Situovanie detektívnych príbehov do prírody, nebolo v tomto žánrovom kontexte v americkej produkcii úplne bežné. Všetci Philipovia Marlowovia, Perry Masonovia a ďalší, boli pevne usadení v mestských kulisách a rovnako ako ich prostredie ošuntelí, unavení, ale geniálni, charizmatickí, s výnimočným sexappealom. Detektívky z národných parkov sú teda svieže nóvum, s možným odkazom na škandinávsku skúsenosť, keďže tu si príroda uhájila svoj prominentný status. Práve prírodné prostredie ponúka ideálne podmienky na rozprávanie príbehov s originálnymi dramatickými obratmi, neočakávanými pointami, uveriteľnými a o to intenzívnejšie prežívanými tajomstvami a záhadmi. Kým mesto je geograficky a typologicky štandardizované a predvídateľne modelované, v lesoch, pralesoch a džungliach môžme naraziť na čokoľvek a kohokoľvek. Nebezpečenstvo je tu prirodzené, lebo ešte stále existuje možnosť stretnutia s divokými zvieratami, alebo najrôznejšími výkyvmi počasia, nehovoriac o prekážkach a pádoch v neschodnom teréne.

Filmových či televíznych projektov, kde je v stredobode pozornosti niektorý zo svetových lídrov už vzniklo viacero. Žánrovo sa pritom dajú poňať rôznymi spôsobmi a od asi najčastejšej drámy sa tvorcovia nejedenkrát presunuli k odľahčenejšiemu vyzneniu či už vo forme klasickej komédie (Moji drahí Američania, 1996), satiry (Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964) alebo rovno akčnej komédie (nie veľmi vydarená Misia: Prezident, 2014). Do poslednej menovanej škatuľky zapadá i nový film režiséra Ilju Najšullera Hlavy štátu, kde sú lídri rovno dvaja a obaja sú plne rovnocennými ústrednými charaktermi.

Ak by sme povedali ázijský horor, pravdepodobne by sa väčšine ľudí vybavil hororový film z japonskej alebo juhokórejskej produkcie, keďže tieto dve krajiny už dávno dokázali presvedčiť celý svet, že strašidelné filmy nakrúcať vedia. Hororový film sa však teší popularite aj v iných ázijských krajinách, a napriek tomu, že väčšinou sleduje svoje japonské, prípadne kórejské vzory, občas sa podarí zaujať medzinárodný trh aj filmovo menej nápadným krajinám. Jednou z takých krajín je Thajsko, ktoré do sveta hororu priviedlo výrazný duchársky horor Shutter z roku 2004 (Američania o štyri roky neskôr nakrútili vlažne prijatý rovnomenný remake, u nás uvádzaný ako Clona). Ďalším prídavkom do thajského hororového filmu sa stáva aj aktuálny zombie horor Ziam režiséra Kulpa Kaljareuka, ktorý ponúka streamovacia služba Netflix. Aj keď má už Kaljareuk s režírovaním skúsenosti, jeho predchádzajúce filmy sú u nás neznáme, rovnako ako aj herci, ktorí sa objavujú v jeho novinke. Pre domovského diváka bude teda Ziam prvým zoznámením sa s režisérom a jeho režisérskym štýlom.

Písal sa rok 1996 a vo voľnej nadväznosti na komediálny hit Billy Madison režisérky Tamry Davis bývalý stand up komik zo Saturday Night Live Adam Sandler predstavil ďalšiu charakteristickú postavu svojej vtedy ešte len pozvoľna sa rozvíjajúcej filmovej kariéry - Šťastíčka Gilmorea. Kým Billy bol pojašeným, rozmaznaným synáčikom milionára, ktorý na to, aby si získal takmer stratené otcove uznanie, musel opätovne absolvovať každý jeden ročník základnej školy v „zrýchlenom konaní“, Šťastíčko Gilmore v Rivaloch režiséra Dennisa Dugana zase pre zmenu reprezentoval neúspešného hokejistu s problémami so zvládaním hnevu a neočakávaným talentom pre odpálenie golfovej loptičky na 400 yardov. Obe postavy dominovali nie ani tak uceleným komediálnym príbehom, ako skôr sledom scenáristicky náhodne usporiadaných, často absurdných gagov hrubozrnnejšieho typu na spôsob akejsi korektnejšej, rodinnej verzie eskapád Blbého a blbšieho (1994) od bratov Farrellyovcov. Boli ironické, v niečom bezohľadné, príležitostne zlomyseľné, ale po prekonaní zopár očakávaných zvratov spravidla „skrotli“ do podoby sentimentálnych zástancov rodinných hodnôt, nostalgie za starými dobrými časmi, popkultúry spred roku 1995 a sympatizovania s nižšími spoločenskými triedami v boji so snobizmom, či nedajbože intelektualizmom...

Putovanie dvoch známych izraelských hercov Strednou Áziou je trochu žánrovou hádankou, pretože ide o cestopis, krížený so vzťahovou štúdiou za prítomnosti terapeutického poradcu a zároveň istým biografickým odkazom na životné osudy oboch cestovateľov. Rotem Sela je naším divákom známa predovšetkým zo seriálu Telo, ktoré funguje a Lior Raz je megahviezdou ďalšieho úspešného seriálu Fauda (obe recenzie sú na našom webe).

