Označenie výpravy do Británie 19. storočia, štartujúcej k velkému obdobiu priemyselnej revolúcie a novej doby, ovenčenej vynálezmi ako elektrina, alebo bezdrôtové spojenie, za science fiction asi nie je úplne presné. Do relatívne stabilného života viktoriánského impéria sa dostávajú správy o skupine „dotknutých“ žien. Majú výnimočné schopnosti, znepokojujúce všetky společenské vrstvy. Lord Massen sa obáva narušenia harmónie i hierarchie a vyvolávania nepokojov. Tvrdí, že „chaos nie je zmena“. Asi takto nejako musela dobová spoločnosť vnímať všetko, čomu nerozumela a bola nútená sa nejako so všetkým, čo nepoznala, vyrovnať.

Človek inštinktívne striktne delí známy svet na našu planétu Zem a okolitý vesmír. Cesty mimo našu atmosféru nazývame cestami do vesmíru, pričom sme jeho plnou súčasťou a žijeme skrátka vo vesmíre. Táto spätosť, pociťovaná najmä vďaka gravitácii a atmosfére, s našou planétou je možno dôvodom práve tohto delenia na TU a TAM a tak sa niet čo čudovať, že zopár vyvolených, ktorí z otvoreného vesmíru mali možnosť z dostatočnej diaľky uvidieť tretiu planétu od Slnka, budú potencionálne vnímať aj svoj život po návrate domov ako odtrhnutý od každodennosti, či reality všednosti. Podobným syndrómom začne trpieť aj hlavná hrdinka americkej snímky Lucy in the Sky, pohľadná tridsiatnička a kozmonautka Lucy Colová po návrate z kozmickej misie.

Pomerne mladý režisér Drake Doremus sa v poslednej dekáde stal špecialistom na malé komorné milostné príbehy. Najviac zaujal zaujímavými sci-fi dielami, ako Ako ty (2015) alebo Zoe (2018), kde bolo prostredie utopistickej budúcnosti „iba“ pozadím pre citlivý príbeh dvoch zamilovaných ľudí. Zároveň však malo toto prostredie a jeho zákony na ich vzťah vždy priamy vplyv, v prípade Zoe sa dokonca hlavná predstaviteľka dozvedá, že je robot. Jeho posledný film Začiatky a konce sa síce sci-fi hávu zrieka, podstata a režijný Doremusov rukopis zostáva. Bohužiaľ, divák, ktorý spomínané filmy pozná, sa bude možno cítiť práve kvôli stopercentnej civilnosti indie drámy trochu ochudobnený. Konce a začiatky totiž ani v rámci svojho žánru nad konkurenciou príliš nevyčnievajú.

Estella Millerová sa narodila so zvláštnym čierno-bielym sfarbením vlasov a pomerne vzpurnou povahou. Ako rástla (v piatich rokoch stvárnená Billie Gadsdon, v dvanástich Tipper Seifert-Cleveland), čoraz viac sa začala prejavovať jej kreativita a zjavný talent pre módne návrhárstvo. Pre neustále boje s tými, čo si dovolili šikanovať slabších alebo sa správali povýšenecky, či snahou dávať neustále najavo vlastnú extravaganciu, si v navštevovanej škole veľmi rýchlo znepriatelila riaditeľa. Jej matka Catherine (Emily Beecham), bývalá slúžka v Hellman Hall, je však odhodlaná začať nový a lepší život v Londýne. Návšteva niekdajšej zamestnávateľky s úmyslom požiadať ju o finančnú výpomoc sa však Catherine stane osudnou...

V roku 2013 prišiel do kín film V zajatí démonov. Z na prvý pohľad radového hororu sa vykľul obrovský hit. Okrem vysokého rozpočtu, na ktorý už v súčasných hororoch nie sme zvyknutí, sa úspech filmu skrýval vo výbornej réžii Jamesa Wana. Z niekoľko razy videnej zápletky vyťažil maximum. Koncepciu príbehu typu „rodina sa presťahuje do strašidelného domu s temnom minulosťou, ktorý obýva démon“, sme v tomto žánri videli už nespočetne veľakrát. Avšak už dlho nie v tak remeselne ambicióznom prevedení.