Deň, ktorý otriasol svetom

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

anglicke_jahodyKeď režisér Vladimír Drha pripravoval v roku 1970 svoj filmový debut, jednu poviedku do snímky Návštevy podľa scenára Zdeny Salivarovej-Škvoreckej, zasiahli normalizátori a jediný negatív jeho práce zničili. Napriek tomu je to práve Vladimír Drha, ktorý sa na hlavný dôvod normalizácie, okupáciu Československa v auguste 1968, pozrel po štyridsiatich rokoch bez apriórnych téz, s porozumením pre obe strany vtedajšej tragédie. Urobil tak vo svojom najnovšom filme Anglické jahody (2008), ktorý bol otváracím predstavením slovenskej časti tohtoročného Febiofestu.

 

anglick_jahody_1Stojí za úvahu, prečo sa taký dramatický zlom v našej novodobej histórii, akým je horúci august 2008, objavuje v českom hranom filme iba okrajovo, napríklad v dielach Báječná léta pod psa, Pelíšky či Rebelové. Anglické jahody sú tak prvým filmovým dielom, ktoré si ho zvolilo ako východiskový moment psychologicko-ľúbostnej tragikomédie. Tragikomické sú už úvodné scény. V auguste 1968 totiž americkí filmári, medzi ktorými pracoval ako jeden zo siedmich kameramanov aj poslucháč FAMU, známy slovenský fotograf a pedagóg Fero Tomík, nakrúcali v Devli, čo je malá obec neďaleko Prahy, historický film Most pri Remagene. Nakrúcanie sa skončilo 20. augusta, na mieste zostali kulisy s nemeckými názvami i atrapy zbraní. Práve to bol spúšťač bezradnosti sovietskych vojakov, ktorí sa aj bez toho nevedeli zorientovať nielen v teréne, ale ani vo vojensko-politickej situácii, ale aj dôvod ďalších nedorozumení, ústiacich do tragického zavŕšenia.
Drha podľa vlastných slov na tlačovej konferencii nechcel nakrútiť politický film a nemienil sa sústrediť na hlavné dejisko augustovej drámy – na Prahu a Václavské námestie. Cieľom režiséra i scenáristu Martina Šafránka bolo zobraziť osudy a reakcie obyčajných ľudí na dejinnú udalosť, ktorá počas jediného dňa obráti naruby ich životy. Film má tri hlavné dejové línie, ktoré sú anglick_jahody_2viac-menej rovnocenné: príbeh mladej dvojice vysokoškolákov, ktorá prechádza peripetiami milostného vzťahu a vyjasňuje si svoje postoje k partnerovi, rodičom i okoliu, takmer ignorujúc zmenenú situáciu, kým nie je bezprostredne nechtiac vtiahnutá do konfliktu, ďalej príbeh mladého sovietskeho vojaka-dezertéra, tak trochu fanfaróna, sústredeného na fabulovanie príbehov, stelesňujúcich jeho túžby, a napokon príbeh rodiny Sinekovcov, ktorej traja členovia – babička, otec a matka – stelesňujú tri prototypy Čechov a ich správanie v rozličných etapách dejinného vývoja. Kým mladá dvojica je najmenej prepracovaná, možno preto, že sa v láske i v živote iba hľadá a navyše ju stvárňujú neskúsení filmoví debutanti Ivan Lupták a Marie Štípková, sovietsky vojak, aj zásluhou ostrieľanej hereckej hviezdy, akou je „ruský Brad Pitt“ Alexej Bardukov, si okamžite získava sympatie svojou bezprostrednosťou a túžbou ísť za svojím cieľom, hoci je naivný a nereálny. Najautentickejšie však pôsobí staršia generácia rodiny Sinekovcov. Výrazná babička Niny Divíškovej, presvedčená komunistka, ktorej nevoňal Dubčekov obrodný proces a ktorej sa 21. augusta 1968 zrútil vnútorný svet s nemennými pravdami, Viktor Preiss v úlohe otca, tlačiara vyučeného u Baťu, ktorý sedel za fašistov i komunistov, no vždy skôr omylom ako za hrdinské činy, a ktorý sa počas jediného dňa mení, údajne kvôli záchrane rodiny, z odhodlaného revolucionára na rezignovaného pozorovateľa, a skvelá, u