Londýn, koniec roka 1940. Nemecké letectvo intenzívne bombarduje mesto. Deti, starší ľudia a najmä ženy drúce v továrňach na výrobu delostreleckej munície prežívajú zo dňa na deň v atmosfére úplného nepredvídateľného chaosu. Malý deväťročný George (skvelý Elliott Heffernan), syn belošskej speváčky a tanečníčky Rity (Saoirse Ronan), ktorého černošský otec Marcus (CJ Beckford) bol z krajiny deportovaný na Grenadu ešte pred jeho narodením, sa musí pripraviť na nevyhnutné, snáď len dočasné odlúčenie od rodiny k opatrovateľom, čo sa oňho aj o veľké množstvo iných detí v podobnej situácií vraj budú starať niekde na oveľa bezpečnejšom vidieku.

Všetko to spôsobila neočakávaná snehová búrka, ktorá sa neskôr rozrástla až do podoby „bombového“ cyklónu. Wilhelmina Davisová s prezývkou Willa (Meg Ryan) to mala pôvodne namierené do Bostonu. Jej bývalá láska z Wisconsinskej univerzity William Davis (David Duchovny), s ktorým spolu neprehovorili už viac ako dve dekády, zase pre zmenu cestoval do Austinu. Oba ich lety museli z bezpečnostných dôvodov pristáť na regionálnom letisku v nejakej nemenovanej Tramtárií, odkiaľ mali každý chytiť nový spoj do svojho vytúženého cieľa vo chvíli, keď príroda opäť začne spolupracovať. Spočiatku v dave spolucestujúcich, alebo hľadajúc, v akej zásuvke by si nabili svoje mobily, sa obaja snažia tváriť, že toho druhého nevideli. Koniec-koncov, majú tiež čo robiť, aby sa v zmätenej situácií a v neznámom prostredí sami zorientovali. Nieto ešte, aby v zdvorilostnej konverzácií plnej neúprimných fráz, z akých sa za mlada zväčša smiali, keď ich používal niekto iný, robili všetko preto, aby sa vyhli boľavým stránkam ich nie práve doriešeného bolestného rozchodu. Prečo by ale posledný februárový deň priestupného roka nemohol pre nich byť symbolickým dňom navyše v ich vzťahu, príležitosť k vypovedaniu zatiaľ nevypovedaného?

Téma, ktorá síce trvalo sprevádza spoločenské diskurzy ako filozofické, tak morálne, politické i ekonomické, je znova v kurze a to zásluhou technologického boomu, vedeného navyše všetkými možnosťami AI. Čo je a čo nie je pravdou, teda skutočným priebehom najrôznejších situácií, obsahom tvrdení a výrokov a všetkého, čo je možné meniť, zastierať alebo manipulovať, sa dá overiť a uviesť na pravú a pravdivú mieru. Teda vo väčšine prípadov. Na tie ďalšie si budeme musieť počkať. Takto to vyzerá v ideálnej a optimistickej verzii. Sú však aj iné, menej prijateľné, ale neodstrániteľné. „Pravda“ sa mení so zmenou uhlu pohľadu a vlastne aj toho, kto ju hľadá. Právd je vždy na výber a čas ich dokáže meniť k nepoznaniu. Ešte pred nejakou dekádou by možno tieto tvrdenia vyzneli formálne a rečnícky. Dnes musíme nad obsahom pojmu „pravda“ nielen rozmýšľať, ale právo na pravdivé súradnice čohokoľvek, čo sa ho týka, i vyvracať, aktívne brániť a stále pochybovať. Je to dosť nepohodlné a chce to riadnu dávku odvahy.

Nový seriál z prostredia Hviezdnych vojen s vcelku pozoruhodným názvom Bludná banda sľuboval diametrálne odlišný zážitok ako divákmi kontroverzne prijatá (a aj kvôli tomu po prvej sérii zrušená) Akolytka. Jon Favreau a Dave Filoni na pozícii výkonných producentov, režisér novej a mimoriadne úspešnej spider-manovskej trilógie Jon Watts ako hlavný showrunner a priame prepojenie s univerzom Mandaloriana – to všetko vzbudzovalo spolu s faktom, že tentokrát majú byť hlavnými hrdinami deti, isté očakávania. Tie sa však podarilo naplniť iba čiastočne a ani tentokrát sme sa nedočkali projektu, ktorý by značku vytiahol tam, kam skutočne patrí.

Páčil sa vám antalogický seriál Love, Death & Robots, pod ktorým bol produkčne podpísaný i slávny filmový režisér David Fincher? Potom by vás mohol zaujať aj nový podobne koncipovaný projekt spoločnosti Amazon s názvom Tajný level. Oba seriály navyše spája meno tvorcu – Tima Millera, ktorý akurát dočasne vymenil prvotný domov a pokúsil sa predať svoje skúsenosti novej streamovacej službe. Vyšlo to však rovnako dobre ako na prvýkrát?

V rámci nemeckej okupácie Nórska počas druhej svetovej vojny sa v Osle sformovala významná odbojová skupina. Títo mladí muži a ženy vykonávali sabotáže, ničili vojenskú infraštruktúru a pomáhali prenasledovaným dostať sa do bezpečia. Ich odvážny odpor proti nacistom predstavoval dôležitý akt sebaurčenia a vzbury proti útlaku. Produkcia z dielne Netflixu s názvom Nr. 24 rozpráva skutočný príbeh tejto skupiny a ich nebezpečnej misie, ktorá bola sprevádzaná zradou a brutálnymi represiami. Napriek všetkému zostali členovia odboja z Osla neúnavní v boji za slobodu a spravodlivosť. Ich dedičstvo v podobe symbolu odporu zostáva dodnes neoddeliteľnou súčasťou nórskej histórie a formuje kolektívnu pamäť národa.