Zvláštnou súhrou okolností sa naše vnímanie dvoch veľkých diel britskej osvieteneckej literatúry z prvej tretiny 18. storočia postupom času obrátilo o 180 stupňov. Satirickú paródiu na dobrodružné príbehy, ale aj na dobovú britskú spoločensko-politickú situáciu so silným filozofickým podtextom Gulliverove cesty Jonathana Swifta z roku 1726 stihol rovnaký osud, ako o sedem rokov starší román Život a podivuhodné dobrodružstvá Robinsona Crusoe, námorníka z Yorku Daniela Defoa. Stali sa extrémne nenáročnou zábavou pre najmladších divákov. Gulliverovi uštedril poslednú ranu z milosti v roku 2010 režisér Rob Letterman s Jackom Blackom v hlavnej úlohe. Robinsona doráža francúzsko-belgická dvojica tvorcov európskych digitálne animovaných 3D filmov Ben Stassen a Vincent Kesteloot práve teraz.

Aby bolo jasné: nevoláme po nudných, umelecky sa tváriacich filmoch, verných pôvodným predlohám. Vieme však, že Defoe rovnako ako Swift v minulosti inšpirovali filmových umelcovi aj zabávačov k dielam, ktoré dokázali byť zábavné a nie úplne plytké zároveň. Belgičan Ben Stasen sa stal neslávne známym prvoplánovými, nedokonale animovanými a ťarbavo vyrozprávanými digitálne animovanými snímkami Cesta na Mesiac 3D a Sammyho dobrodružstvá 1 aj 2. Renomé si trošku napravil hravou a nápaditou rozprávkou o starom kúzelníkovi Dom kúziel (2013), ale nastúpenému trendu nezostal verný a vracia sa ako spolutvorca „animovanej rodinnej komédie“ Robinson Crusoe.

Prvý problém je už so samotným titulom. Hoci distributér, programy i propagačné materiály tvrdia niečo iné, film totiž kiná premietajú so slovenským názvom Robinson Crusoe – Na ostrove zvieratiek. Nezorientovaný divák teda až v kine zistí, koľká bije. A z označenia „animovaná rodinná komédia“ je tiež pravdivé iba prvé slovo. Snímka je určená divákom s mentálnou úrovňou, citovým životom, vkusom a skúsenosťami škôlkara, staršie deti ani rodičov nemá čím zaujať. A celkom určite nejde o komédiu. Rovnako, ako nejde o príbeh silnej vôle, ktorá románového Robinsona nútila zostať človekom, kultúrnou bytosťou, túžiacou po slobode a spoločnosti ľudí.

Piráti zachránia z ostrova stroskotanca s papagájom. Operenec vyrozpráva lodným krysám príbeh o tom, ako na ostrove, obývanom len hŕstkou zvierat, stroskotala loď s kartografom Robinsonom a párom podlých lodných mačiek. Kým ostrovné zvieratká sa s človekom postupne zblížili – a predovšetkým papagáj, ktorého Robinson pomenoval Utorok (pozor, vtip!) – mačky  sa hneď od začiatku pokúšali prevziať nad ostrovom vládu. Aby… aby čo – na pustom ostrovčeku malom ako dlaň? A vôbec - prečo sú mačky horšie ako krysy? Lenže tento filmový Robinson Crusoe celkom isto nevznikol preto, aby divákov inšpiroval k akýmkoľvek myšlienkam a otázkam. Jediným zmyslom jeho existencie je vytiahnuť z ich vrecák čo najviac peňazí za vstupné. A to sa mu celkom darí, lebo slovenský distributér si dobre zvolil termín uvedenia do kín, keď v nich niet žiadnej animovanej konkurencie.

Okrem toho, že scenáristi a režiséri nemajú zmysel pre humor a zmôžu sa len na detinské pády, kopance, grimasy a omyly (koza s okuliarmi - na popukanie!), nedokážu vytvoriť ani zaujímavé postavy, ktoré by diváctvo vedeli osloviť, s ktorými by bolo možné sympatizovať, ktorým by sa dali držať palce. Alebo kopytá. Prípadne pazúriky. Aspoň pierka… Tvorcovia trpia aj závažnou rozprávačskou impotenciou. Nedokázali príbeh rozvrhnúť, dať mu tempo, rytmus a dynamiku či aspoň osobitú náladu tak, aby nás upútali a vtiahli do deja. Namiesto toho sa utápajú v množstve popisných dialógov a monológov, pri ktorých pohyblivý obraz slúži len ako ilustrácia, potvrdzujúca povedané. Na tomto výslednom pocite sa výraznou mierou podieľa aj slovenský dabing: známe atraktívne mená aj hravú prácu s hlasmi zabíja impotentný nenápaditý otrocký (a chvíľami aj neohrabaný) preklad. To, že Robinson si napokon zvolí radšej život so spriatelenými zvieratkami na ostrove, ako spoločnosť pirátov, je len plesnivá čerešnička na tejto čudnej torte Psíčka a Mačičky.

Treba priznať, že Robinson Crusoe – Na ostrove zvieratiek je ilustrácia pestrofarebná, prekvapivo dobre animovaná a slušne výtvarne riešená. Aj 3D je skutočne 3 a skutočne D! To však nijako nedokáže zakryť skutočnosť, že aj obrazu, tak ako príbehu, postavám a vzťahom chýba výraznejší autorský prístup, svojráz, jedinečnosť, nápaditosť, vtip a hravosť, dôvod na existenciu. V porovnaní s odpudivými Sammyho dobrodružstvami však ide o výrazný krok vpred. Už len nájsť výtvarníka so zaujímavým výrazným rukopisom a skutočného filmára – rozprávača, ktorý chce rozprávať, má čo povedať, dokáže sa hrať s príbehom a prilákať k hre aj publikum – a raz sa to hádam podarí, raz azda vznikne špičkový európsky digitálne animovaný rodinný film. Ide to pomaly a ťažko, za obeť iste ešte padnú mnohé ďalšie ikonické diela svetovej kultúry, ale smer je správny. Otázkou však zostáva, prečo je nevyhnutné, aby Európa stoj čo stoj mala svoje vlastné digitálne animované filmy, keď je skvelá v klasickej animácii a tú digitálnu robia oveľa lepšie v Amerike...

Robinson Crusoe - Na ostrove zvieratiek (Belgicko-Francúzsko 2016)