Kinematografické svety blízkej či vzdialenejšej budúcnosti nie sú zobrazované v príliš optimistickom svetle. Ak aj na prvý pohľad sú, tak nakoniec sa ukáže, že ľudia žijúci v uniformnej prosperujúcej spoločnosti sa necítia byť v skutočnosti šťastní, ich životy pripomínajú skôr životy robotov bez emócií (Demolátor, Ako ty, Darca). V takom prípade môžeme hovoriť o utópii. Ak už je na prvý pohľad zrejmé, že sa svet ocitol na kolenách po katastrofe akéhokoľvek charakteru, či už ekonomickej alebo prírodnej, hovoríme o dystópii (Blade Runner, Brazil, celý post-apokalyptický subžáner sci-fi).

Filmový festival sú predovšetkým filmy, ale nielen filmy. Deje sa tu všeličo. Čiaru cez rozpočet urobilo trochu tohto roku počasie, najhoršie je, že sa nedá nikomu sťažovať. Príroda sa s nami zahráva a vyhráva. S odkladom slávnostne otvorili bazén hotela Thermál, ktorý sa rekonštruuje už roky. Bola som odhodlaná, že tam pôjdem, ale zasiahla náhoda. Zdá sa, že šťastná, s hosťami sa zasekol výťah, podaktorí vyšliapali k bazénu v daždi, niekoľko odvážlivcov sa aj okúpalo a bolo po paráde.

Mnohonásobné filmové návraty k téme vyjednávaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v nórskom Oslo, sú zaujímavé aj preto, že uzavreté dohody zásadným spôsobom ovplyvnili situáciu na Blízkom východe. Palestínci uznali existenciu Izraela a získali tak v Gaze a na západnom brehu Jordánu autonómiu. Izrael legitimizoval Arafatovu OOP (Organizácia na oslobodenie Palestíny) ako zástupcu Palestíncov. Tento posun je časťou  logického reťazca, osvetľujúceho aj súčasný pohyb komplikovanej situácie na Blízkom východe. Izraelu sa totiž darí v získavaní regionálnych spojencov, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu, či Ománu a dokonca sa odvíja i snaha o oficiálne vzájomné vzťahy so Saudskou Arábiou. Zdá sa, že napriek značnej podpore Palestínčanov v Európe, krajiny Blízkeho východu veľmi nezdieľajú rovnaké sympatie a ak tomu aj v niektorých prípadoch tak je, strach pred Iránom vytvára v regióne radikálne novú situáciu, ktorú Izrael dokázal využiť.

V poradí 55. Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch sa, po ročnej nútenej prestávke, začal ako vždy privítaním nejakej svetovej hviezdy filmu. Tohto roku nerátali s nikým a predsa sa podarilo dostať do Karlových Varov tri hviezdy svetového filmu. Ako prvý zavítal na festival britský herec Sir Michael Caine, aby si prevzal Cenu za mimoriadny prínos svetového filmu. Príde ešte na záver Johnny Depp a Ethan Hawke. Caine, držiteľ dvoch Oscarov, troch Zlatých glóbusov, Európskej filmovej ceny a ďalších 40 vyznamenaní, bol dojatý. Okrem iného povedal za mohutného potlesku: „Je to najväčší potlesk a najťažšia cena akú som kedy dostal. Vždy som bol veľmi šťastný, že môžem robiť to, čo robím. A teraz za to dostávam takého ceny. Veľmi vám ďakujem, že ste mi dali cenu, za niečo, čo milujem.“

Britský režisér David Bruckner sa dostal do pozornosti nie len hororových fanúšikov v roku 2017, kedy priniesol na plátna kín snímku Rituál. Tá prekvapila okrem výborne vybudovaného napätia, atmosféry a skutočne pôsobivým monštrom aj citlivo zrežírovanými vzťahmi medzi postavami a ich psychológiou. Bola to vo svojej podstate dráma v hororovom kabáte – ako tie najlepšie hororové snímky. Aj napriek zbytočne akčnému finále sa Rituál považuje za jeden z najlepších hororov posledných rokov. Práve preto bol Brucknerov nový horor aj napriek nie veľmi zaujímavému názvu, veľmi očakávaný. Temný dom? Nebyť Bruckneroveho mena by som si pomyslel, že ide o ďalší zanedbateľný, nízkorozpočtový pokus nakrútený v priebehu jedného mesiaca. Avšak opak je pravdou a Temný dom je Brucknerovým ďalším ambicióznym filmom.