„Dnes mám päť rokov!“ Touto vetou malého Jacka, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu, sa začína nový írsko-kanadský film Izba. Nakrútil ho írsky režisér Lenny Abrahamson podľa scenára svojej krajanky Emmy Donoghue, ktorá však od roku 2004 žije v Kanade a je autorkou rovnomennej úspešnej knižnej predlohy z roku 2010 (kniha bola medzi iným nominovaná aj na prestížnu Bookerovu cenu a v roku 2011 vyšla v slovenskom preklade Jozefa Kota).

Ak je pod film podpísaný režisér tak zvučného mena ako Steven Spielberg (1946) a scenár podľa knihy Matta Charmana napísali nemenej slávni bratia Ethan a Joel Coenovci napadne vás otázka - môže to byť zlý film?  Môže, ale nie je to pravdepodobné. A nie je ani v prípade špionážneho thrilleru Most špiónov.

Keď sa pred rokom do našich kín dostala ruská rozprávka Snehová kráľovná, konštatovali sme, že je najlepším vianočným digitálne animovaným filmom z celého aktuálneho sviatočného repertoáru. Pretože bol jediný. Veľa sa toho nezmenilo ani po roku. Je síce pravda, že v decembri majú slovenskú premiéru štyri digitálne animáky, ale vianočný nie je ani jeden. Snáď by sa za vianočný rodinný animovaný film dal s prižmúrením oboch očí vyhlásiť Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme, lenže ten do kín vstúpil už pred mesiacom. Zvyšné sú nadčasové, s výnimkou mexickej veľkonočnej šialenosti Kikirikí a pár vajec, ktorú distributér experimentálne púšťa do kín na Silvestra.

Western, ikonický americký žáner, prešiel počas storočnej doby svojej existencie mnohými fázami. Najväčší boom dosahoval niekedy od konca 40. až po začiatky 60. rokov minulého storočia v tzv. epických westernoch JohnaForda, Howarda Hawksa, Raoula Walsha Johna Sturgesa či Delmera Davesa a iných.

Jemmy Button (Gombík) bol jedným z pôvodných indiánskych obyvateľov južnej časti Chile – Patagónie. Keď prišli bieli osadníci, jeden z nich si ho kúpil za perleťový gombík. Trochu ho scivilizoval, ostrihal, obliekol do šiat a odviezol do Anglicka, kde z neho urobil gentlemana. Keď sa Jemmy po čase vrátil do rodného kraja, nebol ani Indián, ani Angličan. Už nikdy nenašiel svoju identitu a až do smrti bol nešťastný.

Každý nový film od režiséra so zvučným menom ako je Ron Howard, ktorý má na konte množstvo úspešných projektov, si so sebou od začiatku nesie kríž v podobe, niekedy možno až privysokých, no pochopiteľne očakávaných diváckych nárokov na kvalitu. Či sa už jedná o technickú stránku diela, teda kameru, zvuk a strih, alebo o výber hercov a ich výkony, dialógy, či celkové spracovanie scenára.

Vojnový letec a spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry to pred viac než sedemdesiatimi rokmi vystihol dokonale. Slovami aj ilustráciami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou textu. V Malom princovi je všetko. Novela z roku 1943 ani v bohato ilustrovanej verzii nemá viac ako sto strán, no je nabitá nápadmi, obrazmi, myšlienkami, poéziou a citmi. Uspokojí vás bez ohľadu na to, či ju beriete ako rozprávku, metaforu, báseň v próze, filozofickú úvahu. Okrem detstva a dospievania, lásky a zodpovednosti, života a smrti, rozumu a citu je aj o rôznych podobách dospelosti, o realite a snoch. Nehovoriac už o spodných prúdoch v podobe vzťahu chlapca a dospelého muža…

Zase ten Frankenstein. Filmoví tvorcovia sú si veľmi dobre vedomí atraktivity látky, takže sa k nej vracajú v pravidelných intervaloch ako napríklad k Tarzanovi, Popoluške, Trom mušketierom, či Shakespearovským dielam. Hovorí sa, že  každá generácia ma svojich hrdinov, ale niektoré témy sú proste nadčasové. Alebo len komerčný Hollywood rezignoval na akúkoľvek invenciu.

Uprostred čarokrásnej prírody amerického Stredozápadu v pote tváre dorába svoje kukuričné živobytie typická farmárska rodinka: uvážlivý tatko, obetavá mamka, mocný syn, pracovitá dcéra a benjamínko, najmladší potomok s typickým menom Arlo. Ako to už v tomto type filmov býva – chudorľavý, neduživý, bojazlivý a komicky popletený. Pri prenasledovaní otravnej hávede, ktorá im kradne krvopotne dopestovanú kukuricu, Arlo po búrke v rozvodnenej rieke príde o otecka. Rozhodne sa, že si to so zlodejskými zvermi vybaví sám, lenže všetko dopadne celkom inak. Arlo sa ocitne stratený uprostred divočiny – a odkázaný na pomoc parazita, ktorého prenasledoval.

Káčko je späť. Krátko po premiére prvej časti prichádza do kín aj dvojka a, ja ako človek neznalý deja prvej časti tejto českej kriminálky som sa trochu obával, že sa stratím v tom, čo sa bude odohrávať a nebudem chápať všetky súvislosti. No okrem niektorých postáv (ktoré boli, buď odstránené v prvých pätnástich minútach filmu alebo časom vysvetlili kto sú, prípadne sa to dalo veľmi ľahko pochopiť) a pár narážok, na ktorých sa zvyšok osadenstva kinosály smial a ja som sa nechápavo pozeral, kde ten vtip vlastne ostal ukrytý, som sa prekvapivo do deja celkom vžil.