Prechádzajú spoločne celými storočiami a v brnení, či so zbraňou v ruke robia poriadky tam, kde ich ľudstvo naliehavo potrebuje. Skupina nesmrteľných bojovníkov na čele s Andy (Charlize Theron) si práve vybavuje účty v chorvátskom Splite, keď má ich najnovší prírastok v tíme Nile (KiKi Layne) víziu o tajomnej žene Discord (Uma Thurman), údajne prvej z nesmrteľných, ako napáda mudrca a kronikára ich „rasy“ Tuaha (Henry Golding). Ukradne mu zopár vzácnych výtlačkov z početnej zbierky, v ktorých sa zrejme píše o tom, ako môžu nesmrteľní prísť o svoje schopnosti vinou zranenia uštedreného poslednou z ich radov, a ako ich môžu zase opäť získať naspäť sebaobetovaním. Kto vie, aké má Discord v skutočnosti postranné plány, pretože očividne sa jej podarilo získať na svoju stranu Andynu niekdajšiu lásku Quynh (Veronica Ngo), ženu odsúdenú ako čarodejnica a počas piatich storočí niekde na dne mora v kovovej rakve opakovane, no hlavne nepredstaviteľne trýznivo prežívať cyklus topenia sa a opätovného znovuoživenia. Celý čas si myslela, že s Andy zdieľala veľmi podobný osud. Avšak keď zistí, že tá si žije v zdraví a spokojne bez nej, okamžite zatúži po pomste. Takisto môže ešte tímu čo-to skomplikovať návrat Bookera (Matthias Schoenaerts), niekdajšieho zradcu. Pomôže im v prípadných útokoch nezmieriteľnej konkurencie alebo je len ďalšou súčasťou dôkladne naplánovaných intríg?

Tento príbeh americkej dramatičky Molly Smith Metzlerovej bol pôvodne úspešnou divadelnou hrou pod názvom Elemeno Pea a na jej filmovo seriálovej podobe sa podieľala aj samotná autorka v roli scenáristky. Pri troche “retro” predstavivosti hlavne starších ročníkov, so skúsenosťou so socialistickým realizmom, si viem verziu seriálu Sirény predstaviť ako ukážku názornej agitácie, triednu kritiku utláčaných a utlačovateľov, opentlenú všetkými triednymi truizmami komunistického ideologického slovníka.

Fenomén menom Hra o oliheň definitívne skončil... alebo nie? Prvá séria, ktorá bola vysielaná ešte v roku 2021, sa stala obrovským globálnym hitom, ktorý sa začal rýchlo šíriť nielen medzi dospelými ale i neplnoletými divákmi. Či je na to svojim konceptom v tom druhom prípade vhodný, je síce na zváženie, no to je už vec rodičov, ktorí niečo také svojim ratolestiam umožňujú. Zbytočné moralizovanie však ponechajme bokom a pozrime sa ako tvorcom podarilo ukončiť tento veľkolepý projekt.

Mladý režisér Dan Trachtenberg zaujal už svojim režijným debutom, ktorý mal byť akýmsi nepriamym pokračovaním filmu Cloverfield. Jeho Ulica Cloverfield 10 však ponúkla úplne inú divácku skúsenosť a predstavovala napínavý psychologický thriller s nečakaným sci-fi záverom. Ambiciózny bol aj jeho druhý film, kedy sa odhodlal siahnuť na legendárnu postavu Predátora a nakrútil v spolupráci so streamovacou spoločnosťou Disney+ film Predátor: Korisť. Netradičné poňatie príbehu o tejto ikonickej sci-fi postavičke dopadlo úspešne, a tak sa už tento rok chystá jeho ďalšie pokračovanie (bude sa volať Predátor: Nebezpečná zóna), opäť v réžii Dana Trachtenberga a v distribúcii Disney+. Ešte predtým si však režisér pripravil jedno prekvapenie. Je ním animovaný film Predátor: Zabijak zabijakov, ktorý vznikol v spolupráci s odborníkom na vizuálne efekty Joshuom Wassungom, tento raz figurujúcim na pozícii spolurežiséra.

Všetkých troch dokopy spojí londýnsky detektív Billings (Sean Bean) a jeho požiadavka nájsť niekoho, kto ani trochu nepôsobí ako policajt, no vo vyhrotenej situácií dokáže improvizovať a zo všetkého sa „vykecať“. Potrebuje totiž nájsť ľudí, čo by mu vypomohli v menej závažných akciách s priekupníkmi falšovaných cigariet. Čo by nabehli do obchodu, naznačili svoju požiadavku predajcovi a v najlepšom prípade jeho reakciu ešte zaznamenali na skrytý mikrofón. Koniec koncov, tlak, ktorí pocítia vo chvíli, keď budú zoči-voči podozrivému, sa nemusí veľmi líšiť od trémy, ktorú pociťujú ako stand up komici na javisku pred davmi neľútostne kritických divákov. Učiteľka hereckej improvizácie Kat (Bryce Dallas Howard), Američanka, ktorej čoskoro vyprší vízum, aj chuť pre divadelné dosky, si preto z kurzu, ktorý vedie, vyberá na pomoc dvoch svojich žiakov. Marlona (OrlandoBloom), protagonistu gýčovo historickej reklamy na pizzu, čo sa vždy potrebuje vcítiť do role možno až príliš podrobnou znalosťou jej histórie, ako to zvykne robiť Al Pacino. A Hugha (Nick Mohammed) spoločensky nemotorného „itečkára“, čo neváha sem-tam uraziť aj vlastného šéfa, lebo si mylne vyloží situáciu a domnieva sa, žeby to mohlo vyznieť vtipne a ktorý skoro až chorobne bazíruje na základných pravidlách improvizácie...