Priateľstvo, aké dosiaľ film nepoznal
Po filme štúdií Pixar Hore sa do našich kín dostáva ďalšia celovečerná animovaná snímka o zvláštnom priateľstve staršieho muža a dieťaťa. Po Persepolise a Valčíku s Bašírom je tu ďalší autentický príbeh podľa skutočných udalostí. Pripravte sa na najčudnejší animovaný film, aký ste v živote videli. A neverte, že je len pre dospelých. Mary a Max je síce prístupný až mládeži od dvanásť rokov, no určený je premýšľajúcim a cítiacim divákom bez ohľadu na vek.
Podľa skutočného príbehu vznikol 92-minútový film o korešpondenčnom priateľstve austrálskeho dievčatka Mary s newyorským štyridsiatnikom Maxom. Mary žije s mamou, alkoholičkou a kleptomankou a s čudáckym otcom na chudobnom predmestí Melbourne. Max je obézny Žid postihnutý Aspergerovým syndrómom, miernejšou formou autizmu. Prejavuje sa uzavretosťou, zníženou schopnosťou komunikovať s inými, nástojčivým dodržiavaním stereotypov, ale aj nezvyčajným tvorivým myslením. A tým, že „aspergeri‟ svoj údel nepociťujú ako handicap, takže spravidla odmietajú liečenie.
Výtvarné poňatie aj animácia sú v zdanlivom rozpore s témou, charaktermi i celkovou pochmúrnou atmosférou. Plastelínová animácia sa netají inšpiráciou dielami Nicka Parka (Wallace & Gromit, Slepačí úlet, Spláchnutý), je však drsnejšia, zámerne nedokonalá, postavy sú viac karikované a dôležitú rolu zohráva farba. Austrália je v znamení impresionistickej zemitej a pieskovej hnedej, New York je expresionisticky sivý, čierny a biely. V oboch prostrediach žiaria jasnou červenou symbolické detaily (ústa Marynej matky, brmbolec na Maxovej jarmulke, Maryna sponka vo vlasoch).
Od Nicka Parka akoby pochádzal i osobitý druh suchého humoru, vnášaný často podružnými figúrkami zvierat (Maryn kohút Ethel, desiatky rôznych bizarných úmrtí Maxových rybiek, psy zo susedstva, newyorské holuby). Ladí s dominujúcim humorom, založeným na konfrontácii dvoch zvláštnych druhov videnia sveta: naivného dieťaťa a zrelého muža s „aspergerom‟. Výtvarné riešenie i animácia sú napriek zdanlivej drsnej nedokonalosti vycizelované, autentické a sugestívne. Maryne grimasy a pohľad do Maxových smutných velikánskych očí dokazujú, že plastelínoví herci môžu byť rovnako autentickí a presvedčiví, ako tí živí.
Film nie je vhodný pre miovníkov bláznivých naháňačiek a napínavých akčných dobrodružstiev. Akcií tu nie je veľa, ilustrujú texty listov (v originále skvele nahovorené Toni Collette a Phillipom Seymourom Hoffmanom) či nezaujatý komentár rozprávača (Barry Humphries). Obraz nás zaplavuje mnohými detailami a odbočeniami do mikrosvetov postáv, ktoré dotvárajú rozprávanie. Kým Mary vyrastá, dospieva a dozrieva, Max sa len pomaly začína otvárať a zmierovať s nečakaným vzťahom. Obaja zisťujú, že sa v mnohom na seba ponášajú, ľúbia čokoládu, zbierajú figúrky televíznych animovaných hrdinov, hoci nie sú agresívni či arogantní, majú problémy komunikovať s okolím a žijú osamelo na okraji. Ich porozumenie však nie je žiadna idylka – slová a myšlienky, vymieňané prostredníctvom listov, hlboko, osudovo ovplyvňujú oba životy.
Mary a Max (Mary and Max), Austrália 2008, 92 minút
Scenár, réžia, výtvarník: Adam Elliot
Kamera: Gerald Thompson
Strih: Bill Murphy
Hudba: Dale Cornelius
V pôvodnom znení: Toni Collette, Philip Seymour Hoffman, Eric Bana, Barry Humphries a ďalší.
Foto: ASFK