Ťažko určiť, kto povedal filmovým štúdiám Twentieth Century Fox, že práve juhoafrický režisér Gavin Hood je ideálny na adaptáciu komiksových dobrodružstiev kultového nožnicovorukého Rosomáka Wolverina do filmovej podoby. Hood predsa začínal svoju oslnivú filmársku púť vážnymi náročnými drámami, sfilmoval Sienkiewiczov klasický román Púšťou a pralesom, Oscara získal za psychologickú drámu Tsotsi a aj jeho Unesený, hoci šlo o thriller, stál najmä na vážnej a spoločensky závažnej téme pochybení amerických tajných síl pri boji proti terorizmu.

Najnovší, v poradí už jedenásty celovečerný film inšpirovaný kultovým televíznym seriálom Star Trek je prekvapením, ašpiruje na celosvetový letný blokbaster a doma v USA žne takmer výlučne iba nadšené kritiky. Na rozdiel od mnohých iných ikon americkej pop-kultúry, seriál poznali v mladosti i dnešní slovenskí päťdesiatnici, ibaže od menom Raumschiff Enterprise, ako ho uvádzala rakúska televízia. Zrno však bolo zasiate, vzklíčilo a strom nostalgie dnes nesie plody v podobe diváckeho záujmu.

Väčšina filmov robí všetko pre to, aby im divák podľahol. Aby uveril príbehu, dialógom, postavám, hercom. Sugestívnosť je podstata kinematografie. Dvojitá hra je opačná: vyvoláva a rafinovaným spôsobom udržiava nedôveru. Aj vo chvíli, keď ste presvedčení, že už naozaj neveríte nikomu a ničomu, vám dokáže, ako veľmi sa mýlite.

V záverečných titulkoch, ktoré zriedkakedy diváci dočítajú až do konca, sa pri filme NA ODSTREL (v origináli STATE OF PLAY) uvádza okrem iných aj meno ochrankára hlavnej hviezdy. Zdá sa však, že väčšiu ochranu ako austrálsky herec Russell Crowe by potrebovala postava, ktorú stvárnil, investigatívny novinár denníka The Washington Globe Cal McAffrey, keď sa pri svojej práci zamieša do vysokej hry politicko-finančných kruhov.

Kedysi som mala len slová opovrženia na ľudí, čo mali radi hrubozrnné komédie s fackujúcou dvojicou Terence Hill a Bud Spencer. Roky však uplynuli a akosi sa moja intelektuálska nadradenosť vytratila a som zmierlivejšia voči všetkému, čo sa premieta na plátnach kín. Riešim to jednoducho – na film pofidérnej kvality ma nedostane ani pár volov, pretože čas premrhaný takýmto spôsobom sa dá využiť príjemnejšie.

„Zámerom bolo ukázať, ako dnes Zem vyzerá, a prostredníctvom fotografií, ktoré môžu pomôcť spoznať svet, upozorniť na vážne problémy jednak súčasné, jednak tie, ktoré nás čakajú v budúcnosti.“To sú slová svetoznámeho francúzskeho fotografa Yanna Arthusa-Bertranda (1946), ktoré povedal na margo svojej knihy Zem krásna a neznáma (Slovart), ale rovnako platia aj na jeho film Domov, ktorý sa dostáva do kín na celom svete 5. júna tohto roku, na Svetový deň životného prostredia. (V Bratislave sa bude premietať večer aj na Hlavnom námestí.)

Veľkosť národa sa v mnohom dá posúdiť aj podľa toho, akým spôsobom sa dokáže vyrovnávať so svojou minulosťou, a to nielen tou slávnou a hodnou glorifikácie, ale aj tou, ktorú by najmä populistickí politici najradšej zamietli pod koberec.