Megamimoňov má svoje čaro

Svojho času spoločne študovali na Lycée Pas Bon, výberovej škole pre budúcich arcizloduchov. Súperili medzi sebou, až do chvíle, kedy Gru (v pôvodnom znení Steve Carell) na študentskej talentovej súťaži Maximeovi Le Malovi (Will Ferrell s francúzskym prízvukom) „nevyfúkol“ jeho plánovanú pieseň. V tej chvíli mal totiž korene spor, ktorý v sebe má potenciál ohroziť celé ďalšie generácie Gruových potomkov. A teraz, desiatky rokov neskôr na stretnutí absolventov školy, kde je zhodou okolností Maxime ešte aj ocenený za to, ako pokročil so svojím výskumom švábov pre jednoznačne zlodušské účely, Gru už tak veľkú rivalitu eskaluje do ešte extrémnejšieho sporu. Po tom, čo vzhliadne Maximovo zmutované pološvábie telo, pochopí, akú bezpečnostnú hrozbu predstavuje. A keďže momentálne je agentom Anti-zlodušskej ligy, pokúsi sa protivníka spoločne s posilami zatknúť. Maxime však má v zálohe nachystaný zlovestný plán: z väzenia unikne s pomocou vernej priateľky – ukážkovej femme fatale Valentiny (Sofía Vergara), nájde si Grua aj s celou jeho rodinou a so svojím novým vynálezom na premieňanie protivníkov na šváby poriadne „zapracuje“ na Gruovi juniorovi...

Fanúšikovia športovo ladených filmov môžu zase raz zbystriť pozornosť a tí, čo holdujú motoršportu, dvojnásobne. Po istom čase tu totiž máme zase snímku založenú na skutočných udalostiach, ktorá sľubuje aspoň na papieri dostatočne atraktívny zážitok. Preteky o slávu (v originále Race for Glory: Audi vs. Lancia) totiž pojednávajú o jednej mimoriadne zaujímavej sezóne majstrovstiev sveta v rely, ktorá sa navždy zapísala do pamäti divákov. O to viac asi zamrzí, že z nesporného potenciálu sa nepodarilo vyskladať niečo lepšie než to, čo v konečnom dôsledku doručil režisér Stefano Mordini.

Počasie usporiadateľom karlovarského festivalu akosi nevyšlo, no za to skutočne niet koho obviniť. Stalo sa. Už sa raz v „horúcom“ lete aj kúrilo v hoteloch a kupovali sme si teplé veci. Teraz by to tiež chcelo trochu viac tepla, ale dá sa to vydržať. Rapsodické  počasie poznačilo aj atmosféru, ale filmom neuškodilo. Posledné snímky hlavnej súťaže tiež nijako výrazne neprispeli do súťaže, ale boli to filmy, o ktorých sa oplatí uvažovať.

Festival v Karlových Varoch sa pomaly blíži k druhej polovici, kinosály sú preplnené, herecké a režisérske osobnosti sa striedajú na červenom koberci, prosto všetko ide na plné obrátky. A predsa sa vyskytol malý probkém. Nápad usporiadať tlačové besedy k filmom na rôznych miestach Karlových Varov nebola tá najgeniálnejšia myšlienka. Kto sa nepozná s producentom tak sa o tom kam by sa mal dostaviť ani nedozvie. Niet človeka, kto by to koordinoval a oznámil. Viem šetrí sa papier, ale všetci máme e-mailové adresy. Nevidím nijakú prekážku, aby sa tlačové besedy usporiadali na jednom mieste, ako je to na všetkých veľkých festivaloch. Prechádzka Karlovými Varmi je síce zážitok, ale skôr pre turistu.

Festival v Karlových Varoch je vždy najväčšou kultúrnou udalosťou v týchto zemepisných šírkach. Medzinárodný filmový festival KV píše už svoj 58. ročník a tohto roku oslávil aj 30 rokov s Jiřím Bartoškom. Totiž v roku 1994 vzal do rúk spolu s Evou Zoralovou už takmer zaniknuté podujatie a podarilo sa im dostať festival opäť na výslnie. Vlastne ho zachránili pred rozhodnutím vtedajšej vlády, ktorá ho zrušila. Rozhodli sa nebyť závislí od vlád a stavať len na štedrých sponzorov. Našťastie, v Čechách majú film radi a sponzori ich nenechali v štichu. Jiří Bartoška okrem iného povedal: „Ukázalo sa, že nie všetky rozhodnutia vlády sú správne, vlády prichádzali a odchádzal, a my sme existovali a bez zmien, so stabilným štábom spolupracovníkov.“ Adokonca vždy sa podarilo prilákať zvučné mená hercov a režisérov. Tohto roku privítali ako prvého -  renesančného umelca Vigga Mortensena.