Euphoria je jedným z mála seriálov z dielne HBO, ktorý si vyslúžil toľko pozornosti. Mnohí tento seriál sledujú, mnohí naň majú vlastný názor a mnohí o ňom radi hovoria. Je to zaujímavá paralela s jeho fiktívnym svetom, kde je to úplne rovnako. Sam Levinson tak svojim divákom ponúkol vizuálne atraktívny a nákazlivý formát, ktorí chcú pozerať od samého začiatku až do úplného konca. Na jedno sústo a bez toho, aby s ním diváci nevyhnutne museli súhlasiť. Príbeh Euphorie je kultúrnym fenoménom. Mnohých ľudí rozčuľovala, no zároveň sa k nemu neustále vracajú. A možno sa len tento seriál lepšie komentuje ako pozerá.

Žena v dome cez ulicu od dievčaťa v okne disponuje v originále jedným z najdlhších seriálových názvom v histórii kinematografie. Reflektuje príbeh mladej ženy Anny (Kristen Bell), ktorá plná smútku a depresie trávi čas potulovaním sa po krásnom, no prázdnom dome. Jej náplňou práce je zapíjanie žiaľu fľašou akéhokoľvek vína a sledovanie diania na ulici cez okno v obývačke. Každodennú rutinu jej úbohého života jedného dňa naruší pohľadný muž (Tom Riley), ktorý sa so svojou malou a rozkošnou dcérkou Emmou (Samsara Leela Yett) prisťahuje do domu oproti. Podarí sa stroskotanej Anne nájsť svetlo na konci tohto temného tunela? A čo sa stane po tom, ako sa Anna stane svedkom v prípade vraždy v dome oproti?

Na začiatok musím priznať, že nie som veľkou fanúšičkou filmov o Jackovi Reacherovi s hlavnou postavou v podaní Toma Cruisea. To však neznamená, že som nebola zvedavá na seriálovú adaptáciu knižnej predlohy Lee Childa s jednoduchým názvom Reacher od streamovacej spoločnosti Amazon Prime.

Novinársky hon za dobrým príbehom s výraznou postavou a kapacitou zaujať čitateľov je dostatočne overený vzorec. V amerických filmoch i seriáloch je zvlášť frekventovaný, s poukazom na aktívnu rolu novinárov, ako strážcov demokracie. Jeho úspešné ťaženie sa začalo v roku 1976 s filmom Alana J. Pakulu Všetci prezidentovi muži a odhalením nekalých praktík vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona. Kauza dostala názov aféra Watergate a vyvolala jeho rezignáciu v roku 1974. Vyšetrovania sa chopili dvaja novinári, Robert Woodward a Carl Bernstein z denníka Washington Post, zosobnení slávnou dvojkou, Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom. Dramatický potenciál odkrývania pravdy je v mnohom porovnateľný s detektívnym žánrom a nezriedka sa novinári účastnia paralelného vyšetrovania ako nepríjemná konkurencia polície. Ako do tohto zapadá seriál Neskutočná Anna?

Čierny krab je filmovou adaptáciou rovnomennej knihy spisovateľa Jerkera Virdborga z roku 2002. Pre švédskeho režiséra Adama Berga, renomovaného tvorcu niekoľkých videoklipov a reklám na svetovej úrovni, ide o prvý celovečerný film. A nejde o žiadny nenápadný európsky artfilm, ale vysokorozpočtový akčný triler s hviezdou v hlavnej roli. Touto hviezdou je Noomi Rapace, ktorá sa filmu upísala ešte pred vznikom samotného scenára. Scenár, ktorý napísal Berg spolu s Pellem Rådströmom, sa od pôvodnej knihy líši hneď niekoľkými zmenami, vrátane zmeny pohlavia hlavnej postavy. Film vznikol pod záštitou streamovacej služby Netflix. Okrem Noomi Rapace sa vo filme objavili David Dencik, Aliette Opheim, Dar Salim, Jakob Oftebro a Ardalan Esmalili.

