Desať rokov trvala americkému režisérovi Quentinovi Tarantinovi príprava na nakrútenie filmu Nehanební bastardi (Inglourious Basterds). Desať rokov cizeloval, prepisoval scenár a hľadal hercov na tento projekt. Rozhodol sa totiž, že postavy konkrétnej národnosti budú hrať herci rovnakého občianstva. A rozhodol sa správne. Dej filmu sa odohráva v nacistami okupovanom Francúzsku a cez spoločenstvo ľudí, ktorých osud náhodne dal dohromady, tvorca rozohrá vražednú hru plnú absurdít a nečakaných zvratov.

Z piatich kapitol len prvá má náznak spaghetti westernu, čo sa v rôznych názoroch na film dosť zneužívalo. Nehanební bastardi nie je spaghetti western. V prvej kapitole tejto snímky sa blíži k osamelému statku lovec Židov plukovník Hans Landa, aby všetkých vyvraždil, len Shosanna Dreyfusová mu utečie, čo mu neprekáža veď kričí za ňou:“ Dovidenia“. A to si píšte, že bude. Na druhej strane zasa americký poručík Aldo Raine dá dohromady jednotku zo samých Židov (hovoria si Bastardi), ktorých úlohou je vraždiť Nemcov a zbierať ich skalpy. Norma je sto kusov. Medzitým Shosanna zmení identitu, stane sa majiteľkou kina a kuje pomstu. Čo čert nechce zamiluje sa do nej nemecký hrdina, ktorý jej odmietnutie neakceptuje, a tak všetko skomplikuje. Všetci plánujú pomstu, nemecká herečka Bridget Von Hammersmark, teraz špiónka pre Američanov, Shosanna, Raine, Landa, prosto všetci, a tak ide o život Josephovi Goebbelsovi, ba aj samotnému Adolfovi Hitlerovi. Chcú zmeniť dejiny a čuduj sa svete pomocou filmu. Ako ? – to je prekvapenie, ktoré by nebolo múdre prezradiť.

Nudiť sa na filme, ktorý trvá 153 minút, rozhodne nebudete. Kým dohrajú dvaja protihráči, z dvoch proti sebe bojujúcich táborov svoj duel, Tarantino dej dostatočne vyšperkoval, prešpikoval postavami a postavičkami. Dostatočne plasticky dotvárajú atmosféru, mimo akúkoľvek miestnu a časovú spojitosť. V priebehu deja sa stávajú vnútorne zložitejšími a nevyspytateľnejšími, zvádzajú boj nielen s nepriateľmi, ale aj so samými sebou. Aj samotné duševné pochody dvoch protihráčov, Alda a Hansa, sú napriek nutnej typologickej povrchnosti, v priebehu deja komplikovanejšie a mnohovrstevnejšie. Farebnejšie napísanou postavou je však Hans Landa, evidentne vzdelaný a inteligentný človek , ktorý svoje danosti využíva len v negatívnom slova zmysle. Aldo Raine je už trochu jednorozmernejší charakter, je to bastard, ktorý je vždy v strehu, nekoná, síce bez rozmyslu, ale jeho motívy sú priehľadnejšie. Povedzme si však pravdu obaja sú to bastardi so všetkým čo k tomu patrí. Nielen ja som sa dlhšie zamýšľala nad žánrovou charakteristikou filmu. Azda najvýstižnejšie by bolo: paródia na glorifikáciu vojnových hrdinstiev, presnejšie zabíjania všeobecne. Lebo cieľom Nehanebných bastardov je s nadhľadom i humorom povedať, že vraždenie, či je obranné alebo útočné, vždy len vraždenie. Treba mať aj trochu odvahy vyriecť to tak jednoznačne a od Tarantina, ktorý svojich hrdinov rád kúpe v krvi, by sme to nečakali. Pri zhliadnutí aj ospevovaného filmu Pulp Fiction: Historky z podsvetia, Gauneri, Kill Bill a Kill Bill 2 sme si neraz povzdychli:“ Quentin už nepreháňaj, kto sa má na to pozerať.“ Alebo možno práve preto sa mu to tak plasticky podarilo predostrieť. Musím zdôrazniť, že je to doteraz jeho najdisciplinovanejšie nakrútený film, bez zbytočného ohurujúceho gejzíru digitálnych efektov (nechýbajú, ale neprevládajú), bazíruje skôr na hereckých výkonoch, dej má svoju vnútornú logiku, a tým je nápaditejší. Akoby Tarantino konečne dozrel a upokojil sa. A paradoxom je, že práve teraz odznelo na jeho adresu hádam najviac kritiky. Podaktorí mu vyčítajú neinvenčnosť, klíšé a čo ja viem čo všetko ešte. Je to až komické ako mu zrazu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Je pravda, že je čitateľnejší ako v predošlých filmoch, ale rozhodne nie neoriginálny.

