Holub sedel na konári a premýšľal o živote (En Duva satt pa en gren och funderade pa tillvaron)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Holub11 resizeKonfrontácia s filmom Holub sedel na konári a premýšľal o živote, plným inakostí nie je pre diváka jednoduchá. Pre kritika, ktorého úlohou je intrepretovať a hodnotiť to platí dvojnásobne. Zlatý lev na MFF v Benátkach hovorí o tom, že porota na čele s predsedom, francúzskym hudobným skladateľom Alexandre Desplatom, pochopila výnimočnosť tohto filmu, hodného obdivu a slávy.

Prvým krokom v snahe priblížiť sa k jadru a zmyslu príbehu, vyrozprávaného v štýle oddelených skečov, pohybujúcich sa na hranici čierneho humoru a akejsi fatálnej bizarnosti, je konštatovanie, že sa pohybuje mimo realistického rámca Holub4 resizekauzálne rozvíjaných situácií, smerujúcich k záverečnej pointe. Okrem obstarožnej dvojice predavačov karnevalových propriet (upírích zubov a masky strýka Jednozuba) a ich putovania od jedného potenciálneho zákazníka k druhému, niet medzi  postavami, z jednotlivých skečov nejakých jasnejších väzieb. Ťažiskom na ceste týmto zvláštnym bludiskom  prostredí a ich protagonistov – obývačka a stôl, pri ktorom sa muž snaží otvoriť fľašu s vínom a pritom umiera, nemocničná izba s umierajúcou starenou, zvierajúcou tašku s rodinnými klenotami, odmietajúcou vydať ju svojim súrodencom, telocvičňa s lektorkou flamenca, striedajúcou dramatické figúry s roztúženým putovaním po tele mladého muža v tričku a tak podobne, je Holub5 resizesnaha predostrieť divákovi útržky života vo verzii bizarného nonsensu. Všetko je veľmi pozorne štylizované do neutrálnych pastelových farieb a kamera nehybne pozoruje všetko, čo sa v týchto uzavretých miestach odohrá. Názov filmu reflektuje scéna na javisku akejsi školskej súťaže, kde malé dievčatko referuje o básničke s holubom. Jediným priestorom, do ktorého sa opätovne vraciame, je kaviareň a jej hostia. Na chvíľu v nej pristane aj ústredná dvojica so svojimi nepredajnými tovarmi a prenesieme sa i do minulosti, roku 1943, aby sme boli svedkami  zvláštneho výjavu, naplneného zborovým spevom piesne Glory, Holub7 resizeGlory Halellujah. Minulosť prebehne aj inou kaviarňou, kam za prítomnosti súčasného publika vtrhne kohorta kráľovského vojska z 18. storočia. Najprv vyženie všetky ženy, privíta kráľa a žiada obslujúci personál, aby mu dala pohár vody. Za nejaký čas sa vojsko vracia z boja. Kráľ leží bezvládne na koni, obklopený kuľhajúcimi vojakmi.

 

Čo si z takto prezentovaného kaleidoskopu útržkov vybrať a ako sa v ňom zorientovať? Roy Andersson, režisér i scenárista tohto provokatívneho spektáklu v jeho explikácii hovorí o Holub2 resizeabstrakcii a panoramatickom pohľade na ľudské osudy. Poukazuje na obrazy Bruegela staršieho a nemecký smer Novej objektivity z 20. rokov, kde sa prelína konkrétnosť jednotlivostí, ich kondenzovaný sterilný a pozorne purifikovaný realizmus s fantáziou, spomienkami a snami. V tejto alchýmii myšlienok a estetických reflexií vidí super-realizmus a konštatuje „zložitosť jednoduchosti“.   Absenciou nelineárneho, priamočiareho rozprávania sa odvoláva k staroveku, Homérovmu Odyseovi, putujúcemu svetom mýtických destinácií.

 

Holub6 resizeInterpretácia sveta, ku ktorému Roy Andersson ako vzdialený pozorovateľ vzťahuje svoj odkaz, je svetom, rozloženým do absurdných zlomkov, osídleným osamelými bizarnými postavičkami. Ich aktivita ustrnula v stereotype vyprázdnených, mechanických , každodenných činností. Vzbudzujú ľútosť, smútok a strach. Ich plnokrvná ľudskosť sa vytratila, pohybujú sa vo vákuu, zbavenom všetkého, čo by mohlo pripomínať zmysluplnú existenciu. Časť tohto zovšeobecňujúceho registra „ozvučil“ i vo filme Piesne z druhého poschodia (2000).

 

Holub9 resizeJe Andersson vizionár, varujúci pred ostrakizovaným, rozbitým svetom, zbaveným racionálneho úsudku v myslení i konaní? Sú ľudia 21. storočia, bezradnou skupinkou karikatúr, ponechanou napospas ozvenám histórie, ktorej nerozumejú, tak ako nerozumejú všetkému, čo ich núti ďalej jesť, piť, tancovať, oddychovať a nakoniec umierať vo viere, že si svoje drahocennosti odnesú nevedno kam? Odpoveď na oprávnenosť znepokojujúcich  diagnóz tohto druhu dá budúcnosť a všetko, čo nás čaká a neminie.

 

Holub10 resizeHolub sedel na konári a premýšľal o živote (En duva satt pa en gren och funderade pa tillvaron / A Pigeon Sat on a Branch Reflecting on Existence), Švédsko, Nórsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, 2014
Dĺžka: 101 minút
Scenár a réžia: Roy Andersson
Kamera:  Istva´n Borba´s, Gergely Pa´los
Strih: Alexandra Strauss
Hudba: rôzni autori
Hrajú: Holger Andersson, Nils Westblom, Charlotta Larsson, Viktor Gyllenberg, Lotti To¨rnros, Jonas Gerholm, Ola Stensson, Oscar Salomonsson, Roger Olsen Likvern a ďalší.
Disturibúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 5. marca 2015
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.