomínať na letnú dovolenku strávenú napríklad pri Červenom mori, ak máte pred morskými vlnami prirodzený rešpekt, tento film vám sprostredkuje zážitky, akými sa doteraz mohlo pochváliť iba jedno percento populácie.

Tanec v hlavnej úlohe láka filmárov od čias Freda Astaira cez tituly Flashdance, Hriešný tanec, Miesto v srdci, Smiem prosiť až k romantickým príbehom, z ktorých si zapamätáte akurát, že šlo o mladých tanečníkov, čo sa túžia presadiť. Svojím spôsobom sa medzi tie posledné zaraďuje aj poľský film Love and Dance – čiže - Miluj a tancuj, ktorý nakrútil v súčasnej Waršave americký režisér, pôvodom zo Švajčiarska, Bruce Parramore (1961). Vo voľnom čase sa vraj tiež venuje tancu, takže nečudo, že ho téma zaujala.

Neraz sa zamýšľam nad tým, prečo sme vždy tak nadšení mnohými víťaznými filmami z renomovaných festivalov a tie sa v distribúcii takmer stratia. Nie je to pravda v každom prípade, ale stáva sa to často. Takto nenápadne sa u nás premieta aj z Cannes 2008 Zlatou palmou ovenčený film francúzskeho režiséra Laurenta Canteta Medzi stenami. Snímka vyhrala aj na tohtoročnom piešťanskou festivale Cinematik hlavnú cenu a o tej rozhodujú mladí kritici z rôznych krajín bez toho, aby o filme spolu diskutovali. Môže sa toľko ľudí mýliť ? Asi nie. Problém bude zrejme zložitejší.