Gomora bez širších medzinárodných súvislosti

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

gomora-03_resizeFilm ovenčený mnohými cenami, nesporne najväčšou je Veľká cena poroty z Cannes 2008, a predsa ma snímka Gomora Mattea Garroneho do istej miery sklamala. Sklamala pri prvom videní a po druhom len utvrdila, že to nebola len moja momentálna nechuť prijať surový film o mafii – tak obľúbenej témy filmových tvorcov. Pri jeho premiére vlani v Cannes sa písalo: Kto iný by mal dostať Zlatú palmu ako Gomora ? Nesúhlasila som a dnes pokojne môžem konštatovať, že som sa nemýlila. A neskôr ma ešte „sklamal“ vychválený rovnomenný bestseller Roberta Saviana pre jeho šlendriánsky preklad (Kalligram).

Autor predlohy taliansky novinár Roberto Saviano napísaním knihy veľa riskoval, lebo to o čom píše je pravda. Od jednej z najnebezpečnejších odnoží talianskej mafie , neapolskej camorry, si vyslúžil okamžitú nenávisť. Do hry musel vstúpiť aj neapolský prefekt, ktorý zaručil od roku 2006 Savianimu ozbrojenú osobnú ochranu, lebo sa mu vyhrážali smrťou. Autora podporuje cirkev, intelektuáli a verejnosť. Kniha sa nie náhodou stala bestsellerom, lebo autor poňal mafiánsky obchod camorry a tiež obchod s neapolskými odpadkami v širokých i medzinárodných súvislostiach. Centrom diania je tak mesto, ako aj neapolský prístav odkiaľ putuje zbožie do celého sveta. Biznis prosto nepozná hranice ani národnosť. Čítanie znepokojujúce a poučné, a preto by asi Saviana nepotešilo vydanie knihy v slovenčine. Chápem, že sa pred Vianocami 2008 ponáhľali na trh, prekladateľ urobil svoje, ale jazykový redaktor i korektor preklad len preletel. Škoda...

gomora-01_resizeKniha je preľudnená a scenáristi (Maurizio Braucci, Ugo Chiti, Gianni Di Gregorio. Massimo Gaudioso, režisér Matteo Garrone a autor predlohy Roberto Saviano) stáli pred neľahkou úlohou : na jednej strane podstatne zredukovať postavy, na druhej zasa vybrať a zdôrazniť to najpodstatnejšie. A práve pri zužovaní priestoru sa akosi vytratila medzinárodná previazanosť mafiánskych sietí a čo z toho pre Európu a celý svet vyplýva. Neapolský prístav, najväčší prijímateľ a prepravca tovarov, ktorý hrá v knihe významnú úlohu, sa dostal na druhú koľaj. Ostalo len špinavé a smutné predmestie, kde niet nádeje pre nikoho a miesto skládky nebezpečného odpadu. Tu v tomto svete si jednotlivé klany určujú nadvládu nad trhom s narkotikami, prostitúciou a už spomínaným odpadom. V honbe za ziskom je ich dorozumievacou a vyjednávacou metódou jedine zbraň – nič iné nepoznajú. A používajú ju často. Posun nastal aj vo vývoji jednotlivých postáv príbehu, často na škodu veci. Nechcem hlbšie zabŕdnuť do porovnávania knihy s predlohou, lebo to čo sa napíše na papier sa niekedy veľmi ťažko transformuje do filmovej obrazovej podoby. Etické posolstvo príbehu je však dosť silné na to, aby panenského diváka oprosteného od informácií zaujalo. Možno mu pre orientáciu postačia záverečné titulky filmu a tiež informácia, že talianska mafia zavraždila počas 30 rokov viac ako 10 000 ľudí, z toho má camorra na svedomí 4000, viac ako IRA, ETA a sicílska Cosa Nostra dohromady. Na to, aby sme však snímku propagujúcu ako „najpravdivejší a najsurovejší film o mafii, aký sa nakrútil“, je to trochu málo.

gomora-02_resizeMálo preto, lebo aj filmová podoba tohto problému dostala po prvé viac lokálny ako medzinárodný rozmer, po druhé jednotliví hrdinovia, žiaľ, splývajú, orientácia je neprehľadná, hrdinom je skôr kolektív ako jednotlivci, náznaky širších súvislostí treba priam vydolovať. A čo sa týka násilia a surovostí Gomoru už tromfli ďalšie filmy ako napríklad Lars von Trierov Antikrist alebo Kinatay Brilante Mendozu uvedené tohto roku v Cannes. Niežeby sa mi žiadalo viac krvi, to nie, ale podobné scény vidíme už aj v televízii a vždy je to šokujúce. Násilie predsa nemôže u normálneho človeka vzbudiť nijaké sympatie. Skôr je na zamyslenie sa, že sa mafiánske praktiky celosvetovo rozrastajú a spoločnosť si s týmto neduhom nedokáže poradiť. Nie je to len problém Talianska a nebezpečenstvo, že spoločnosť začne inklinovať k vodcom s tzv. tvrdou rukou je aspoň tak nebezpečná, ako vyčíňanie mafie.
O hereckých výkonoch možno len konštatovať, že hercov a väčšinu nehercov sa Garronemu podarilo typovo výstižne vybrať i režijne správne usmerniť. Jeho snahu čo najhodnovernejšie odhaliť praktiky mafie, a s tým ruka v ruke idúce násilie, podčiarkla aj nepokojná , ale presná kamera Marka Onorata a dostatočne zdôraznil aj strih Marca Spoletiniho. Gomora bude teda patriť do radu dobre zvládnutých snímok o mafii a viac sa zapíše do dejín kinematografie svojou dokumentaristickou hodnovernosťou, ako prelomovým filmom na túto tému.


Gomora ( Gomorra) 2008
Námet: Roberto Saviano
Réžia: Matteo Garrone
Scenár: Maurizio Braucci, Ugo Chiti, Gianni Di Gregorio, Matteo Garrone, Massimo Gaudioso, Roberto Saviano
Kamera: Marco Onorato
Strih:
Marco Spoletini
Hrajú: Salvatore Abruzzese, Gianfelice Imparato, Maria Nazionale, Toni Servillo, Carmine Paternoster, Salvatore Cantalupo, Marco Macor

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.