Vzťahy medzi mestečkami Sunnyvale a Shadyside sú poriadne napäté už nejaký ten piatok. Pokiaľ Sunnyvale patrí medzi jedni z najbezpečnejších a najprosperujúcejších miest vo fiktívnej verzií Ameriky z pera mnohopočetného autora knižných hororových príbehov pre dospievajúcich R.L. Stinea, je to susednému Shadyside viac-menej na truc. Tam mladí celý čas len snívajú o tom, že jedného dňa uniknú niekam inam, lebo osud im pravdepodobne nechystá nič lepšie ako užívanie, či distribúciu drog prípadne šancu stať sa obeťou sériového vraha, či to v „záchvate“ neprekonateľných ambícií dotiahnuť až na jeho miesto. Približne v roku 1666 totižto domáci nešťastne upálili jedno mladé dievča, čo si dovolilo zmýšľať trochu inak než zvyšok spoločnosti a mýty, legendy, báje (plus mínus nejaký ten hoax) tvrdia, že celé mestečko odvtedy drží v patovej situácií nepríjemná kliatba. O tom, ako to s kliatbou začalo, aj ako sa jej hŕstka pubertiakov odhodlala so cťou čeliť, už nám divákom čo-to povedala veľmi príjemná filmová trilógia Ulica strachu s podtitulmi 1994, 1978 a 1666 režisérky Leigh Janiak, ktorú v týždňových intervaloch vypustila v roku 2021 do sveta streamovacia platforma Netflix.

Luxusné rezorty, otvorené pre uzavretú skupinku ľudí, sú zrejme po úspechu seriálu Biely lotos v kurze. Po druhej sérii príbehov, nakrútených podľa rovnomenného románu austrálskej spisovateľky Liane Moriarty, je zrejmé, že opakovacia taktika nie je v žiadnom prípade záruka úspechu. Tvorcovia Úplne cudzich ľudí na čele so skúseným americkým scenáristom DavidomE. Kellym, ktorý sa podieľal na úspešných seriáloch ako Veľké malé klamstvá (Big Little Lies), Mala si to vedieť (Undoing) alebo Advokát (Lincoln Lawyers), tu nedokázali prepísať literatúru do účinnej dramatickej podoby, redukovať rozsiahle epické výklady do situácií a úspornejšie narábať so slovom. Zdá sa, že pri zložitom, niekoľko vrstevnatom obsahu to nebola úplne jednoduchá úloha a na definitívnej filmovej podobe je to vidieť. Miestami pripomína expresívnu divadelnú konverzačku, inde divoké experimentálne psycho s nie celkom čitateľnými zámermi.

V časoch, keď záujem o Hviezdne vojny tak trochu upadá, prichádza druhá a záverečná séria seriálového Andora, ktorý pred troma rokmi viac než prekvapil. Ba čo viac, spomedzi všetkých filmov či seriálov, stal sa najlepšie hodnoteným projektom podľa kritikov, a ani druhá séria na tom vôbec nič nezmenila. Ako sa podarilo uzavrieť prerod titulného hrdinu k osobe, ktorú poznáme z filmového Rogue One a súčasne zachytiť vznik plnohodnotnej rebélie oponujúcej čoraz agresívnejšiemu Imperiu?

Prvá séria seriálového hitu The Last of Us potvrdila, že aj videoherné adaptácie sa môžu dočkať dôstojných adaptácií – stačí len vybrať vhodnú látku, schopný tím tvorcov a kvalitný výsledok je razom na svete. Ten v tomto prípade podtrhli i nominácie na rôzne ocenenia vrátane Emmy či Zlatých Glóbusov a oči fanúšikov sa tak netrpezlivo upierali k druhej sérii, ktorá mala potvrdiť, že nešlo o žiadnu náhodu. Čo v podstate i potvrdila, hoci tým, že nehrá podľa očakávaní bude divákov na svoju stranu získavať o niečo ťažšie.

Nestáva sa príliš často, aby sa seriály inšpirovali morálnymi otázkami o tom, čo je dobré a čo naopak, alebo, ako sa to stalo v tomto prípade, kto je a kto nie je slušný človek. Pawel, známy chirurg a primár v miestnej nemocnici bol vychovávaný k tomu, aby ním bol. Iná vec je, ako si tento smer výchovy predstavoval jeho tyranský otec. Zavieral ho do pivnice, zrejme, aby skrotol, lebo slušnosť si vykladal ako poslušnosť, čo je veľký rozdiel.

Apple TV+ sa nevyznačuje práve nesmiernou kvantitou filmov. No keď táto streamovacia služba nejaký kúsok do svojej ponuky pridá, zvyčajne sa snaží nalákať na špičkové herecké obsadenie. Tak to bolo nedávno v prípade filmu Roklina (The Gorge), kde Miles Teller a Anya Taylor-Joy strážili tajuplnú roklinu na protiľahlých stranách. A aj v prípade filmu Prameň mladosti si Apple siahol hlboko do vrecka, aby snímku ozdobil zvučnými menami. Tentoraz sú to John Krasinski, Natalie Portman a Domhnall Gleeson, ktorí majú prilákať divákov, keď sa spoločne vydávajú na nebezpečné dobrodružstvo vo filme Prameň mladosti. Hviezdne bol obsadený a aj režisérsky post, ktorý tentokrát neprebral nik iný ako Guy Ritchie...

Prúd ocenení Izraelskej televíznej akadémie pre seriál Lotor a rýchle uvedenie na Netflixe, prirodzene upútalo pozornosť. Rýchlo si odniesol cenu za najlepší seriál, réžiu, kameru, strih, casting, zvuk i scenár. Stojí za ním renomovaný tvorca Ron Leshem, ktorý sa podieľal na viacerých seriálových produkciách ako Euphoria (2012, v roku 2019 sa príbehom inšpirovala i americká rovnomenná verzia), Údolie sĺz, popis jomkipurskej vojny z roku 1973, alebo Gordin Cell (2015) o rodine Gordinov, ruských špiónov v Izraeli. Je producentom a scenáristom i dokumentu Anatómia atentátu (2019), rekonštrukcii vraždy premiéra Jicchaka Rabina. Druhou známou postavou z tvorivého tímu je režisérka Hagar Ben-Asher (seriál Dlhá jasná rieka).

Stretli sa spoločne v Kapskom Meste, aby na summite prebrali plán na posilnenie postavenia farmárov z nie práve prívetivých oblastí subsaharskej Afriky prostredníctvom prístupu ku bitcoinu. Americká prezidentka s pár bojovými skúsenosťami z armády Danielle Suttonová (Viola Davis) pricestovala aj s manželom Derekom (Anthony Anderson), dvomi nie práve poslušnými deťmi, ministerkou financií a zástupom ochrankárov na čele so sympatickým agentom Mannym Ruizom (Ramón Rodríguez), aby sa len chvíľku po príchode stali terčom nekalých teroristických záujmov. Delegáti rôznych krajín tak pod hrozbou strát na životoch musia poslúžiť Rutledgeovi (Antony Starr), bývalému dôstojníkovi americkej armády a jeho bande ako rukojemníci v ich vlastných nekalých plánoch s kryptomenou. Na to, aby sa im podarilo definitívne nechať padnúť globálne finančné trhy potrebujú však v prvom rade dostať do pazúrov Danielle Suttonovú. Lenže práve ona sa len tak nikým zajať nenechá. Vie využiť každú aj na prvý pohľad nepravdepodobnú skrýš, strategicky chystať pasce, prípadne v sebaobrane zamávať s protivníkom tak, že bude mať čo robiť, aby zo všetkého vyšiel v zdraví. Nemá totižto práve najlepšiu náladu...

Stačí familiárna vôňa v kuchyni a zrazu máte opäť osem rokov, sedíte pri stole svojej starej mamy a netrpezlivo čakáte na prekypujúci tanier. Jedlo v sebe nesie históriu: jazyk našich predkov, starostlivosť matky, smiech na rodinnej oslave. V receptoch prežije to, čo sa v spomienkach vytratilo. Každé jedlo vypovedá o ľuďoch, miestach, pocitoch. Obzvlášť v časoch postupného vykoreňovania vo svetle narastajúcej globalizácie poskytuje jedlo istú podporu. Spája generácie, lieči neviditeľné rany, ako ukazujú Babičky, nová produkcia od Netflixu pod režijnou taktovkou Stephena Chboskeho. Babičky sú sladkým vyznaním lásky ženám, ktoré formovali naše detstvo teplými rukami, plnými taniermi a tichou starostlivosťou.

V pláne bolo prenajať si na víkend starý dom niekde v blízkosti malebnej prírodnej scenérie a zoznámiť sa s rodičmi svojho partnera, resp. zoznámiť rodičov navzájom. Už cestou autom tam však má Rohan (Nik Dodani), mladík s indickými koreňmi a adoptívnymi rodičmi pomerne prísneho a kritického rázu, trochu obavy, ako sa vyrovnajú so stratou zamestnania jeho zväčša ľahkovážneho priateľa Josha (Brandon Flynn) a naivným predstavám, ktorými si „maľuje“ vlastné pokusy o kariéru v hudobnom priemysle. On sa kontrastne s tým spolieha na svoj šarm, vypracovanú postavu v upnutom tričku, občas trošku drzo znejúce sprosté vtipy na uvoľnenie atmosféry, a keby došlo na najhoršie, má poruke aj cukrovinky so stopovými prvkami nejakého narkotika, čo stojí za to sem-tam niekomu nevrlému podstrčiť. Rohanova snaha o dokonalosť a navodenie čo najlepšieho dojmu zároveň súvisí s jeho tajným plánom, o ktorom sa pred cestou zdôveril len spoločnej najlepšej priateľke páru Sare (Vivian Bang), ostražito čakajúcej na mobile, keby potreboval radu v kritickej chvíli. Chce totiž Josha požiadať o ruku. Škoda len, že sa to chystá urobiť v dome, kde očividne straší...