Špecialitou režiséra je, že s hercami dlho scény sám hrá a podľa ich reakcií si ich potom vyberá. Tak to bolo aj v prípade rakúskeho herca Christopha Waltza, ktorému sa ušla rola Hansa Landu. Tarantino povedal, že keby ho nebol našiel film nenakrúti. Zase sa nemýlil, lebo bez Waltza, ktorý dostal na tohtoročnom canneskom festivale Cenu za najlepší mužský herecký výkon, by „bastardi“ veľa stratili. Preferoval sa Brad Pitt v úlohe Alda Raina, ale nemal šancu. Waltz ho zatienil na celej čiare. Náruživého a priam posadnutého sliediča a vraha Židov, evidentného psychopata, ktorý všetko vie a všade bol, nič mu neujde, hral herec so širokou mimickou škálou, s elegantnou brutalitou, miestami až s okúzľujúcim sebaovládaním kryjúcim jeho skutočné démonické vnútro. Brad Pitt v úlohe Alda Rainea nemal už toľko možností, ale neskĺzol pod svoj štandard. Bola to slušná ukážka ďalšieho psychopata uhneteného z jednoduchšieho cesta. Zaujímavou bola herecká kreácia francúzskej herečky Mélanie Laurentovej v úlohe Shosanny, ktorá podľa mojej mienky podala aspoň tak zrelý herecký výkon ako jej nemecká kolegyňa Diane Krugerová, ktorá sa narodila v Paríži, ale vyrastala v Nemecku, teda jej prostredie nebolo cudzie. Úlohy špiónky Bridget von Hammersmark sa zmocnila takisto s noblesou, len viac vyniknúť jej bránila Laurentovej charizma a prostý pôvab. O ostatných úlohách by sa dalo ešte veľa popísať, lebo ich hrali tak známi, ako aj úplne neznámi herci. Spomenúť si zaslúži ešte Daniel Brühl ako neodbytný ctiteľ Shosanny a Sylvester Groth v úlohe Goebbelsa.

Film Nehanební bastardi, ktorý opäť a možno najviac rozdelil kritikov na dva tábory, bude mať taký osud ako všetky filmy Quentina Tarantina. Buď ich obdivujú, alebo nenávidia. Ľahostajné však nie sú nikomu. Nikdy ich nemožno celkom zatratiť, lebo tvorca je profesionál a nezanedbá ani jednu zložku filmu. Starostlivo vyberá hudbu, kostýmy, ale najmä mu záleží na vizuálnej stránke. Tentoraz mu kameraman Robert Richardson odviedol precíznu prácu, najmä pri snímaní detailov (tých predovšetkým), ale precízne dokreslil aj celkovú atmosféru. Pre istotu si ešte zopakujme, že Nehanební bastardi nie sú filmom o druhej svetovej vojne (zámienka a kulisa), nie sú ani spaghetti westernom, ale naliehavým apelom proti zbytočnému vraždeniu, čo režisér dokázal prijateľnou formou dať na vedomie. A práve preto je Tarantino, síce kontroverzný tvorca, ale aj výnimočná osobnosť svetovej kinematografie.

Nehanební bastardi (Inglourious Basterds), USA 2009

Scenár: Quentin Tarantino
Réžia: Quentin Tarantino
Kamera: Robert Richardson
Hrajú: Brad Pitt, Christoph Waltz, Eli Roth, Diane Kruger, Mélanie Laurent, Til Schweiger, Daniel Bruhl

Foto: Tatrafilm