Festival v Karlových Varoch je vždy najväčšou kultúrnou udalosťou v týchto zemepisných šírkach. Medzinárodný filmový festival KV píše už svoj 58. ročník a tohto roku oslávil aj 30 rokov s Jiřím Bartoškom. Totiž v roku 1994 vzal do rúk spolu s Evou Zoralovou už takmer zaniknuté podujatie a podarilo sa im dostať festival opäť na výslnie. Vlastne ho zachránili pred rozhodnutím vtedajšej vlády, ktorá ho zrušila. Rozhodli sa nebyť závislí od vlád a stavať len na štedrých sponzorov. Našťastie, v Čechách majú film radi a sponzori ich nenechali v štichu. Jiří Bartoška okrem iného povedal: „Ukázalo sa, že nie všetky rozhodnutia vlády sú správne, vlády prichádzali a odchádzal, a my sme existovali a bez zmien, so stabilným štábom spolupracovníkov.“ Adokonca vždy sa podarilo prilákať zvučné mená hercov a režisérov. Tohto roku privítali ako prvého -  renesančného umelca Vigga Mortensena. 

Viggo si prevzal Cenu prezidenta MFF Karlovy Vary a Krištáľový glóbus mu odovzdal sám prezident festivalu. Čo o tomto hercovi ešte nevime okrem toho, že ho preslávila postava Aragorna v Tolkienovej ságe Kráľa prsteňov. Okrem angličtiny hovorí plynule španielsky, dánsky a francúzsky, ale tiež katalánsky, švédsky, nórsky, taliansky a arabsky. Je herec, básnik, maliar, fotograf, hudobník a režisér.  A ako režisér sa aj v Karlových Varoch predstavil. Uviedli na úvod jeho film Až na koniec sveta. Priznal sa, že k napísaniu hlavnej postavy ho inšpirovala jeho matka a bravúrne ju zahrala Vicky Krieps, ktorú obdivuje aj ako výbornú herečku, aj ako silnú ženu.

Mortensenova cesta k sláve však nebola jednoduchá. Jeho matka bola Američanka, otec Dán a staráý otec Kanaďan. Precestoval s rodičmi kus sveta a keď sa rozviedli matka sa s ním a dvomi bratmi vrátila do New Yorku. Po skončení štúdii nevedel čo začať a prvé čo urobil, že sa odsťahoval do Dánska. Tam skúšal všeličo, písal básne, maľoval, skladal hudbu a navštevoval kurzy herectva. Prvú úlohu dostal vo filme Mlčanie jahniat. Ale ani snímky Carlitova cesta, Krvavý príliv a Dokonalá vražda v jeho filmografii ešte veľa neznamenali. Prelom nastal až s úlohou Aragorna v Pánovi prsteňov. Táto rola ho vyniesla na stupienok hviezdy prvej veľkosti. Filmy s Davidom Cronenbergom Crash, Dejiny násilia a neskôr za úlohu v Zelenej knihe Petra Farrellyho bol už nominovaný na Oscara, sú už novou kapitolou jeho kariéry. Priznáva: „Viem, že moja tvár by nebola na plagátoch keby nebolo úspechu Pána prsteňov. To je prosto fakt. Keby som mal na výber, tak vám úprimne poviem, že nijaké film nerobím. Ale vďaka nim môžem vydávať knihy o maliaroch a spisovateľoch, moje vlastné knihy sa vydávajú a predávajú. Ľudia chodia radi na výstavy, ktoré usporiadam, možno oveľa viac ako keby Pána prsteňov nebolo.“

Viggo Mortensen vyrastal na westernoch a má ich dodnes veľmi rád. Preto sa rozhodol nakrútiť klasický western, taký aký vídaval v detstve. „Stávam sa iným človekom, keď hrám vo westerne a mám z toho radosť. Napríklad rád jazdím na koni už od raného detstva, a to v tomto žánri to bohato využijem.“  Pre Vigga Mortensena je veľmi dôležitá napríklad hudba, sám ju skladá „K tomuto filmu som mal už dávno skomponovanú muziku a podľa nej som začína písať scenár, stručne povedané hudba bola súčasťou stavby scenára.“  Film čoskoro uvidíme aj v našich kinách a budete môcť posúdiť, ako sa multitalentovanému tvorcovi tento retro western podaril.

