Charles Stuart Kaufman, umeleckým menom Charlie Kaufman, narodený 1. novembra 1958, má medzi americkými scenáristami osobitné postavenie. Časopis Time ho v roku 2004 označil za jedného zo sto najvplyvnejších ľudí na svete. Jeho scenáre, ktoré sú vzdialené ošúchaným hollywoodskym témam i schémam, sa síce nestretávajú s veľkým komerčným úspechom, ale môžu sa popýšiť mnohými oficiálnymi poctami a mimoriadne priaznivými kritikami. Kaufmanove scenáristické predlohy k filmom V koži Johna Malkovicha, 1999 a Adaptácia, 2002 boli nominované na Oscara, Večný svit nepoškvrnenej mysle, 2004 túto najvyššiu cenu získal. Jeho najnovší opus, film Synecdoche, New York, 2008 má ešte jedno prvenstvo navyše: je Kaufmanovým režijným debutom.

Film ovenčený mnohými cenami, nesporne najväčšou je Veľká cena poroty z Cannes 2008, a predsa ma snímka Gomora Mattea Garroneho do istej miery sklamala. Sklamala pri prvom videní a po druhom len utvrdila, že to nebola len moja momentálna nechuť prijať surový film o mafii – tak obľúbenej témy filmových tvorcov. Pri jeho premiére vlani v Cannes sa písalo: Kto iný by mal dostať Zlatú palmu ako Gomora ? Nesúhlasila som a dnes pokojne môžem konštatovať, že som sa nemýlila. A neskôr ma ešte „sklamal“ vychválený rovnomenný bestseller Roberta Saviana pre jeho šlendriánsky preklad (Kalligram).

Režisér Michael Bay, známy výrokom, že na svet neprišiel liečiť rakovinu, ale zabávať ľudí filmami, nakrútil pokračovanie svojho megahitu Transformers z roku 2007 ako zmes rozprávky, sci-fi, akčného thrilleru – a teenagerskej komédie. Za 200 miliónov dolárov. Výsledok nemá ďaleko k zhubnému bujneniu.
Plastové hračky americkej spoločnosti Hasbro (podľa japonských hračiek Microman a Diaclone), ktoré sa dajú poskladať z podoby robota do podoby automobilu, sa pred štvrť storočím stali pre chlapčekov tým, čím sú pre dievčatká bábiky Barbie. Vrátane celého rozsiahleho biznisu okolo, lebo tenproducentom vynáša viac, ako hračky samotné.

Hoci sa zvykne hovoriť, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje, lebo je buď predohrou k láske, alebo jej epilógom, scenárista a režisér Kevin Smith postavil svoj film Zack a Miri točia porno práve na takomto vzťahu.

V tomto roku zaznamenala slovenská kinematografia sviatok. Konečne sa po dlhom čase objavilo viac hraných filmov. Divák často hľadá v kine to, na čo ho láka reklama, ktorá oňho bojuje. „Životy ľudí v stredoeurópskej metropole opúšťa v dôsledku uponáhľaného životného štýlu ľudskosť a duchovné hodnoty“ – napísal o svojom filme Ivan Vojnár.

Stuart Townsend je pekný, ale nevýrazný írsky herec, ktorého väčšmi ako úlohy vo filmoch Kráľovná upírov a Liga výnimočných preslávilo partnerstvo s hereckou hviezdou Charlize Theronovou. V roku 2007 sa pokúsil o šťastie ako scenárista a režisér. Výsledkom je americko-kanadsko-nemecký film VZBURA V SEATTLI, ktorý sa s istým časovým odstupom dostáva teraz do našich kín.

Pätnásťročný nemecký študentík sa v druhej polovici 50. rokov zaľúbi do tridsaťročnej sprievodkyne z električky. To sa môže stať. Rozvinie sa medzi nimi búrlivý erotický vzťah. Aj to je možné. Ona jedného dňa znenazdania zmizne – a on, po rokoch, ako poslucháč práva, pri procese s esesáčkami zistí, že jeho milá bola dozorkyňou v koncentráku. Pri troche dobrej vôle aj to možno pokladať za pravdepodobné. Tak prečo je také ťažké uveriť nemecko-americkej filmovej dráme Predčítač?

Na 4. ročníku medzinárodného filmového festivalu CINEMATIK (10. – 15. SEPTEMBER 2009) v Piešťanoch bude mať distrubučnú predpremiéru aj nový film Mike Leigha Happy-Go-Lucky, nominovaný tohto roku za pôvodný scenár na Oscara. Predstaviteľka hlavnej roly Sally Hawkinsová zaň získala Európsku filmovú cenu aj Zlatý glóbus.

Nič si nenahovárajme: rodinné digitálne animované komédie Doba ľadová a Doba ľadová 2 vznikli ako čisto komerčné produkty. Neprišli vychovávať, vzdelávať, bojovať, presadzovať rodinné hodnoty, ba ani rozprávať veľké príbehy – ale rozosmievať, zabávať, poskytovať oddych a dobrú náladu. Stará dobrá poctivá komercia. Cieľ splnili. Na vstupenkách do svetových kín utŕžili dovedna vyše miliardy dolárov. Ponúkli prostý zemitý, no nie nevkusný slovný i situačný humor, prístupný všetkým divákom, zaujímavo štylizovanú animáciu, ktorej nejde o to byť skutočnejšia ako skutočnosť – a predovšetkým: hrdinov, ktorých si publikum zamilovalo.