Už prvá scéna Veľmajstra udáva základný tón filmu: cvičenie vo vizuálne výrazne štylizovanom tanci smrti, v ezoterickej, vysoko disciplinovanej estetizácii. O formu excesu sa jedná aj pre samotného režiséra - Wong Kar-wai sa po exkurzii do Ameriky a (s road movie Moje čučoriedkové noci) vracia do Hongkongu - priestorového a emocionálneho centra svojej filmovej tvorby. Po filme Na východe diabol, na západe jed sa Wong Kar-wai pritom opäť vracia k bojovým umeniam, no ako je pre neho typické, obetúva takmer všetky žánrové pravidlá v prospech vytvorenia autorského filmu poznačeného vlastným, nezameniteľným rukopisom.

Francúzsky režisér, pôvodom z africkej republiky Mali, Ladj Ly po filme Bedári (2019), pokračuje v mapovaní životného priestoru prisťahovalcov z Afriky na parížskom predmestí vo filme Nežiadúci. Zápletka je jednoduchá, po smrti starostu nastupuje na jeho miesto zástupca, lekár Pierre. Jeho manželka novú, významnú pozíciu nevidí veľmi optimisticky a vlastne ho i varuje. Kritickým bodom mestskej agendy je predmestie, obývané prisťahovalcami. Žijú v mestských bytoch. Tie chátrajú a potrebujú opravu, alebo rovno demolíciu, a nájomníci by sa teda mali vysťahovať.

Po úspešne odohratom hokejovom zápase stojí trinásťročná Riley (v pôvodnom znení Kensington Tallman) pred novou životnou výzvou. Spoločne so svojimi dvomi kamarátkami má možnosť navštíviť trojdňový kemp, po ktorého absolvovaní sa môže stať súčasťou hokejového tímu Fire Hawks na strednej škole, kam sa hlási. Do tímu, v ktorom hviezdi aj samotná Valentina „Val“ Ortizová (Lilimar), jej favoritka... Medzitým sa v Rileynej hlave snažia jednotlivé emócie pri ovládacej konzole s aktuálnou situáciou vyrovnať. Všetko má, samozrejme, pevne v rukách Radosť (Amy Poehler). A, keďže vo vedomí vládne jednoznačná názorová zhoda, jej rozhodnutia podporujú aj plamenný Hnev (Lewis Black), na každú stránku bezpečnosti dohliadajúci Strach (Tony Hale), uvravená Nechuť (Liza Lapira), či ustarostená Smutka (Phyllis Smith). Práve sa im podarilo dotvoriť novú časť Rileynej mysle zvanú Zmysel pre seba, ktorá dievčinu definuje ako dobrého človeka a spoľahlivú kamarátku - aj keď za cenu občasného odoslania negatívnych spomienok rovno do podvedomia. Všetko prebieha zdanlivo v poriadku, až kým v priebehu nadchádzajúcej noci na riadiacej konzole nezačne výstražne svietiť kontrolka s označením „Puberta“...

Zdá sa, že dlhotrvajúca a bohatá kariéra milostných príbehov je nekonečná a žije naďalej v najrôznejších verziách romantických drám i komédií, ujíma sa jej prostredie genderových, transgenderových, binárnych i nebinárnych príbehov a svoje k nej má čo povedať i polyamorická organizácia vzťahov medzi mužmi, ženami a všetkými ďalšími. Nedávno rezonovala aj korejská love story Minulé životy (2023), s metafyzickým rámcom osudom nerušenej večnej lásky.

Nový film uznávaného tvorcu Richarda Linklatera Vrah naoko si odbil svoju premiéru ešte vlani v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach. Už tam vzbudil mimoriadne pozitívne ohlasy, čím ešte viac umocnil očakávania, no drvivá väčšina divákov si naň musela počkať až do polovice tohto roka. Po limitovaných projekciách v amerických kinách z konca mája sa však konečne dostal aj na streamovaciu platformu Netflix. Je skutočne až tak dobrý ako sa o ňom povrávalo?