Táto doba by sa nemala zopakovať

Slovenská divadelná a filmová herečka maďarského pôvodu Alexandra Borbély si užila bleskov fotoaparátov neúrekom. Kráčala po červenom koberci v delegácii k slovenskému súťažnému filmu Ema a smrtihlav Ivety Grófovej. Alexandra triumfovala vo filme O tele a duši a za  hlavnú úlohu v tejto snímke získala Európsku filmovú cenu. Iveta Grófová vedela komu môže zveriť komplikovanú postavu mladej maďarskej vdovy Mariky. Snímka je adaptáciou  rovnomennej knihy Petra Krištúfka. Štyridsiate roky minulého storočia v období Slovenského štátu boli rokmi vzostupu nacionalizmu, tragické pre židov, ale nepriali ani rôznym menšinám, prosto nikomu.  Príbeh sa odohráva na maďarsko-slovenskom pohraničí, obyvateľmi lomcujú nacionalistické vášne aj osobné drámy. Situácia je tu mimoriadne komplikovaná, stretávajú sa tu rôzne národnosti, ktoré svoje protichodné postoje nedokážu utlmiť.

A v tomto prevratnom čase, v ktorom nie je si nikto ničím istí, sa borí s problémami a nevraživosťou aj maďarská vdova Marika (Alexandra Borbély). Pre svoj pôvod prišla o prácu v lukratívnom bratislavskom arizovanom módnom krajčírskom salóne, na Slovensku je to osoba nežiadúca.  Hortyovské Maďarsko však bolo spojencom Nemecka, a tak paradoxne dochádzalo na tomto národnostne zmiešanom území k nezhodám medzi gardistami, ktorí sa maďarskému obyvateľstvu správali neprimerane surovo, a nemeckým dôstojníkom. O Mariku prejavil záujem aj nemecký nacista zo Sudet, aj kapitán slovenskej Hlinkovej gardy (Milan Ondrík). Prvý je zlý a zlomyseľný surovec, ktorému kariéru vraj zničila česká manželka, slovenský kapitán má sem-tam ľudské črty. Marika ho priťahuje, svojim spôsobom ju ochraňuje a ani jej nie je tento neokrôchanec celkom ľahostajný  Ak je niečo dobre rozpracované a jemne načrtnuté v scenári tak je to ambivalentný vzťah týchto dvoch protichodných individualít a patria najsilnejším a ľudsky najuveriteľnejším pasážam deja. Marika navyše skrýva aj židovského chlapca, čo jej mimoriadne komplikuje život, ale gardista ju nezradí. Škoda, že sa film v prvej polovici pomaly rozbieha, divák si komplikovane hľadá vzťah k hrdinom, ale druhá časť už neberie patričné tempo.. Snímka nie je len realistickým obrazom doby, ale dopĺňa ju aj po vizuálnej stránke. Snové vízie často viac povedia ako realistická línia príbehu. Film rozhodne má šancu na cenu a Alexanda Borbélyby si zaslúžila cenu za herecký výkon.

