Okrúhle výročie tejto filmovej oslavy európskeho severu a jeho kultúr sa nesie v znamení distribučného rozmachu a diváckej pozornosti. Značka je dôverne známa, skupina „scandifilov“ stabilná, s optimistickým vektorom rastu záujmu. V dobrej kondícii ho drží široko rozvetvená ponuka tém i žánrov. Už dávno to nie sú len detektívky a „nordic noir“, ktorými masový záujem o sever pred zhruba dvoma desaťročiami vyštartoval.

Pierre Bonnard bol popredným postimpresionistickým maliarom, umeleckou osobnosťou, ktorá nikdy celkom nedosiahla výraznejšiu slávu a význam mimo Francúzska. Režisér Martin Provost, ktorý k svojmu najnovšiemu filmu Maliar jej tela napísal scenár so stálym spolupracovníkom Marcom Abdelnourom, má bohaté predchádzajúce skúsenosti s osvetľovaním osobných životov nedocenených francúzskych umelcov. Vo filme Violette (2013) sa ujal komplexnej postavy Simone de Beauvoir, očami jej blízkej priateľky a zverenkyne sa zameral na osud francúzskej spisovateľky. V snímke Séraphine (2008), ocenenej niekoľkými Césarmi, rozprával príbeh maliarky Séraphine Louis. Filmový festival v Cannes je pritom pre jeho posledné dielo akoby prirodzeným domovom, zameriava sa v ňom na život Pierra Bonnarda a jeho družky Marthe.

V tomto neštrukturovanom rozprávaní snímky Galéria Boha, o umeleckej škole kdesi vo Švédsku, si každý môže vybrať čo chce. Funguje na spôsob bazáru ľudí, myšlienok a objektov, ktoré v tomto neštandardne štandardnom spojení vytvorili. Nazývajú to umenie. Akokoľvek ironicky sa na adresu takto interpretovaného prostredia pozerajú tvorcovia a ich prostredníctvom aj my, tento film asi nemožno nazvať zbytočným. Svojim veselým nihilizmom predsa len čosi o zrode umenia komentuje.

Kultúra sauny je spojená predovšetkým so severom a je výrazom väzby s prírodou, ponúka rituál očisty a zároveň slúži ako miesto spoločenského kontaktu. Dokumentárny film, debut estónskej režisérky Anny Hint  Sestry z dymovej sauny sa sústreďuje na priestor tvz. dymovej sauny, ktorá je v rodine týchto hygienicko-spirituálnych zariadení najstaršia. Spaľuje sa v nej drevo a miestnosť napĺňa dym. Keď je oheň uhasený, ostávajú po ňom sadze a tie účinkujú detoxikačne a očistne.

Nehostinné vresoviská v Dánsku sa stáročia nepodarilo nikomu zúrodniť. Až do chvíle kým sa v roku 1763 nevráti z bojiska v Nemecku po 25 rokoch Ludvig Kahlen (Mads Mikkelsen) a tvrdohlavo si vezme do hlavy, že on to dokáže. Vypracoval sa zo záhradníka na hodnosť kapitána a pre zásluhy vo vojne má možnosť sa o to pokúsiť. Keď sa mu to podarí dostane šľachtický titul, po čom najviac túži, a peniaze na vybudovanie kolónie. No to by nesmel mať surového protivníka, arogantného Frederika de Schinkela (Simon Bennebjerg), ktorý si na pôdu robí nárok a nechce pochopiť, že vresoviská patria kráľovi. Kahlen sa však nedá zastrašiť a s vervou jemu vlastnou sa pustí do práce.