Festival sa pýši, že za prvých päť dní sa predalo 250 tisíc vstupeniek. Mamutie podujatie, na ktorom sa denne konajú stovky predstavení, je vlastne niekoľko veľkých festivalov pospolu: hlavná prehliadka so súťažou, nesúťažnými filmami a prehliadkou Berlinale Special. Prehliadka Panorama, prehliadka Forum, prehliadka Generation, retrospektíva sci-fi filmov, prehliadka čerstvo rekonštruovaných klasických filmových diel, prehliadka diel držiteľky Čestného Zlatého medveďa - talianskej kostymérky Mileny Canonero, gigantický filmový trh…

Ponúka síce o trošku menej filmov ako vlani, zato je odhodlaný prilákať viac divákov. Vyhýba sa slovu Trump, ale netají sa tým, že liberálna demokracia je v kríze, sny o povznášajúcom a všeobecne obohacujúcom multikulturalizme troskotajú na oživenom nacionalizme a spoločná Európa i západná humanistická civilizácia sa otriasajú. Taký je 67. medzinárodný filmový festival v Berlíne pod vedením dlhoročného riaditeľa Dietera Kosslicka.

Na prestížnom 67. Berlinale sa po prvýkrát predstavia medzinárodnému publiku až tri slovenské filmy. Druhý celovečerný film režisérky Ivety Grófovej Piata loď je majoritne slovenským zástupcom v programe berlínskeho festivalu. Aj dve koprodukcie, drámu Masaryk českého režiséra Juliusa Ševčíka a film Cez kosti mŕtvych svetoznámej poľskej režisérky Agnieszky Holland, vybraný do hlavnej festivalovej súťaže, preveria festivaloví diváci po prvýkrát. MFF Berlín sa začne vo štvrtok 9. februára a potrvá do nedele 19. februára 2017.

Vojna ako dráma, konflikt, modelová situácia bola témou viacerých filmov hlavnej súťažnej prehliadky tohtoročného Berlinale. O dokumentárnych filmoch Zero Days Alexa Gibneyho a Where to Invade Next Michaela Moorea sme už písali. Prizrime sa bližšie trojici súťažných snímok: britský Alone in Berlin sa vracia do srdca hitlerovskej Tretej ríše, portugalský Cartas da guerra sa zameral na Angolu v 70. rokoch a mexický Soy Nero rozpráva o nelegálnom migrantovi, slúžiacom v armáde USA na misii v Afganistane.

Každý filmový festival má svoju ústrednú tému. Niekedy ju neurčuje dramaturgia, zámerný výber filmov, ale ťažisková téma vyplynie z filmov mimovoľne, ako obrazy z podvedomia prenikajú do snov. 66. medzinárodnému filmovému festivalu v Berlíne nedominujú imigranti ani teroristi, globálne otepľovanie ani dozvuky krízy. Ťažiskom tohtoročného Berlinale sú ženy. Do istej miery ich symbolizuje aj predsedníčka medzinárodnej poroty Meryl Streepová, ktorá sa po festivale pohybuje celkom prirodzene a skromne, takže už viackrát sa stalo, že na predstaveniach súťažných filmov sedela v rade pred nami alebo tesne za nami. To však, samozrejme, nie je hlavný dôvod. Sú ním filmy.

„V roku 1951 bolo Nemecko krajinou plnou utečencov. Medzinárodný filmový festival, ktorý sa po prvý raz konal v Berlíne, chcel hľadať dialóg a porozumenie medzi národmi, ale aj ponúknuť divákom oddych, zábavu, nádej a svetlo v temných povojnových ruinách. Posolstvo znelo: je tu krajina, ktorá hľadá mier pre seba i pre svet.“ Týmito slovami sa nám prihovára riaditeľ 66. medzinárodného filmového festivalu v Berlíe Dieter Kosslick a pokračuje: "Get your kicks on route sixty-six, spieval Nat King Cole v roku 1946 – a po ňom aj Chuck Berry, Rolling Stones a Depeche Mode – v pesničke vystihujúcej atmosféru nového povojnového sveta. A ja dnes rád dodávam: Get your kicks at Berlinale sixty-six!“

Porote vedenej provokatérom Darrenom Aronofským sa podaril husársky kúsok: svojím verdiktom si vyslúžila pochvalné ovácie, ale zároveň sa vyhla oceňovaniu snímok z tradičných filmových veľmocí ako USA, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Čína. Nebodovali ani svetoznámi majstri a klasici. Žiadna cena pre Terrence Malicka za Knight of Cups (podobne ako predvlani v Benátkach za To the Wonder), nič pre Isabel Coixetovú, Andreasa Dresena, Wernera Herzoga, Petra Greenawaya, Benoita Jacquota.