Názov novej českej filmovej rozprávky Řachanda znie pre našinca trochu záhadne a ťažko ho preložiť. Ide vraj o staročeské slovo, ktoré označuje niečo ako „melu“, kde nie je núdza o humor. Významovo je odvodené od slovesa označujúceho neviazaný smiech. Práve oň asi tvorcom filmu ide, lebo Daniel Miňovský, autor scenára, producent a spoluautor hudby v jednej osobe, zdôrazňuje, že chceli nakrútiť komediálnu rozprávku.

Príbeh sa začína klasicky - rozprávač (hlas Františka Němca) po úvodnom „Bolo, nebolo...“ predstaví dve maličké susediace kráľovstvá – Ružové a Ľaliové, ktoré hraničia s rozprávkovou ríšou - Čiernym lesom. Všade majú svoje problémy s dobrom a zlom a ich rozlišovaním. Napríklad Kubo (Vladimír Polívka) sa napriek naliehaniu kamaráta Mateja (Aleš Bílik) nechce vzdať drobných krádeží. Myslí si, že ako chudobný človek má právo ukradnúť si niečo pod zub. Čo už, ak sa k tomu pripletie aj dajaká tá zlatá minca. Má však smolu, je natoľko nemotorný a ľahkomyseľný, že na to obaja len-len, že nedoplatia životom. Pred hnevom chamtivého vyslanca Theofila (Boleslav Polívka, ktorý prvý raz hrá vo filme so synom Vladimírom ) ujdú kamaráti do Ľaliového kráľovstva. Tam spoznajú krásnu, ale zlostnú a sebeckú princeznú Markétku (Denisa Pfauserová), ktorú neuveriteľne rozmaznal jej kráľovský otec (Jan Hrušinský) a opäť im ide o krk. Východiskom by mohol byť úkryt v Čiernom lese, čo sa však nepozdáva jeho obyvateľom – rozprávkovým

bytostiam, ktoré sa dovtedy ľuďom vyhýbali. Vtedy sa Pani lesa (Vilma Cibulková) rozhodne zamiešať do ľudských osudov. Chce prevychovať princeznú, ale aj všetkých, čo páchajú zlo. Lenže aj dobré úmysly môžu mať zlé následky. Nuž, a do toho všetkého sa zapletie láska...

Viac z deja sa nepatrí prezrádzať. Iba ak to, že aj v menších postavách sa  objavujú známe tváre. Hoci aj Oldřich Kaiser ako nočný hlásnik, Petr Čtvrtníček ako veliteľ hradu či David Novotný ako drevorubač a ďalší. Príjemným prekvapením je, že na režisérskej stoličke českej rozprávky sedela slovenská režisérka Marta Ferencová. Pôvodne sa rozhodovala, či z nej bude učiteľka, huslistka, speváčka alebo herečka, ale vyhrala  to filmová réžia. Ešte ako študentka začínala v televízii a prvé režijné skúsenosti získavala pri práci na televíznych  seriáloch ako Ordinácia v Ružovej záhrade, Zita na krku či Profesionáli. Už v roku 2014 začala spolupracovať  s Evitou Urbaníkovou na filmovej podobe jej románu Všetko alebo nič. Nakoniec sa však jej režijným filmovým debutom stala česká rozprávka  Řachanda.

Scenárista a producent  Daniel Miňovský sa netajil tým, že pri vykresľovaní obyvateľov Čierneho lesa sa inšpiroval germánskou a severskou mytológiou. Takže popri českom hejhalovi a lietajúcich vílach tu poskakujú zelené dryády,  pobehujú škriatkovia, mihne sa troll či gnói a iné záhadné  bytosti. To znamená pôsobivé masky a komplikované niekoľkohodinové maskovanie. Nečudo, že k spolupráci prizvali umeleckých maskérov Josefa Raracha a Vlada Taupescha, dvojicu, ktorá žije v Prahe, ale má hollywoodske skúsenosti (podieľali sa aj na filme Letopisy Narnie) a pod ich vedením  pracovali skoro dve desiatky maskérov. Uznanie si zaslúži i kameraman Peter Bencsik a  výtvarník Lukáš Veverka. Nakrúcalo sa výhradne v exteriéroch na hrade Kost, zámku Dětenice i v neďalekom lese. Divák si môže naplno vychutnať krásu prírody, ale i atmosféru šľachtických sídel či rozprávkového lesa. Masky, kostýmy, scéna a vôbec výtvarná stránka filmu je neprehliadnuteľná.

Horšie je to s príbehom samotným. Uznávam, vymyslieť novú pôvodnú rozprávku nie je ľahká záležitosť. Tobôž filmovú a ešte k tomu pre detského diváka tretieho tisícročia, ktorý je možno až presýtený vizuálnymi zážitkami z moderných technológií. Všetci sme však, chtiac-nechtiac, ovplyvnení tým, čo sme už videli. Či už ide o dejové línie alebo fantastické masky, nejedna evokuje spomienku, niečo pripomína. Nedá mi nespomenúť bonmot  svetoznámeho umelca o tom, že všetko možno ukradnúť, ak to pretavíte cez seba a vytvoríte novú kvalitu. Takže z tejto stránky sa dá vyrovnať s motívom únosov či  toho, ako sa rozmaznaná princezná naučila pracovať a nemyslieť iba na seba. Možno  akceptovať aj  aktualizačné momenty, hoci aj ekologickú tému – motív ochrany prírody, výrubu stromov, otrávenej vody alebo tému naivity a závislosti (napríklad stará bylinkárka ponúka odvar proti všetkým neduhom, škriatkovia sa nevedia odlepiť od sledovania hladiny jazierka, ktorá im supluje obrazovku televízie či počítača).

Ťažšie je prijať občasnú fraškovitosť, prehrávanie až kŕčovitosť pri vykresľovaní  postáv. Je to moja výhrada voči scenáru, ale aj následnému vedeniu hercov. I keď chápem, že detský divák viac ocení grotesku, teda grimasy, pády, naháňačky ako prirodzený herecký prejav,, či prezentované slovné múdrosti. Nuž a sotva si uvedomí  občasnú nelogickosť či ťažkopádnosť niektorých  prechodov deja a psychologického prerodu postáv. Uveríš, že princezná sa naozaj naučila hovoriť tie zázračné slovíčka „prosím“ a „ďakujem“ či zaujímať sa o druhých. Ťažko však uveriť, že sa zmení Kubo. Jedlo ho láka viac než čokoľvek iné. Aj priateľstvo berie skôr ako hru. Matej by  možno za neho nedal ruku do ohňa, ale v rozhodujúcom okamihu je ochotný dať si ju odťať. Bol by toho schopný aj Kubo? Dospelého diváka môže iritovať  celkový postoj ústrednej mužskej dvojice k životu a ich konanie. Ale aj nie celkom logické radenie akoby krátkych anekdot do filmovej skladačky. Potom si však povie, že cieľová skupina sú deti a tie to vnímajú inak. I keď, ktohovie, dobré rozprávky oslovujú v istom pláne aj  skôr narodených. Alebo práve pre dospelých je určený motív o tom, ako sa ľudia zbláznili a celý svet je vlastne akoby postavený na hlavu? Veď už filmový plagát naznačuje, že sme sa ocitli „v bláznivom kráľovstve“.

Rozprávky sú preto rozprávkami, že sa na rozdiel od reality nakoniec vždy končia dobre, Nemyslím si, že by  Řachanda vyvolávala v kinosálach záchvaty smiechu, ale úsmevy chýbať nebudú a s titulom sa v budúcnosti určite stretneme  častejšie aj na televíznej  obrazovke. Napriek všetkým výhradám či istým rozpakom, v konečnom dôsledku sa tvorcom podarilo nakrútiť pôvodnú komediálnu rozprávku a čo to v nej povedať i o vážnych veciach. Hoci aj o tom, že dobro i zlo je v každom z nás a my rozhodujeme, ktoré zvíťazí. Nuž, a často opakovaná myšlienka, ktorá je aj  propagačným sloganom filmu, inšpiruje a nabáda: „Čo dávaš, to sa ti vráti“.

Řachanda, Česká republika, 2015
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Marta Ferencová
Scenár: Daniel Miňovský
Kamera: Peter Bencsik
Hudba: Daniel Miňovský, Ján Kolár
Masky: Josef Rarach a Vlad Taupesh
Výtvarník: Lukáš Veverka
Strih: Vojtech Frič
Hrajú: Denisa  Pfauserová, Aleš Bílik, Vladimír  Polívka, Jan Hrušinský,  Vilma Cibulková,  Boleslav Polívka, Oldřich Kaiser, Martin Dejdar,  Martin Pechlát, David Novotný,  Petr Čvrtníček, Jaromír Nosek, Ester Kočičková a iní
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 25.februára 2016
Foto: CinemArt SK