Francúzsko-belgický komiks Astérix le Gaulois začal vychádzať 29. októbra 1959 v časopise Pilote a malí i veľkí čitatelia si ho ihneď zamilovali. Autori René Goscinny a Albert Uderzo pripravovali ďalšie pokračovania až do Goscinnyho smrti v roku 1977. Výtvarník Uderzo pokračoval v tvorbe do roku 2009, keď predal práva vydavateľstvu Hachette, ktoré prináša nové príbehy odvážnych Galov dodnes. Od šesťdesiatych rokov začali podľa komiksového fenoménu vznikať filmy. Bol ich rovný tucet. Trinástym sa stal Asterix: Sídlo bohov.

Prvý kreslený film podľa komiksovej predlohy Asterix a Galovia nakrútil Ray Goossens v roku 1967. Celkom do roku 2006 vzniklo desať kreslených filmov o Asterixovi a Obelixovi, do kín sa ich dostalo deväť. Po 55 rokoch sa francúzsky fenomén vracia ku koreňom, ale nanajvýš moderným spôsobom. Digitálne animovaný 3D film Asterix a sídlo bohov, podobne ako prvé komiksy z konca 50. a začiatku 60. rokov, nemá v názve obézneho Obelixa a hlavnou témou je pôvodný konflikt agresívnej rímskej kultúry s domácou galskou. Potreba ochrany národnej identity pred cudzími nepriateľskými vplyvmi ustúpila v minulosti multikulturalizmu. Jej návrat je dôkazom zmien v náladách a postojoch celej spoločnosti.

Cézar nie je bezradný komický starec, ale rafinovaný nepriateľ s ešte rafinovanejšími poradcami, ktorí dobre vedia, že ak sklamú postupy tradičného vojnového konfliktu, je tu vždy účinná propaganda, manipulácia verejnej mienky, rozklad protivníkovej ekonomiky, jeho spôsobu života, tradičných hodnôt – skrátka hybridná vojna. Ak nemôžete zdolať nepriateľa silou, rozoštvite ho, aby sa zlikvidoval sám. Alebo ho asimilujte.

Prefíkaný rímsky cisár prikáže chorobne ambicióznemu architektovi s príznačným menom Ostrouhlus, aby vedľa odbojnej galskej osady narýchlo postavil štvrť „mramorákov“ (dobová obdoba panelákov) a vyženie tam bývať prostých Rimanov. Proti jednoduchým a v podstate dobráckym civilistom sú Galovia bezmocní. Nepomôže im ani zázračný druidský nápoj. Stávajú sa turistickou atrakciou, ale i hlavnými zásobovateľmi božských sídlišťanov. Začínajú si závidieť, vadiť sa, upadať, ich jedinou túžbou sa stáva zbohatnúť a žiť ako Rimania. Ruch vyženie z lesov zver a cena rýb narastie do astronomických výšin, takže aj Obelix trpí hladom. A čím je lačnejší, tým menej má síl...

Lenže film nemieri len do vlastných radov. Riadna porcia kritiky sa ujde i rímskemu konzumnému stádovitému poňatiu moderného života. Narýchlo postavené domy zdobené monumentálnymi propagandistickými mozaikami sú nekvalitné. Novousadlíkov určuje žreb a oni odchádzajú z hlavného mesta do vyhnanstva na nevľúdnej divokej periférii ríše s radosťou, presvedčení, že ide o výhru v lotérii. Rozmaznaní zbabelí legionári zavádzajú do armády demokraciu: odmietajú poslúchať veliteľov, o každom rozkaze dlho diskutujú, hlasujú, podávajú námietky, až sa napokon celé vojsko stane neschopným boja. Rímski otroci si síce vydobyjú slobodu i byty v božskom sídlisku, ale práve to im privodí ešte väčšiu závislosť: strava a ubytovanie, ktoré si ako slobodní musia platiť, ich stoja viac, ako zarobia.

Prvý digitálne animovaný film podľa obľúbeného komiksu Goscinnyho a Uderza je po upotených posledných hraných snímkach príjemné, vítané a vernými fanúšikmi netrpezlivo očakávané oživenie. Námetom sa stal rovnomenný komiks z roku 1971. Pravda, tvorcovia sa ním inšpirovali len voľne, aktualizovali ho a rozvinuli, obohatili o mnoho ďalších dejových línií. Napriek neveľkej dĺžke 85 minút sa však snímka nevyhla viacerým hluchým miestam (hoci je možné, že svojou troškou k tomu prispel i slovenský preklad a dabing, pretože mnoho slovných hračiek je zaiste nepreložiteľných). Len málo vtipov možno pokladať za svieže, nové a originálne. Napospol ide o asterixovskú, už tak trošku ošúchanú klasiku. Výtvarné riešenia do trojrozmernej digitálnej animácie prevádzajú tradičnú Uderzovu kresbu pomerne verne. Fungujú aj komiksové skratky, zjednodušenia, lakonické repliky a bizarné situácie, ktoré v hraných filmoch vyznievali až príliš umelo. Animácia sa radí medzi európsku špičku.

Oddané publikum síce bude navždy uprednostňovať prvé kreslené filmy, najbližšie komiksovému originálu, ale trojrozmerná digitálna animácia oslovuje i nových divákov. Hoci, úprimne, snímka rozhodne necieli na deti útleho veku, je ústretovejšia práve k dospelým fanúšikom, komunikuje najmä s nimi a aj väčšina tradičných detinských gagov je skôr úctivou poklonou klasike ako bláznivou mládežníckou zábavou s nádychom anarchizmu.

Asterix: Sídlo bohov (Francúzsko-Belgicko 2014)