Vojna ako dráma, konflikt, modelová situácia bola témou viacerých filmov hlavnej súťažnej prehliadky tohtoročného Berlinale. O dokumentárnych filmoch Zero Days Alexa Gibneyho a Where to Invade Next Michaela Moorea sme už písali. Prizrime sa bližšie trojici súťažných snímok: britský Alone in Berlin sa vracia do srdca hitlerovskej Tretej ríše, portugalský Cartas da guerra sa zameral na Angolu v 70. rokoch a mexický Soy Nero rozpráva o nelegálnom migrantovi, slúžiacom v armáde USA na misii v Afganistane.

Každý filmový festival má svoju ústrednú tému. Niekedy ju neurčuje dramaturgia, zámerný výber filmov, ale ťažisková téma vyplynie z filmov mimovoľne, ako obrazy z podvedomia prenikajú do snov. 66. medzinárodnému filmovému festivalu v Berlíne nedominujú imigranti ani teroristi, globálne otepľovanie ani dozvuky krízy. Ťažiskom tohtoročného Berlinale sú ženy. Do istej miery ich symbolizuje aj predsedníčka medzinárodnej poroty Meryl Streepová, ktorá sa po festivale pohybuje celkom prirodzene a skromne, takže už viackrát sa stalo, že na predstaveniach súťažných filmov sedela v rade pred nami alebo tesne za nami. To však, samozrejme, nie je hlavný dôvod. Sú ním filmy.

„V roku 1951 bolo Nemecko krajinou plnou utečencov. Medzinárodný filmový festival, ktorý sa po prvý raz konal v Berlíne, chcel hľadať dialóg a porozumenie medzi národmi, ale aj ponúknuť divákom oddych, zábavu, nádej a svetlo v temných povojnových ruinách. Posolstvo znelo: je tu krajina, ktorá hľadá mier pre seba i pre svet.“ Týmito slovami sa nám prihovára riaditeľ 66. medzinárodného filmového festivalu v Berlíe Dieter Kosslick a pokračuje: "Get your kicks on route sixty-six, spieval Nat King Cole v roku 1946 – a po ňom aj Chuck Berry, Rolling Stones a Depeche Mode – v pesničke vystihujúcej atmosféru nového povojnového sveta. A ja dnes rád dodávam: Get your kicks at Berlinale sixty-six!“

Porote vedenej provokatérom Darrenom Aronofským sa podaril husársky kúsok: svojím verdiktom si vyslúžila pochvalné ovácie, ale zároveň sa vyhla oceňovaniu snímok z tradičných filmových veľmocí ako USA, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Čína. Nebodovali ani svetoznámi majstri a klasici. Žiadna cena pre Terrence Malicka za Knight of Cups (podobne ako predvlani v Benátkach za To the Wonder), nič pre Isabel Coixetovú, Andreasa Dresena, Wernera Herzoga, Petra Greenawaya, Benoita Jacquota.

V sobotu 14. februára, symbolicky na deň zaľúbených, vyvrcholil sviatok všetkých milovníkov filmového umenia - 65. medzinárodný filmový festival v Berlíne. Medzinárodná porota, ktorú viedol povestný filmový provokatér Darren Aronofsky, však nešokovala ani neprekvapila. Zato zožala všeobecný súhlasný potlesk, keď ocenila výkony a tvorcov presne podľa očakávaní. Ocenené boli filmy, o ktorých sme na Filmpresse v článkoch z Berlína písali. Prinášame verdikt hlavnej jury, ale aj ďalších festivalových porôt.

Štyri dni pred koncom festivalu prestali vychádzať všetky tri festivalové denníky. Redakcie renomovaných filmových časopisov Variety, Hollywood Reporter a Screen International považujú Berlinale 2015 za skončené. Biznis na Medzinárodnom filmovom trhu i na medzinárodnom koprodukčnom trhu sa zavŕšil, európske herecké nádeje sa v rámci projektu Shooting Stars vyzvŕtali na červených kobercoch, zostáva už len dopozerať posledné súťažné filmy, rozdať ceny – a 65. berlínsky medzinárodný filmový festival bude minulosťou.

V nedeľu 8. februára mal na berlínskom festivale v prehliadke Forum premiéru slovensko-český film Koza režiséra Ivana Ostrochovského a v pondelok sa predstavil bežnému platiacemu publiku. Do konca festivalu má ešte tri verejné predstavenia, no už teraz možno povedať, že zaujal a uspel.

65. medzinárodný filmový festival sa začal rozpačito. Úvodný španielsko-francúzsko-bulharský film Nadie quiere la noche (Nikto si neželá noc) skúsenej katalánskej režisérky Isabel Coixetovej si namiesto potlesku vyslúžil rozhnevané bučanie. Aj nemecké denníky, zvyčajne festivalu naklonené priaznivo, v prípade snímky, kde Juliette Binoche hrá manželku polárnika Roberta Pearyho, nešetrili kritikou. „Berlínsky festival nepotrebuje zaraďovať do programu takéto gýče!“ zaťal Die Welt.