Mordujeme lebo je to tradícia

Debutant Adam Martinec z Česka sa predviedol ako talentovaný mladý tvorca a nakrútil vydarený debut pod názvom Mord. Nevraždia sa ľudia, ale len prasa, presnejšie dve prasatá. Nešikovný majiteľ starej usadlosti, len čo ho upozornili, by dával pozor, sa potkol a vzácnu prasaciu krv vylial. A teraz čo? Bez prasacej krvi nie je zabíjačka – tak káže tradícia.  A tak sa zháňa druhé prasa, aby všetci mohli byť krvou pomazaní. Rok čo rok sa už na zakázanú zabíjačku všetci tešia, aj ochrancovia zákona sú zhovievaví, privierajú oči, veď je to tradícia. V zákulisí to však vrie. Karlovi sa boja povedať, že táto je už posledná, dcéra má depresiu, lebo sa jej rozpadá manželstvo, vnuk utečie, lebo nemôže počúvať hádku rodičov, či sa na zabíjačku môže pozerať a takto po pokračuje. Snímka je bravúrnou štúdiou českej povahy, prepracovanou drobnokresbou jednotlivých pováh a charakteristických čŕt českého národa a Adam Martinec to prezentuje s láskavým humorom, nikoho neurazí, len s neskutočnou dávkou taktu zabáva. Film si prišiel pozrieť aj prezident Českej republiky Peter Pavel s manželkou.

V koprodukčnom filme gruzínskeho režiséra Georgeho Sikharulidzeho Panoptikon sa tvorca zamýšľa nad tým čo trápi súčasné postsovietske Gruzínsko. Po prvé náboženský konzervatizmus, zmáhajúci sa nacionalizmus a po druhé túha po modernizácii a nezávislosti. Je čo riešiť a výsledok je v  nedohľadne Otec citlivého adolescenta, Sandra, sa rozhodne, že pôjde do kláštora a stane sa mníchom. Jedinou jeho istotou je stará mama, matka je v Amerike a komunikujú len cez internet. Chlapcom navyše zmieta sexualita a je celkom bezradný. Sikharulidze je dobrý pozorovateľ, presne pomenuje negatívne i pozitívne javy, a tak máme na platne plastický obraz súčasného, rôznymi problémami zmietaného Gruzínska.

Hitom festivalu su Vlny

Snímka Vlny je tretím filmom populárneho herca Jiřího Mádla. Slávnostná premiéra česko- slovenskho filmu bola dnes popoludní v preplnenej Veľkej sále Hotela Thermál. Mimosúťažný film rozbúril relatívne pokojnú hladinu festivalového publika a vyprovokoval k diskusiám o nedávnej minulosti. Píše sa rok 1968 a mohlo by sa zdať, že sme o tomto búrlivom čase už všetko počuli a videli. Ukázalo sa, že veľa toho ešte nevieme. Tento pravdivý príbeh sa odohráva v Redakcii medzinárodného života Československého rozhlasu, kde zanietene pracujú talentovaní novinári. Predovšetkým sa snažia a poctivo robiť novinársku prácu. Do tejto prestížnej redakcie prichádza Tomáš (Vojtěch Vodochodský), ktorý je vystavený pred mimoriadnu skúšku, ako obstáť v súboji medzi tajnými službami a prácou poctivých novinárov. Obetovať brata, ktorého je poručníkom po smrti rodičov, alebo kolegov? Musí sa rozhodnúť, a to je sakramentsky ťažké.  Doba je hektická, nastáva úľava prezentovaná Dubčekovým socializmom s ľudskou tvárou a nevraživosťou Moskvy k týmto udalostiam. Redaktorom ide o všetko a podarí sa im husársky kúsok vysielať do poslednej chvíle, kým ruské tanky neobklúčia a neobsadia budovu rozhlasu. Film hovorí o zrade, morálke a nádeji mimoriadne sugestívnym spôsobom, s výbornými hereckými výkonmi, bravúrnou réžiu Jiřiho Mádla a expresívnou kamerou Martina Žiarana. Dávno sme nevideli po profesionálnej stránke tak dokonale nakrútený film, ktorý je, žiaľ, aj dnes ešte výsostne aktuálny. Samozrejme, veľkou mierou prispeli k tomu aj herecké výkony Táne Pauhofovej, Vojtěcha Vodochovského, Stanislava Majera, Tomáša Maštalíra, Martina Hofmanna, Vojtěka Koteka a iných. Film vraj bude mať oficiálnu premiéru na Slovensku 1. augusta.

Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary