Super 8
Ak nám Jon Favreau so Stevenom Spielbergom v Kovbojoch a votrelcoch ukázali, ako sa to robiť nemá, J. J. Abrams so Stevenom Spielbergom v Super 8 ukazujú, ako sa to robiť má. Napínavý sci-fi thriller je zároveň rodinným/mládežníckym filmom, inteligentnou vedeckou fantastikou s témou UFO aj úctivou a vtipnou poklonou spielbergovskej klasike Blízke stretnutia tretieho druhu (1977), E. T. - Mimozemšťan (1982) a Goonies (1985, r. Richard Donner, S. Sielberg ako autor námetu a producent).
Hlavnými postavami sú deti z typického amerického priemyselného malomesta, ktoré cez prázdniny roku 1979 na kameru formátu Super 8 nakrúcajú zombie horor. V centre pozornosti je štrnásťročný Joe Lamb (Joel Courtney), ktorému pri tragickej nehode v miestnej fabrike zahynula mama. Výtvarne nadaný syn zástupcu šerifa Joe má pri filmovaní na starosti masky a zaľúbi sa do sympatickej Alice Dainardovej (Elle Fanning). Lenže jej otec, alkoholik Louis (Ron Eldard), nepriamo zapríčinil smrť Joeho matky. Nečudo, že otcovia Joa a Alice sa nenávidia – a tak sa príbeh prvej lásky mení na drámu Rómea a Júlie. Vrátane hier so zdanlivou smrťou.
Pravda, sú tu ešte ambiciózny obézny „režisér“ Charles Kaznyk (Riley Griffiths), pyromaniacky „odborník na ohňové efekty“, popletený kameraman, ctižiadostivý scenárista... Dynamická a harmonická zostava, výstižne charakterizovaná náznakmi rodinného zázemia a vzťahov. Už len tento plán by vydal na šikovný milý retro-film.
Nebol by to však Jeffrey Jacob Abrams (nar. 1966), scenárista sci-fi filmov Navždy mladý (1992) a Armageddon (1998), tvorca televízneho seriálu Nezvestní a filmov Mission: Impossible III (2006), Star Trek (2009), ak by nepridal viac. Oveľa viac. Premyslene, precízne, priam rafinovane, ale v ideálnych množstvách a dokonalom pomere. Jeho prevtelenie sa do mladého Spielberga je také presvedčivé, až chvíľami potláča samotného Abramsa.
Deti využívajú pre nakrúcanie každú príležitosť. Keď snímajú nočné scény na miestnej vysvietenej železničnej zastávke, sú svedkami nehody: nákladnému vlaku vojde do cesty auto tak nešťastne, že dôjde ku katastrofe. Vodič automobilu – ich učiteľ biológie z miestnej strednej školy – však haváriu prežije. Z vagónov sa vysype záhadný náklad a v nasledujúcich dňoch v mestečku začnú miznúť psy i elektrické spotrebiče, motory z áut, ba napokon aj ľudia. Keď sa záhadne stratí šerif, zodpovednosť za bezpečnosť prevezme Joeov otec. Prichádza armáda vedená fanatickým plukovníkom Nelecom (Noah Emmerich) a pod zámienkou rutinných záchranných prác začína pátrať. Keď to nejde inak, nariadi evakuáciu. A deti, ktoré sprvu chaos využívali ako vhodné pozadie pre svoj film, postupne musia riešiť čoraz zložitejšie situácie, až napokon bojujú o vlastné životy. Finále sa – ako inak – odohrá na miestnom cintoríne a svoje v ňom zohrajú nebožtíci, ktorí nie sú tak celkom mŕtvi.
Je veľmi príjemné po dlhšom čase a neveľmi vydarených snímkach, na scenároch, ktoré sú výsledkom práce celých autorských tímov, vidieť klasický autorský film starej školy, film jedného muža, v ktorom všetko funguje tak ako má. Postavy sú zaujímavé, vzťahy medzi nimi dynamické, príbeh odsýpa podľa presného načasovania, divák dostáva informácie v správnom čase i v presne vymeraných dávkach, herci sú presvedčiví, nechýba odľahčujúci humor a popkultúrne odvolávky nie sú samoúčelné či otravné.
Skupinka filmujúcich školákov okrem Spielbergových starších diel evokuje i Stand by Me Roba Reinera (1986) podľa novely Stephena Kinga Telo, ale pripomenie aj Gremlinov Joa Danteho (1986), dokonca aj stredoškolácku muzikálovú Pomádu (1978) a iné.
Horor, ktorý deti nakrúcajú a hotový ho vidíme pri záverečných titulkoch, je zasa milou poklonou klasikovi žánru Georgovi A. Romerovi, čo Abrams viac ráz pripomenie i v rôznych odvolávkach, nápisoch a miestnych pomenovaniach. Autor ide v hrách s rôznorodými motívmi dokonca až do takých detailov, že hrdinku menom Alica nechá zmiznúť v hlbokej podzemnej nore... lenže nie králičej. Nezabudne ani na frčku do nosa Transformerom.
Radosť zo sledovania je takmer nekalená. Prekryje totiž i viaceré anachronizmy a logické omyly, ktoré – ak by sme film brali smrteľne vážne – sú také závažné, že nemôžu nebyť súčasťou zámeru, majú spoluvytvárať retro zmes nadšenia a naivity.
Alebo – ako uvádzajú niektoré americké recenzie: Toto je Spielbergov film, na ktorý už desiatky rokov márne čakáme. Škoda, že ho musel nakrútiť iný režisér. Že Abrams vo veľkom pracuje s nostalgiou? Správne! Podstatné je, že nezabúda na vtip, iróniu, nadhľad a najmä: rozprávačské majstrovstvo, ktoré hercov inšpiruje vydať zo seba to najlepšie.
Istá časť mladšieho publika, odchovaného komerciou posledných rokov, bez väzieb k starším Spielbergovým dielam a 70. rokom vôbec, môže byť Abramsovým odlišným prístupom k téme, žánru i samotnému filmovému rozprávaniu zmätená až znechutená. Ako rodinná zábava však Super 8 dokáže osloviť rovnako deti, ako ich rodičov.
