Názov nového francúzskeho filmu Sils Maria nie je odvodený od mena jeho protagonistky Marie, ale je názvom  reálneho mestečka a časti švajčiarskych Álp, ktoré ho obklopujú. V súvislosti  s nimi sa často skloňuje výraz Malojský had. Obyvatelia tak nazvali zaujímavý meteorologický jav, keď sa údolím za krásneho počasia valia oblaky, ktoré  predpovedajú jeho zhoršenie. Diváci  si po prvých záberoch však uvedomia, že ide aj o metaforické vyjadrenie  príbehu, v ktorom sa realita prelína s fikciou.

Bratia Jean-Pierre a Luc Dardennovci, belgickí scenáristi a režiséri, prichádzajú pravidelne každé tri roky s novým filmom, ktorý spravidla predstavujú na festivale v Cannes, kde už dvakrát získali najvyššiu trofej – Zlatú palmu. Vlani síce obišli so svojím ôsmym filmom, sociálno-psychologickou drámou Dva dni, jedna noc naprázdno, ale dielo na aktuálnu tému zaujalo iné svetové fóra a predovšetkým publikum.

Tohtoročný druhý ročník Týždňa francúzskeho filmu – Crème de la Crėme (12. - 18.marca 2015) otváral titul Tri srdcia. Na prvý pohľad  to mohol byť  banálny  melodramatický príbeh o ľúbostnom trojuholníku, keby... Keby sa tvorcovia s istou dávkou humoru nerozhodli pohrať práve so slovíčkom “keby“ a nevsadili na výborné herecké až hviezdne obsadenie. Mimochodom, nestarnúca  a stále krásna Catherine Deneuve predstavuje matku svojej skutočnej dcéry Chiary Mastroianni, kým jej druhú dcéru hrá Charlotte Gainsbourg.

Ak divák kráča do kina na film Vybíjená, očakáva všetko, čo s frontmanmi tohto projektu súvisí: od Viewegha ľahkosť, humor a satirické štípance všetkému, na čo príde reč, od sexu až po politiku, od „partičkového tria“ Suchánek, Genzer, Sokol bujarú improvizačnú zábavu, ktorá nevie byť neprirodzená a nudná a od režiséra Petra Nikolajeva spoľahlivé remeselné zvládnutie tohto vulkanického komplexu.

„Tí bez fantázie utekajú do reality. Otázkou je či nemyslenie nekontaminuje myslenie“ Takto začína najnovší počin Jeana-Luca Godarda. Je to známy experimentátor s netradičnými spôsobmi rozprávania deja a neustále narušujúcim klasické schémy. Už v časoch najväčšej slávy bol označovaný za inovátora a dá sa povedať, že tento prívlastok ho vystihuje aj v pokročilom veku. Zbohom jazyku to len potvrdzuje, pričom snímka bol dokonca ocenená cenou poroty na festivale v Cannes v roku 2014. Sám režisér sa na jej margo vyjadril, že ide o muža a ženu, ktorí si navzájom nerozumejú, pretože nehovoria tým istým jazykom.

Francúzsko-belgický komiks Astérix le Gaulois začal vychádzať 29. októbra 1959 v časopise Pilote a malí i veľkí čitatelia si ho ihneď zamilovali. Autori René Goscinny a Albert Uderzo pripravovali ďalšie pokračovania až do Goscinnyho smrti v roku 1977. Výtvarník Uderzo pokračoval v tvorbe do roku 2009, keď predal práva vydavateľstvu Hachette, ktoré prináša nové príbehy odvážnych Galov dodnes. Od šesťdesiatych rokov začali podľa komiksového fenoménu vznikať filmy. Bol ich rovný tucet. Trinástym sa stal Asterix: Sídlo bohov.

John Maloof je cieľavedomý a pracovitý mladý muž so všestrannými záujmami. Keď písal lokálnu históriu svojho rodného mesta Chicaga, hľadal staré fotografie. Na jednej z aukcií vydražil veľkú škatuľu s tisíckami negatívov. Nehodili sa k jeho práci, ale zaujali ho. Zistil, že ich autorkou je neznáma žena menom Vivian Maier a začal po nej pátrať. O tejto priam detektívnej práci rozpráva jeho dokumentárny film Hľadanie Vivian Maier (originálny názov paradoxne hovorí o „objave“).

Nebýva pravidlom, že sa uznávaní herci vydajú na  režisérsku dráhu alebo si ju aspoň vyskúšajú. Rovnako to však nie je nijakou raritou. Za poslednú dobu spomeňme len Bena Afflecka, či Angelinu Jolie. Novým prírastkom v tejto skupine je od roku 2014 aj Austrálčan Rusell Crowe. Pre svoj debut si zvolil adaptáciu knihy The Water Diviner od manželskej dvojice Andrew Anastasios a Meaghan Wilson-Anastasios. Andrew Anastasios je podpísaný aj pod filmovou verziou Cesty nádeje.

Konfrontácia s filmom Holub sedel na konári a premýšľal o živote, plným inakostí nie je pre diváka jednoduchá. Pre kritika, ktorého úlohou je intrepretovať a hodnotiť to platí dvojnásobne. Zlatý lev na MFF v Benátkach hovorí o tom, že porota na čele s predsedom, francúzskym hudobným skladateľom Alexandre Desplatom, pochopila výnimočnosť tohto filmu, hodného obdivu a slávy.

Predstavte si, že sa jedného dňa len tak zbalíte a vyrazíte na cesty. Bez nejakej dôkladnejšej prípravy zoberiete do rúk prvé, čo vám príde na rozum a napcháte to do batoha, s tým, že sa vám to určite zíde. Nakúpite pár ďalších drobností a povinnú výbavu a hor sa do toho. Nevadí, že nemáte žiadnu veľkú skúsenosť s turistikou, či táborením. O niečo podobné sa v roku 1995 pokúsila Cheryl Strayed, ktorá o tejto skúsenosti neskôr napísala aj knihu. Ani nie dlho po jej vydaní v roku 2012, sa do kín dostáva aj filmové spracovanie pod názvom Divočina (Wild).