nás menej známa Pavla Tomicová ako ustaraná matka rodiny, dbajúca o jej každodennú, podľa možnosti bezporuchovú prevádzku, ktorá ako liek na všetky problémy ponúka dusené rybie filé, to sú tri najpresvedčivejšie charaktery celého príbehu, ilustrujúce názory a postoje podstatnej časti českej (i slovenskej) spoločnosti v zlomových historických okamihoch. Škoda, že autori filmu nedokázali tieto tri svety – tri dejové línie výraznejšie prepojiť do kompaktného celku, skôr ich len pravidelne striedajú. Historické pozadie - augustové udalosti – je zobrazené jednak prostredníctvom čiernobielych dokumentárnych dobových záberov, jednak cez rozhlasové a televízne vysielanie, ktoré tvorí v rodine Sinekovcov takmer permanentnú zvukovú kulisu.
anglick_jahody_3Najväčším kladom filmu je autentickosť prostredia (pochvalu si zaslúži architekt, autor kostýmov i maskér) a najmä pocitov tých čias. Šok, prekvapenie, bezradnosť, nepochopenie situácie, rezignácia hojne zalievaná alkoholom, to sú stavy civilného obyvateľstva, ale niektoré z nich aj medzi sovietskymi vojakmi, ešte takmer deťmi, ktorí nevedia, kde sa ocitli, prečo a na aký čas ich sem poslali. Aj keď zobrazenie vojakov je v českých kritikách predmetom najväčších útokov, myslím si, že autori filmu sa jednoducho snažia nestotožňovať prostých vykonávateľov rozkazu s ich veliteľmi a politickými špičkami, že nepreferujú princíp kolektívnej viny, hoci to môže byť najmä pre obete augustovej invázie neprijateľný postoj.
Osobitnú zmienku si zaslúži práca kameramana Vladimíra Křepelku, ktorý sa sústreďuje najmä na hereckú akciu a suverénne sa pohybuje v preplnených interiéroch, ako aj hudba, pod ktorú sa podpísala súčasná hviezda českej pop-folkovej scény, skladateľ a spevák Tomáš Klus. Vo filme sú tri jeho pesničky, z ktorých najmä krylovovský anglick_jahody_4Maľčik moj, pracujúci s výraznými ruskými hudobnými motívmi, má prepoklady stať sa hitom, hoci možno súhlasiť do istej miery aj s tými kritikmi, ktorí vyčítajú hudobnému dramaturgovi Milošovi Skalkovi i režisérovi jeho nadužívanie. Je to však nosný motív celého filmu, sprevádzajúci sovietskeho vojaka-dezertéra, a po mnohých variáciách zaznie naplno len raz v závere filmu, čím donúti divákov (podobne ako Jana Kirschnerová v slovenskom filme Pokoj v duši), aby – možno po prvý raz v živote – dopozerali titulky.
Film Anglické jahody, ktorého názov pripomína nenaplnenú cestu vysokoškoláka Tomáša Sineka na prázdninový zber tohto ovocia do Veľkej Británie, z ktorej nemá v úmysle vrátiť sa domov, osloví zrejme predovšetkým pamätníkov augustových udalostí, ku ktorým, žiaľ, patrí aj autorka týchto riadkov. Má však potenciál prihovoriť sa i mladej generácii, pre ktorú je nielen august 1968, ale aj november 1989 vzdialenou históriou. Možno pri problematickom začleňovaní týchto medzníkov do učebných osnov na školách by najmä audiovizuálne umenie mohlo byť zdrojom poučenia. Možno k tomu prispeje aj knižná podoba beletrizovaného scenára, doplnená zaujímavými profilmi a osudmi filmových hrdinov z pera Vladimíra Drhu, ktorá je už v našich kníhkupectvách.


Anglické jahody, 2008, ČR/SR (koproducent Continental Film SK Anton Drobný a Michal Drobný)
Scenár: Martin Šafránek
Réžia: Vladimír Drha
Kamera:Vladimír Křepelka
Hudba: Tomáš Klus
Hrajú: Ivan Lupták, Marie Štípková, Alexej Bardukov, Nina Divíšková, Pavla Tomicová, Viktor Preiss, Vladimír Brabec, Dagmar Bláhová, Nela Boudová a ďalší

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.