Sólo pre Vincenta Cassela
Už tridsať rokov je jeden z najväčších francúzskych gangstrov Jacques Mesrine mŕtvy, ale jeho život a smrť stále priťahuje. Aspoň filmárov. V prvej časti nazvanej Verejný nepriateľ č. 1 sa režisér Jean-Francois Richet rozhodol v trvaní 110 minút navnadiť diváka do tej miery, aby v nijakom prípade neprepásol jeho pokračovanie Verejný nepriateľ č. 1:Epilóg.
V prvej časti sa zdá, že spúšťacím mechanizmom pre Mesrinove vražedné sklony bola zlá skúsenosť z vojny v Alžírsku. Čo je síce možné, ale málo pravdepodobné. Chvíľu sa tento supergangster pokúša aj normálne žiť, ožení sa s krásnou Sofiou ( Elena Anayaová), majú tri deti a jediný rozumný krok tejto ženy je, že utečie od neho kadeľahšie. Mesrine dlho nesmúti, nahradí ho, popri rôznych známostiach, jeho alter ego Jeanne Schneiderová (Cecile De France), sprevádzajúca ho až do Kanady, kde sa okrem iného stane aj bojovníkom za slobodný Quebec. Tam však aj ona už má všetkého po krk. Navyše počas kanadského „výletu“ zavraždia v Paríži jeho najväčšieho dobrodinca a učiteľa gangstra Guida, bravúrne stvárneného Gérardom Depardieuom. Prvá časť je výborne snímaná, má presné tempo, herecké výkony sú vynikajúce, najmä hlavného predstaviteľa Vincenta Cassela, ale na menšej ploche aj nezabudnuteľného Gérarda Depardieua. Prosto gangsterka, či thriller čisto na francúzsky spôsob.
Škoda, že sa všetko, čo tvorca v prvom dieli tohto veľa sľubujúceho životopisného filmu rozohral, šmahom ruky vytratilo. Je pravda aj to, že Mesrinov život bol tak bohatý, že autori chceli preniesť na plátno všetko, čo sa len dalo, čo v konečnom dôsledku viedlo k mnohým nepresnostiam. Obrazne povedané pravidlo, keď na začiatku príbehu visí na stene puška na konci sa musí z nej vystreliť, tu neplatí, motívy sa objavia a nenávratne zmiznú. Aby však nedošlo k nedorozumeniu, strieľa sa tu na môj vkus až priveľa – aj na začiatku, aj na konci. Pravdupovediac Mesrenov životopis tvorcovia utopili v krvi, a to doslova. Škoda, lebo Verejný nepriateľ č.1: Epilóg je po profesionálnej stránke výborne zvládnutý. Akčné scény, trochu na hollywoodsky spôsob, fungujú bezchybne, kamera Roberta Gantza má rozlet, švih a presnú mušku, herecký výkon Vincenta Cassela v oboch dieloch je skvelý a nie náhodou získal za tento výkon jedného z troch Cézarov. Dalo by sa povedať, že je to vlastne jeho film, proti čomu ani režisér neprotestuje. Vyjadril sa, že keby túto úlohu nehral, film by nenakrútil. (Žiada sa mi pri tomto talentovanom hercovi dodať, že nie je len manželom nemenej populárnej Moniky Bellucciovej, ale aj synom veľmi známeho francúzskeho herca Jeana-Pierra Cassela.)
Prečo je teda 130 minútový „Epilóg“ sklamaním? Ak chceme za každú cenu prísť na to, kto bol vlastne Mesrine, zistíme, že ho do zúrivosti dostane, keď niekto vysloví jeho meno s písmenom s, že nenávidí bankárov, a preto ich permanentne okráda a ani vo sne ho nenapadne, že v týchto inštitúciách majú peniaze aj normálni ľudia. Hrdí sa, že on neokráda ľudí, ale banky. Že sa mu štyri razy podarilo utiecť z väzenia s najsilnejšou ostrahou, tvrdí, že ľudí len zlomia, a preto treba ich zničiť. Nemá nijaký svetonázor, dá sa nahovoriť na všetko len, aby sa zviditeľnil. Nemám rada toto slovo, ale on sa chce za každú cenu len a len zviditeľniť. Dokázať, že je veľkým neporaziteľným Mesrinom, ktorý nakoniec koketuje (prečo nevie ani on sám) aj s Červenými brigádami. Asi preto, že jeden z nich je jeho priateľ. Čo však vie s istou, že miluje ženy. Naposledy Sylviu Jeanjacquotovú ( Ludivine Segnierová) – to jediné vieme o tomto psychopatovi zaručene. Sumarizujúc: miluje ženy, perfektne narába so zbraňou a strieľa hlava - nehlava. Je skutočne škoda, že jeho jediný skutočný protihráč komisár Broussard (Olivier Gourmet) je len figúrkou. Skúmavo sa na tohto blázna pozerá, ich životy sa ani raz nepretnú, len bežia vedľa seba. Až sa človek nakoniec čuduje, že taká bezpohlavná polícia ho predsa len dostala.
Vincent Cassel sa v jednom rozhovore vyjadril, že má strach, či diváci, nebodaj, s týmto hrdinom nebudú sympatizovať. Nemusí mať obavy – to sa nemôže stať. Kým sme boli na začiatku zvedaví čo sa z Mesrina vykľuje, neskôr nás to už nezaujíma. Žiaľ, pravdou je aj to, že aj takúto kreatúru má niekto rád. Napríklad rodičia, keď nie obaja, tak jeden určite. A Mesrina má rád otec a jeho dcéra, o ktorú sa nikdy nestaral, miluje ho krásna Sylvie a sympatizuje s ním jeho právnička (Myriam Boyerová), ktorá mu do väzenia prepašuje zbrane. Ak je to pravda, niet väčšej absurdity. Ostatným robí len neplechu, ak sa zavraždenien štyridsiatich ľudí s tak veľkým hurhajom, neplechou nazvať môže. Žiaľ, tú kanonádu, ak máte radi akčné filmy, plné krvavých scén, pretrpieť, alebo vychutnať, musíte. Len sa ňou neinšpirujte.
Verejný nepriateľ č.1, Verejný nepriateľ č.1: Epilóg
Francúzsko-Taliansko-Kanada 2008
Réžia: Jean-François Richet
Scenár: Abdel Raouf Dafri podľa knihy Jacquesa Mesrina
Kamera: Robert Ganz
Hudba: Marco Beltrami, Marcus Trumpp
Hrajú: Vincent Cassel , Ludivine Sagnier, Cécile De France,
Elena Anaya, Gérard Depardieu, Gilles Lellouche,
Gérard Lanvin, Samuel Le Bihan, Olivier Gourmet,
Mathieu Amalric , Georges Wilson