„Tí bez fantázie utekajú do reality. Otázkou je či nemyslenie nekontaminuje myslenie“ Takto začína najnovší počin Jeana-Luca Godarda. Je to známy experimentátor s netradičnými spôsobmi rozprávania deja a neustále narušujúcim klasické schémy. Už v časoch najväčšej slávy bol označovaný za inovátora a dá sa povedať, že tento prívlastok ho vystihuje aj v pokročilom veku. Zbohom jazyku to len potvrdzuje, pričom snímka bol dokonca ocenená cenou poroty na festivale v Cannes v roku 2014. Sám režisér sa na jej margo vyjadril, že ide o muža a ženu, ktorí si navzájom nerozumejú, pretože nehovoria tým istým jazykom.

„Budeme potrebovať tlmočníka. - Prečo to vravíte? - Čoskoro bude tlmočníka potrebovať každý, aby rozumel slovám, ktoré vychádzajú z jeho vlastných úst.“  Jeho film sa dá označiť za silne experimentálna esej. Je to art v najartovejšom slova zmysle a už dejová kostra sa vymyká klasickému spracovaniu. Ak kedysi Godard rozprával príbeh aspoň čiastočne cez dej, v jeho novej tvorby to neplatí. Aj tu na to zrejme úmyselne rezignoval. V podstate sledujeme príbeh dvoch párov, ktoré si užívajú vzájomnú aféru, ale vzhľadom na absenciu klasického filmového jazyka to na prvý pohľad nemusí byť vôbec evidentné. Viac ako zápletka režiséra a scenáristu v jednej osobe zaujíma filozofovanie, ktoré zjavne kladie nad postavy.

Spomeňme si schválne na jeho slávny celovečerný debut Na konci s dychom s Jeanom-Paulom Belmondom. Aj ten vykazoval podobné črty, ale vo svojej podstate bol ďaleko prístupnejším dielom, a to aj v dobe svojho vzniku. Zbohom jazyku postráda aj klasickú chronológiu scén, a tak príbehy s názvami Príroda a Metafora musíme sledovať v značne premiešanom poradí. Kamera sa často ani nesnaží zaberať to „podstatné“ a pôsobí dojmom „found footage“ značne využívanom v hororovej tvorbe. Strihová skladba je nekonzistentná, niekedy sledujeme dlhšie statické zábery a inokedy zase rýchlo sa meniace navzájom nesúvisiace scény. Podobne je to so zvukom, ktorého hlasitosť sa mení a nechýbajú ani občasné ruchové vplyvy. Inak to zrejme nie je ani s 3D, ktoré mnohí označujú za nepríjemné a idúce proti klasickým očakávaniam. To nemôžem posúdiť, nakoľko som film nemal možnosť vidieť v tomto formáte. Z dostupných informácií je však cítiť, že je presne také, aké byť malo a má celkovo znepríjemňovať zážitok.

Godardovi nemožno vyčítať, že nevie, čo robí, práve naopak. Iná vec, je že tento prístup je dokonale vyčerpávajúci a spracovávať všetky informácie behom sledovania je náročné. Výraznú úlohu v rámci toho zohrávajú aj všetky neustále citácie a viac či menej hlboké myšlienky, striedajúce sa ako na bežiacom páse. To až do takej miery, že výsledok pôsobí značne neukotveným dojmom. Čo presne sa tým snažil autor povedať? Okrem toho, že ide o totálnu deštrukciu všedného filmového jazyka a snahu vytvoriť niečo netypické, sa v tom ťažko hľadá čo i len jeden styčný bod, ktorý by bližšie osvetlil zámer tvorcu. Niektorým zrejme bude stačiť fakt, že je to zástupca experimentálneho žánru a sami si v tom nájdu zmysel. To je v poriadku. Aj keď sa z pohľadu diváka, nepoznačeného jeho tvorbou, môže javiť, že ide o sled nezmyselných záberov naskladaných na seba, pri bližšom pohľade je vidieť, že v celkovom chaose existuje istý systém. To až do takej miery, že nie je ťažké akceptovať, prečo to môže niekoho nadchnúť. Aj keď hranica medzi umením a hrou na umenie je niekedy tenká. Fantázia fanúšikov totiž môže prevýšiť samotného tvorcu a nachádzať skryté významy, tam kde nie sú.  Nevravím, že je to tento prípad. Esej ,nielen na papieri, pracuje s odlišnými postupmi ako iné pokusy a jej zhodnotenie nakoniec bude závisieť čisto od toho, ako ju dotyčná osoba precíti a či sa v tomto žánri nájde. Myslíte si, že práve vy sa v tom nájdete a plne doceníte atypickú formu?

Zbohom jazyku je s najväčšou pravdepodobnosťou určený len pre skalných fanúšikov experimentálnej tvorby a osemdesiatštyri ročného Francúza. Ak sa niekto v jeho spleti obrazov a myšlienok dokáže zorientovať, tak sú to predovšetkým oni. Pretože pre plné docenenie obrazov plných metafor a skratiek je zrejme nutné až viacnásobné zhliadnutie a ťažko možno predpokladať, že sa  k ním odhodlá bežný divák. Na to je Godardova reč príliš komplikovaná a ani sa nesnaží isť žiadnym prvkom, vrátane nie príliš atraktívneho vizuálu, v ústrety.

Zbohom jazyku (Adieu au langage), Švajčiarsko, Francúzsko, 2014
Dĺžka: 70 minút
Scenár, réžia a strih: Jean-Luc Godard
Kamera: Fabrice Aragno
Hudba: Phill Zagajewski
Účinkujú: Héloise Godet, Kamel Abdeli, Richard Chevallier, Zoé Bruneau, Christian Gregori, Jessica Erickson, Marie Ruchat, Jean-Luc Godard a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. marca 2015
Foto: Film  Europe