Našťastie, už sú za nami časy (aspoň dúfam), keď sme sa tešili, že uzrel svetlo sveta v jednom roku aspoň jeden slovenský film. Ľady sa pohli, nakrúcajú aj ostrieľaní režiséri, ale pomaly pribúdajú nové mená. Jedným z nich je Jakub Kroner, ktorý po úspechu debutu Bratislavafilm prichádza so svojim druhým filmom s veľavravným názvom Lóve.

Stredoškolák Nathan Harper z akčného thrilleru Bez dychu v réžii Johna Singletona sa zaradil k desiatkam neborákov, ktorí musia hľadať svoju vlastnú identitu. Podobne, ako divadlá celkom bežne uvádzajú nové naštudovania drám starých stovky ba i tisíce rokov, aj kinematografia vďačne, rada a často používa osvedčené príbehy. Občas sa k tomu prizná a označí novú snímku ako „remake“, ale – na rozdiel od divadla – častejšie je nepriznané použitie témy, zápletky alebo i celého príbehu. To, čo by v divadle bolo sprostým plagiátom, je v oblasti filmovej zábavy celkom bežné, ba dokonca normálne a prirodzené. Vyčítať jej to by znamenalo spochybňovať samotnú podstatu popkultúry: ľudia nebažia po novinkách, ale po upokojujúcom pocite z dôverne známeho.

Írsky režisér, scenárista a producent Jim Sheridan (1949 ) patrí k výrazným osobnostiam svetovej kinematografie. Jeho filmy boli ocenené dvoma Oscarmi, šestnástimi nomináciami na Oscara  (z toho bolo päť priamo pre neho) a nespočetným množstvom medzinárodných cien. Stačí pripomenúť jeho debut Moja ľavá noha v roku 1989, ktorý nakrútil podľa vlastného scenára na základe autobiografickej knihy írskeho umelca Christy Browna a naštartoval ním na hviezdnu dráhu predstaviteľa hlavnej úlohy Daniela Day-Lewisa.

Šesťdesiate roky  dvadsiateho storočia  sa spájajú nielen s množstvom  spoločenských, politických či kultúrnych udalostí, ale aj s vznikom  filmových diel, ktoré sa zapísali do dejín kinematografie. Nečudo, že  Asociácia slovenských filmových klubov a Asociácia českých filmových klubov  nejedno z nich pripomína aj vo svojom  záslužnom  už sedemnásťročnom Projekte 100. V týchto dňoch máme takto možnosť stretnúť sa s francúzskym filmom Veľká láska, ktorú v  roku 1969 nakrútil Pierre Étaix ako svoj štvrtý celovečerný a prvý farebný film, a zároveň s jeho Oscarom ovenčenou krátkou čiernobielou groteskou Všetko najlepšie  z roku 1962.

Na nedostatok amerických romantických komédii sa nemusíme sťažovať. Je niekoľko vynikajúcich a vtipných, ale väčšinou sú to len večne sa opakujúce banality, v poslednom čase okorenené ešte fekálnym humorom. Najnovšia, ktorá prichádza do našich kín, nepatrí ani k špičkovým dielam, ale ani k prepadákom. O tom, že s láskou sa nehodno zahrávať nás presviedča režisér Will Glück vo filme Ide len o sex.

Islandský filmár Dagur Kári (celým menom Dagur Kári Petersson) sa narodil islandským rodičom 12.decembra 1973 vo Francúzsku v Paríži. Kým sa rozhodol pre film, venoval sa písaniu, fotografii a hudbe. Mimochodom, dodnes je členom  dua Slovblow, ktoré založil v roku 1994 s Óri Jónssonom a podpísalo sa pod hudbu všetkých jeho troch filmov. K štúdiu réžie na Národnej filmovej škole v Dánsku ho vraj inšpirovali filmy Jima Jarmusha a Akiho Kaurismakiho.

Štvrtý deň tohtoročného berlínskeho filmového festivalu patril 3D. V hlavnej prehliadke sa stretli tri netradičné filmy so stereoskopickým, priestorovým obrazom. Svojrázne rozprávkové pásmo Michela Ocelota Les contes de la nuit, dokument Wernera Herzoga Cave of Forgotten Dreams o pravekých maľbách v juhofrancúzskej jaskyni Chauvet a Pina Wima Wendersa. Tri rôzne témy, tri rôzne žánre, tri rôzne prístupy k 3D. Tým, čo najviac oslovoval nielen zmysly, ale i emócie publika, nesporne bola Wendersova Pina. Film, ktorý Nemecko nominovalo na Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov, však používa všeobecne zrozumiteľný, univerzálny jazyk pohybov a emócií.

Ktovie, čím to je, že sa slovenskí filmári vyhýbajú nakrúcaniu komédií. Na rozdiel od kolegov z Česka. Pravda je taká, že vydarených komédií je aj tam málo, ale diváci tento žáner obľubujú. Každoročne sa v českom rebríčku návštevnosti kín umiestni zopár domácich komédií na popredných priečkach. Ale čo slovenskí diváci? Túžia aj oni po domácej komédii? Veria, že tunajší tvorcovia môžu nakrútiť dobrý film postavený na humore? Preváži u nich zvedavosť alebo predsudky? Odpovede naznačí snímka Mŕtvola musí zomrieť. Nová slovenská komédia Jozefa Paštéku - skúseného scenáristu a dramaturga, ale debutujúceho režiséra.

Radi sa bojíte, tak máte možnosť pozrieť si thriller Intímna pasca Anttiho Jokinena. Debutant v celovečernej hranej tvorbe odkukal, čo sa len z tohto žánru dalo, dal to dohromady a vsadil na skúsených hercov ako oscarovú herečku Hilary Swank, slávneho hrdinu hororov Christophera Leeho a skúseného seriálové herca Jeffreya Deana Morgana.

Ak nám Jon Favreau so Stevenom Spielbergom v Kovbojoch a votrelcoch ukázali, ako sa to robiť nemá, J. J. Abrams so Stevenom Spielbergom v Super 8 ukazujú, ako sa to robiť má. Napínavý sci-fi thriller je zároveň rodinným/mládežníckym filmom, inteligentnou vedeckou fantastikou s témou UFO aj úctivou a vtipnou poklonou spielbergovskej klasike Blízke stretnutia tretieho druhu (1977), E. T. - Mimozemšťan (1982) a Goonies (1985, r. Richard Donner, S. Sielberg ako autor námetu a producent).