Búrka, oheň, neónové svetlá, hlasná hudba, explicitný sex a v každom ďalšom zábere iná, nová postava. Divák to nemá spočiatku pri chápaní deja jednoduché, no už od prvých minút sú vyložené karty. Nie v zmysle, že vieme čo sa to práve na plátne deje, kto je s kým kamarát a prečo, ale práve v tom, že vieme, čo film od diváka bude vyžadovať.

Eilis Lacey je milé, usilovné, no ničím z radu nevytŕčajúce dievča. Žije so svojou staršou sestrou Rose a matkou v malom írskom meste Enniscorthy a pracuje u nie veľmi obľúbenej pani Kellyovej. Jej budúcnosť v malomestských podmienkach nevyzerá veľmi ružovo, ale vďaka zásahu jej sestry sa to má veľmi rýchlo zmeniť. Rose sa totiž podarí dohodnúť pre Ellis výrazne lepšiu prácu v Spojených štátoch amerických. Píše sa rok 1952 a Eilis nastupuje na loď smerujúcej k novému životu. Cieľovou destináciou je Brooklyn, domov mnohých írskych emigrantov.

Legendy a dávne príbehy hovoria, že bohovia kedysi žili bok po boku so smrteľníkmi v rajskej kolíske všetkého života - Egypte. Vznešený vládca bohov a kráľ celého Egypta Osiris (Bryan Brown), ktorý vládol milosrdne a štedro si za svojho nástupcu vybral svojho syna Hora (Nikolaj Coster-Waldau) - boha vetra.

Keď v slávnom Formanovom filme Amadeus zhliadol cisár Jozef II. premiéru Mozartovej opery Figarova svadba, zhodnotil ju stručne: „Priveľa nôt.“ „Priveľa slov,“ žiadalo by sa povedať recenzentke po projekcii filmu Tri spomienky známeho francúzskeho režiséra a scenáristu Arnauda Desplechina (1960), keby si neuvedomovala, že dôraz na dialógy je charakteristickou črtou jeho komorných psychologických drám, kde sa v živote krehkých a často komplikovaných hrdinov mieša tragika s komikou.

Názov novej českej filmovej rozprávky Řachanda znie pre našinca trochu záhadne a ťažko ho preložiť. Ide vraj o staročeské slovo, ktoré označuje niečo ako „melu“, kde nie je núdza o humor. Významovo je odvodené od slovesa označujúceho neviazaný smiech. Práve oň asi tvorcom filmu ide, lebo Daniel Miňovský, autor scenára, producent a spoluautor hudby v jednej osobe, zdôrazňuje, že chceli nakrútiť komediálnu rozprávku.

Zvláštnou súhrou okolností sa naše vnímanie dvoch veľkých diel britskej osvieteneckej literatúry z prvej tretiny 18. storočia postupom času obrátilo o 180 stupňov. Satirickú paródiu na dobrodružné príbehy, ale aj na dobovú britskú spoločensko-politickú situáciu so silným filozofickým podtextom Gulliverove cesty Jonathana Swifta z roku 1726 stihol rovnaký osud, ako o sedem rokov starší román Život a podivuhodné dobrodružstvá Robinsona Crusoe, námorníka z Yorku Daniela Defoa. Stali sa extrémne nenáročnou zábavou pre najmladších divákov. Gulliverovi uštedril poslednú ranu z milosti v roku 2010 režisér Rob Letterman s Jackom Blackom v hlavnej úlohe. Robinsona doráža francúzsko-belgická dvojica tvorcov európskych digitálne animovaných 3D filmov Ben Stassen a Vincent Kesteloot práve teraz.

Pätnásť dlhých rokov museli čakať fanúšikovia na pokračovanie ich obľúbenej komédie na čele s hereckým tandemom Ben Stiller – Owen Wilson. Pätnásť rokov však na druhej strane ukázalo, ako veľmi sa zmenila doba a obávam sa, že Zoolander už nikdy nebude takým, na akého bol celý svet zvyknutý.

„Nie je to film o záhade, ale verím, že je v ňom viac napätia než v čomkoľvek, čo som doteraz nakrútil,“ povedal rumunský režisér Radu Muntean o svojom piatom celovečernom hranom filme O poschodie nižšie, ktorý vznikol vlani v širokej koprodukcii Rumunska, Francúzska, Nemecka a Švédska.

Nakrútiť v dnešnej dobe film o holokauste je pomerne náročnou úlohou. Predovšetkým ide o mimoriadne často tematizovanú udalosť, ktorá bola spracovaná v množstve diel, množstvom autorov i spôsobov. Stačí sa pozrieť na Slovensko a na filmy ako Boxer a smrť, Obchod na korze, trilógiu Mateja Mináča o Nicholasovi Wintonovi, Nedodržaný sľub a mnoho ďalších.

Rovina ako z Nemčíkových obrazov. Nad ňou ľahký opar. V pozadí stromy s pestrofarebným jesenným lístím, v popredí nekonečný lán hnedej pôdy. Chrbtom ku kamere stojí v brázde starý muž v medvedej ušianke a motykou roztĺka primrznuté hrudy. Mimo obrazu znie jeho vnútorný monológ. Neznáša zmeny, ktoré prináša život. Chce, aby bolo všetko po starom. Novotám nerozumie. Tak sa začína fínsky film Hundroš režiséra Dome Karukoského a muž, s ktorým sme sa práve zoznámili, je jeho hlavným hrdinom.