Uprostred čarokrásnej prírody amerického Stredozápadu v pote tváre dorába svoje kukuričné živobytie typická farmárska rodinka: uvážlivý tatko, obetavá mamka, mocný syn, pracovitá dcéra a benjamínko, najmladší potomok s typickým menom Arlo. Ako to už v tomto type filmov býva – chudorľavý, neduživý, bojazlivý a komicky popletený. Pri prenasledovaní otravnej hávede, ktorá im kradne krvopotne dopestovanú kukuricu, Arlo po búrke v rozvodnenej rieke príde o otecka. Rozhodne sa, že si to so zlodejskými zvermi vybaví sám, lenže všetko dopadne celkom inak. Arlo sa ocitne stratený uprostred divočiny – a odkázaný na pomoc parazita, ktorého prenasledoval.

Príbeh ako z filmov pre mládež spred trištvrte storočia. Až na to, že Arlo je veľjašter (presnejšie brontosaurom podobný bylinožravý apatosaurus) a otravnou háveďou, kradnúcou farmárom kukuricu, je osirelé mláďa pravekého človeka.

Človek a veľjašter vedľa seba? Vitajte v alternatívnom svete, kde Zem nezasiahol asteroid, jaštery prežili a kolonizovali svet! Fanúšikovia science fiction sa cítia ako doma. Alternatívy s nadvládou pravekých plazov, ale aj ľudstvo čoby divoká zver, nie sú vo vedeckej fantastike nič nového. Animovaný film zasa pozná viacero diel o mláďatách veľjašterov, ktoré osireli alebo sa stratili a hľadajú cestu domov. Napokon – i štúdiá Walta Disneyho sa môžu pochváliť jedným z nich – digitálne animovaný Dinosaurus z roku 2000. A praveký Mauglí, človiečik vychovávaný zvieratami z dávnych dôb, nie je novinkou prinajmenšom od prvej Doby ľadovej (2002). No keď to všetko zoberie Pixar a prinesie do kín v podobe dlhometrážneho digitálne animovaného rodinného filmu so stereoskopickým obrazom, očakávania publika sú veľké. A sklamanie z nenaplnených predstáv môže byť takisto nemalé.

Po tom, ako v roku 2006 spoločnosť Pixar kúpili štúdiá Walta Disneyho, začali sa popri špičkových a prelomových snímkach ako Ratatouille, Wall-E, Hore, V hlave objavovať aj štandardnejšie rodinné animované filmy bez ambície prekonávať akékoľvek hranice – Autá 2, Neskrotná, Príšerky: Univerzita. Po formálnej stránke vysoko nadpriemerné, ale bez dovtedajšej komplexnosti, dramaturgickej vybrúsenosti, originality, novátorstva, hravosti. Dobrý dinosaurus patrí do tejto línie.

A pritom sa vôbec nerodil jednoducho. Zaslúžilý pixarovský animátor Bob Peterson začal na svojom scenáristickom a režijnom debute pracovať v roku 2009. Správy v roku 2011 ohlásili premiéru nového filmu na november 2013. O rok Pixar presunul premiéru na máj 2014. V lete roku 2013 Bob Peterson odstúpil (rozumej: „bol odídený“) pre nezhody s producentmi. Nahradil ho kolega, tiež skúsený pixarovský animátor s podobným menom Peter Sohn, tiež debutujúci režisér. Príbeh spolu s ním začali prerábať známi tvorcovia Pixaru John Lasseter, Lee Unkrich a Mark Andrews. Počet spoluautorov scenára presiahol desiatku, štúdiá podstúpili reštrukturalizáciu, časť zamestnancov prepustili a dátum premiéry Dobrého dinosaura presunuli na 25. november 2015.

Tak sa stalo, že po prvý raz v jednom kalendárnom roku krátko po sebe vstúpili do kín dve dlhometrážne snímky Pixaru – V hlave a Dobrý dinosaurus. Herec John Lithgow prezradil, že film sa výrazne zmenil. Štúdiá odstránili celý ústredný motív „dinosaurieho Billyho Elliota“. Pribudli niektoré postavy, iné zmizli a ďalšie sa tak zmenili, že napokon bolo potrebné preobsadiť a nanovo vyrábať celý dabing. Nečudo, že šestnásty celovečerný pixarovský film je najkontroverznejší, aký kedy štúdiá uviedli do kín.

Odhadovaný rozpočet sa vyšplhal na astronomických dvesto miliónov dolárov – a v obraze skutočne vidno každučký cent. Práca s pozadiami a prostrediami je revolučná tak po stránke výtvarnej, ako aj animátorskej. Krajinky, ohurujúce prírodné scenérie, oblaky, búrky, voda i oheň, hry svetla a tieňa dosahujú fotorealistickú kvalitu, akú sme dosiaľ v digitálne animovanom filme nevideli. Panorámy i detaily pôsobia dokonale autenticky. Tvorcom sa podarilo zotrieť rozdiel medzi digitálnou animáciou a skutočnosťou, nasnímanou normálnou filmovou kamerou s patričnou optikou.

Lenže v tomto vymaznanom prostredí sa pohybujú výrazne zjednodušené, silne štylizované a akoby narýchlo animované postavy. No nie všetky – nejde o princíp, podobný francúzsko-belgickému animovanému fenoménu Minuscule, známemu u nás pod názvami Drobčekovia aj Chrobáčikovia, kde sú animované postavičky hmyzích hrdinov zasadené do reálnych záberov z alpskej prírody. V Dobrom dinosaurovi sú niektoré postavy dokonale realistické, iné čiastočne štylizované a antropomorfizované, ale ďalšie sú len karikatúrami. Akoby prišli z troch rôznych filmov.

