Dvadsaťdvaročná Češka Olga Hepnarová (1951-1975) si  v roku 1973 sadla za volant nákladného auta, vyšla s ním na chodník v centre Prahy a na frekventovanej zastávke zabila osem ľudí. Za tento čin, ktorý sama označovala za pomstu spoločnosti, bola odsúdená na trest smrti a o dva roky ako posledná žena v Československu, popravená obesením.

Štyridsať rokov nám už spestrujú život dvaja popletení domáci majstri tým, že i najjednodušiu domácu prácu dokážu svojimi dobrými úmyslami, zápalom pre vec a sklonom k zdokonaľovaniu premeniť na komickú katastrofu. Pat a Mat zo seriálu A je to! po štyroch desaťročiach vstúpili aj do našich kín.

Trinásť rokov, štyridsať hodín materiálu, štyri hodiny hrubého zostrihu, stojedenminútový výsledok. Český lev a Cena českej filmovej kritiky za najlepší dokument roku 2015, Cena za najlepší dokumentárny film nad šesťdesiat minút na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. To sú fakty spojené s najnovším dielom scenáristky a režisérky Heleny Třeštíkovej Mallory.

Pokiaľ niekto pozornejšie sleduje kariéru producenta, scenáristu a režiséra J. J. Abramsa, asi si zákonite rozdelil jeho počiny do dvoch skupín. Vníma ho ako režiséra jedných z najväčších hollywoodskych blokbasterov posledných desať rokov, úspešných reštartov, respektíve modernizovaných "nakopnutí" vädnúcich, alebo dočasne pozastavených sérií Mission impossible (MI:III,2006), Star Trek (Star Trek, 2009) a Star wars (SW: The force awakens, 2015).

V roku 2013 mali v krátkom časovom úseku premiéru hneď dva filmy o teroristickom útoku na sídlo amerického prezidenta. Ten prvý niesol názov Pád Bieleho domu, druhý Útok na Biely dom. Ani jeden z nich nebol vyložený hit, ale prvý menovaný na seba, vďaka menšiemu rozpočtu, zarobil o niečo viac a svojmu nasledovníkovi ubral divákov. Veď, kto by predsa išiel na niečo podobné dvakrát? V skutočnosti sme pritom dostali dva diametrálne odlišné zážitky.

Niektorí emociaálnejšie reagujúci diváci sa ešte nestihli spamätať z minuloročnej nervydrásajúcej a srdcervúcej drámy The Room a nová detská hviezda Hollywoodu, Jacob Tremblay, opäť predvádza svoj nesporný talent. Tentokrát sa nás nepokúsi dojať a rozplakať, ale vydesiť. Jeho sny sa totiž doslova stávajú skutočnými - to isté ale platí o jeho nočných morách a zlom monštre zvanom Kankerman.

Tohtoročné nominácie na Oskara v kategórií  za Najlepší film spočívali najmä zo suverénnych a silných príbehov podľa skutočných udalostí (Spotlight, Most špiónov, Dánske dievča, Stávka na neistotu), no soška skončila rozhodne v správnych rukách. Sú totiž naozaj závažné témy, na ktoré treba dôrazne a opakovane poukazovať. A niekedy je práve film, tým najúčinnejším prostriedkom. Toto je jeden z nich.

Vraví sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky a platí to, žiaľ, i na druhé pokračovania úspešných filmov. Tentoraz americko-kanadského filmu Moja tučná grécka svadba 2 anglického režiséra Kirka Jonesa, ktorý prichádza do kín po štrnástich rokoch od uvedenia prvej časti.

Na prípravu vynikajúcej rodinnej komédie budeme potrebovať: dvoch sympatických a výborne sa dopĺňajúcich otcov, dve neposedné deti, krásnu mamu, nejaký ten nekorektný fórik jemne balancujúci na hranici únosnosti toho, čo sa ešte v rodinnom filme objaviť môže a čo už je priveľa, no a na koniec morálne ponaučenie a klasický hollywoodsky happyend. Pripraviť bránice - Ocko je doma.

„Tridsať rokov čakala, aby mohla konečne rozkvitnúť “ - znie reklamný slogan k filmu Agáva. Narážka na unikátny sukulent (zakvitne raz za tridsať rokov), ktorý sa stal zároveň metaforou istého turbulentného obdobia našich dejín. A dvadsať rokov vytrvalo čakal Ondrej Šulaj, významný slovenský scenárista a dekan Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, aby uskutočnil svoj sen a ako debutant nakrútil film podľa predlohy Ladislava Balleka.