Hore je nesporne najoriginálnejší z celej desiatky digitálne animovaných dlhometrážnych filmov štúdia Pixar. A to má svoju váhu, veď Pixar je vo sfére počítačovej animácie na úplnej špici. Najoriginálnejší však znamená aj najrozporuplnejší.

Pixar bola pôvodne súčasť počítačovej divízie špecialistu na tvorbu digitálnych efektov – Industrial Light and Magic Georga Lucasa. Roku 1986 sa Pixaru ujal obchodný génius Steve Jobs po svojom dočasnom nedobrovoľnom odchode z firmy Apple. Pixar pod jeho vedením vyrábal drahé špecializované počítače. Aby dokázali silu svojho hardvéru, rozhodli sa vo firme vyrábať počítačmi animované demonštračné filmíky. Ich tvorbou poverili zamestnanca Johna Lassetera, ktorý roku 1995 predstavil prvý celovečerný digitálne animovaný film Toy Story. Táto rozprávka má šťastný koniec: Jobs sa vrátil do Apple a predal Pixar spoločnosti Walt Disney Company tak výhodne, že získal u disneyovcov rozhodujúce právomoci, takže dnes nie je jasné, či to nebolo naopak - či si Jobs nekúpil Disneyho.

Filmy Pixaru sú hravé, nápadité, vychádzajú zo základných kánonov našej kultúry, ale rozpracovávajú ich s vtipom, vkusom, nápaditosťou, nadhľadom. Prirodzene, obchod je až na prvom mieste. Hrdinovia animovaných snímok sú výrazní, sympatickí, milí a pekní. Deti si ich rýchlo obľúbia a rodičia vďačne kupujú najrôznejšie figúrky, hračky, tričká, ruksaky, videohry. Lenže čo teraz? Čo v prípade filmu Hore? Kúpite dieťaťu plyšovú postavičku ufrflaného zamračeného starca s barlou alebo nahlúpleho obézneho skautíka kórejského pôvodu?

To,prirodzene, nie je jediný ani najväčší problém, symbolizuje však vnútornú rozorvanosť dielka. Hore nepresadzuje disneyovské „tradičné hodnoty‟ ako rodinná súdržnosť, odvaha, čestnosť a solidarita. Ba dokonca nie je ani presýtený príznačným pixarovským cukríkovým optimizmom! Naopak - ani čo by chcel byť dôsledne nekomerčný, rozpráva o starnutí, o starobe, o bezmocnosti, o zomieraní, o osamelosti, o rezignácii, o zabúdaní detských snov. Lenže zároveň chce byť komerčným rodinným filmom! Číro dospelú tému stvárňuje neadekvátnou formou klasického digitálne animovaného filmu pre deti. A my len môžeme hĺbať, či ide o zámerný krutý kontrast, alebo len tragické nedorozumenie, neschopnosť prekročiť hranice nielen druhým plánom, ale i formou.

Technická stránka je napriek tradičnej pixarovskej výtvarnej štylizácii precízna. Nechajme bokom problematiku formátu Disney Digital 3-D – ešte stále má bližšie k jarmočnej atrakcii ako k svojbytnému plnohodnotnému filmovému jazyku. V rodinnom filme Hore prvý raz v krátkej no výraznej histórii Pixaru nielenže chýbajú zobchodovateľní hrdinovia, „tradičné hodnoty‟ a optimizmus, ale niet tu ani jasného a výrazného príbehu. Tak, ako v úvodnej klipovej sekvencii za pár sekúnd v poetickej skratke uplynie celý ľudský život, i zvyšok snímky sa odvíja v oslími mostíkmi ledabolo pozliepaných symboloch a metaforách (lietajúci dom, pripútaný k starcovi ako väzenská guľa, pestrofarebný vták ako veselý detský sen, hovoriace psy s elektronickými obojkami ako hrozivá vedecká racionalita víťaziaca nad detskou bezstarostnosťou). Príbeh si nestavia vlastný svet, v rámci ktorého by bol uveriteľný a presvedčivý. Kašle na presvedčivosť a uveriteľnosť. Mieša Harolda Lloyda s Julesom Vernom a Woodyho Allena s Indiana Jonesom do popkultúrneho gulášu, ktorý mnohým chutí, no iných privádza do rozpakov.

Proti gustu žiadny dišputát. Chuť experimentovať je zdravá. No i po filme Hore platí, že Disney je ten, kto robí milé pohyblivé obrázky. Na poéziu, sny a symboly je i naďalej vo sfére animácie neohrozeným suverénnym majstrom Hayao Miyazaki.

Hore (Up)

USA 2009, 96 minút

Námet: Pete Docter, Thomas McCarthy, Bob Peterson. Scenár a réžia: Bob Peterson, Pete Docter. Strih: Katherine Ringgold. Hudba: Michael Giacchino. V slovenskom znení: Anton Vaculík, Bianka Bucková, Ivan Krivosudský, René Jankovič, Peter Kollárik, Marek Majeský, Jozef Benedik, Roman Pomajbo, Janette Švoňavská a ďalší. Réžia slovenského znenia: Michal Spišák

Foto: Saturn