Dosiaľ vždy boli v animovanom filme najdetailnejšie prepracovaní hlavní hrdinovia. Čím menej významná postava, tým menší dôraz na vizualizáciu i animáciu. Dobrý dinosaurus obrátil naruby tento osvedčený princíp, základný prvok reči animovaného filmu. Bezvýznamné, len ako ilustrácia na pozadí figurujúce kŕdle vtákov pôsobia sťa z veľkých dokumentárnych filmov o divokej prírode. Kovbojské tyranosaury, pasúce na prériách stáda obrovských bizónov, sú mierne poľudštené, s prevládajúcimi živočíšnymi znakmi. Hlavný hrdina – ustráchaný slabý apatosaurus Arlo – však pôsobí ako oživená kresba z vtipov Vladimíra Jiránka. Hrubé črty, velikánske oči, hladká ohnivo zelená pokožka, animácia na úrovni slabšej videohry či belgického digitálne animovaného filmu spred desiatich rokov. Nahrubo vymodelovaná titulná postava na detailnom hyperrealistickom pozadí vyzerá ako z iného sveta. Riadnej, hoci o kus menej rušivej dávke štylizácie sa nevyhlo ani praveké chlapča.

Silný kontrast medzi hyperrealizmom, podporeným monumentálnym 3D a výraznou štylizáciou navodzuje čudný pocit napätia, zmätenosti až rozpakov. Stupňuje ich neveľmi nápaditá zápletka. Malý dinosaurus sa stratí a s pomocou divokého človiečika nájde cestu domov. Stretne pri tom bláznivého triceratopsa, rodinku tyranosaurov – kovbojov, komických popletených operených jašterích zlodejov stád a nebezpečných pterodaktylích banditov. Niektoré stretnutia Arla ovplyvnia a zmenia, iné len nastavujú minutáž filmu.

Mláďa dinosaura považuje osirelého človiečika sprvu za nepríjemného parazita, neskôr za zvieracieho maznáčika a napokon za partnera, hoci človieča mu na to veľa dôvodov nedáva. Ľudia v tomto filme na rozdiel od jašterov nerozprávajú ani inak neprejavujú vyššiu inteligenciu, ale z nepochopiteľných dôvodov len vyjú ako vlci. Film takmer vôbec nevyužíva svoju základnú premisu, podľa ktorej sú ľudia vo svete ovládanom veľjaštermi (podobne ako v Planéte opíc) škodlivou divokou zverou. Neprezrádza nič o histórii inteligentných dinosaurov ani o ich civilizácii, stupni jej rozvoja, o spoločenskej hierarchii a kultúre. Jaštery sa neobliekajú, nepoužívajú žiadnu techniku a zostáva záhadou ako dokážu stavať domy, sýpky, alebo ako a čím zapaľujú oheň. Rovnako nejasné a plytké je celé myšlienkové podhubie snímky, príbeh jednotlivcov nijako neprekračuje svoj tieň, neprerastá do symbolu, metafory či posolstva – hoci predchádzajúce pixarovky nás to naučili od špičkového moderného digitálne animovaného rodinného filmu očakávať a vyžadovať.

Aj hlavné postavy majú len zľahka načrtnuté základné charaktery a vzťahy, podľa schémy a bez typickej pixarovskej drobnokresby. Sú to typy, žánrové figúrky, nie jedinečné bytosti. Mnoho ich len mechanicky recykluje staršie a osvedčené pixarovské aj disneyovské charaktery. Ba po prvý raz tu nájdeme aj figúry, ktoré nemajú žiadny význam a sú celkom zbytočné.

Ani dejisko nie je také celistvé a do detailu premyslené ako v iných filmoch Pixaru. Čo štúdiá investovali do obrazu, to usporili na dramaturgii. V prostoduchom no zároveň kostrbatom rozprávaní bez príznačnej pixarovskej ľahkosti a plynulosti nechýbajú nezmysly, chyby logiky. Akokoľvek je trojdimenzionálny obraz ohurujúci, len zdôrazňuje absenciu originality, tvorivosti a rojčivej hravosti, radosti z tvorby – základné poznávacie znamenia klasických diel štúdií Pixar. Zato nepixarovský tlak na city je brutálne priamočiary a intenzívny. Prevládajúci plytký prvoplánový situačný humor bez presahov mieri najmä na nenáročného detského diváka. Umelo nastavovaná dĺžka 101 minút však k deťom nie je veľmi ústretová.

Dabing je štandardne dobrý, hoci prekladu chýba bohatý slovník, hravosť a (dô)vtip, aký si diela Pixaru vyžadujú. Takže slovenské znenie do veľkej miery stiera štylizáciu originálu na spôsob klasického rodinného westernu z 30. rokov minulého storočia. Na slovenskej premiére chýbal v úvode snímky ústrednému titulu dĺžeň, takže názov znel Dobry dinosaurus.

Ako je zvykom, hlavný film sprevádza krátka digitálne animovaná snímka. Ako autor scenára a režisér sedemminútového filmu Sanjay a jeho supertím debutuje ďalší dlhoročný animátor Pixaru Sanjay Patel. V jednoduchom príbehu amerického chlapca indického pôvodu, ktorý dáva pred náboženskými obradmi a meditáciami prednosť hraniu videohier so superhrdinami, autor zmesou výtvarných i animátorských techník vyjadruje presvedčenie, že multikulturalizmus nie je mŕtvy a rôznorodé rozdielne kultúry i vierovyznania môžu harmonicky žiť pospolu, ba aj sa navzájom inšpirovať a obohacovať. Na minimálnom priestore, jednoducho, hravo, vtipne, s kusom poézie a čistej detskej naivity je lepší, silnejší aj zábavnejší ako celý Dobrý dinosaurus.