Projekt Adam je filmová novinka z produkcie streamovacej služby Netflix. Film režíroval Shawn Levy, tvorca populárnych rodinných filmov ako napríklad Ružový panter, Oceľová päsť, alebo Noc v múzeu 1 a 2. Levy je už dlhé roky zručným Hollywoodskym remeselníkom, avšak do popredia ho dostala až spolupráca s fanúšikmi obľúbeným hercom Ryanom Reynoldsom. Ich prvým spoločným projektom bola akčná komédia Free Guy, ktorá sa stala hneď po premiére hitom.

Blúdivá cesta domov z boja s inak zradným pánom Cawdoru vedie dvoch odvážnych bojovníkov Macbetha (Denzel Washington) - pána Glamisu a Banqua (Bertie Carvel) priamo do iluzívneho príbytku troch čarodejníc. Podivný prízrak mrazivo pretáčajúci svoje vykĺbené údy a zlovestne sa odrážajúci od hladiny potoka (Kathryn Hunter) im obom vyveští najbližší osud. Macbeth má byť ďalším škótskym kráľom, zatiaľ čo Banquovi potomkovia majú následne trón po ňom zdediť. Obaja sa najskôr smejú z vyslovených slov. No neskôr sa im v hlavách začnú objavovať obavy, pretože veštba odhaľuje čo to o ich vlastných životných ambíciách...

Zdal sa jej vo chvíli, keď spolu obedovali v reštaurácií, až podozrivo milý. A potom to prišlo. „Chcem sa s tebou rozísť,“ vyslovil odrazu Noah (Scott Eastwood) neodvratné slová, zatiaľ čo tridsiatnička Emma (Jenny Slate) naňho len neveriacky zízala s otvorenými ústami. Aj Peter (Charlie Day) v ten deň spočiatku nechápal, prečo je jeho dlhoročnej priateľke Anne (Gina Rodriguez) na narodeninovej oslave malého synovca vždy do plaču, keď sa k nej prihovorí. A potom zrazu spustila niečo o tom, že ako učiteľka angličtiny na základnej škole vždy snívala o účinkovaní v commedia dell'arte. Rada by naplnila svoje umelecké ambície, no pri Petrovi jej to akosi nejde...

Všetci sa odrazu ocitli v jednom dome, nedobrovoľne izolovaní pred vonkajším svetom – údajne pre svoju vlastnú bezpečnosť. Píše sa rok 2045 a kdesi na predmestí jedného bližšie nešpecifikovaného francúzskeho mesta, kde sa jedno obydlie takmer navlas podobá inému, s ktorým susedí, a kde sú domáci až nepríjemne rozmaznávaní svojimi robotickými pomocníkmi, sa skupinka ľudí pokúša dostať von. Alice Barelliová (Elsa Zylberstein) si práve na toto popoludnie k sebe pozvala značne nadržaného Maxa (Stéphane De Groodt), aby tak pomerne neuroticky dala príučku svojmu bývalému Victorovi (Youssef Hajdi). Je predsa slobodná žena a môže si robiť, čo chce. Lenže ten, ako na potvoru, prišiel neohlásene Alice navštíviť aj s novou milenkou...

Novinárka je nový japonský seriál od streamovacej spoločnosti Netflix, ktorý režíroval Mičihito Fudži, tvorca oceňovaného rovnomenného filmu z roku 2019. Reflektuje príbeh o zanietenej novinárke spravodajských médií, vzdorovito prenasledujúcej pravdu vo vládnom maskovaní. Seriál divákom prináša osudy niekoľkých individuálnych charakterov, ktoré sa prelínajú, a napokon sa všetky stretnú v jednom bode, aby vytvorili súdržnú drámu. Novinárku by sme vedeli označiť prívlastkom „slow burn“ dráma.