Zladiť lásku s problémami všedného dňa je umenie
Festival v Karlových Varoch sa pomaly blíži k druhej polovici, kinosály sú preplnené, herecké a režisérske osobnosti sa striedajú na červenom koberci, prosto všetko ide na plné obrátky. A predsa sa vyskytol malý probkém. Nápad usporiadať tlačové besedy k filmom na rôznych miestach Karlových Varov nebola tá najgeniálnejšia myšlienka. Kto sa nepozná s producentom tak sa o tom kam by sa mal dostaviť ani nedozvie. Niet človeka, kto by to koordinoval a oznámil. Viem šetrí sa papier, ale všetci máme e-mailové adresy. Nevidím nijakú prekážku, aby sa tlačové besedy usporiadali na jednom mieste, ako je to na všetkých veľkých festivaloch. Prechádzka Karlovými Varmi je síce zážitok, ale skôr pre turistu.
Keď je manžel stále na cestách
Maria je rozvedená, má už dve väčšie deti a keď sa stretne so Sigmundom je to láska na prvý pohľad. Na svet prídu dve ďalšie deti, mladá žena je však stále sama, domácnosť a deti sú len na jej krku. Nečudo, že jej to ide na nervy a je trochu hysterická. Nezhody so Sigmundom nenechajú na seba dlho čakať a muž požiada o rozvod, Mariine výbuchy zlosti jednoducho nezvláda. Nórsky film, debut režisérky Lilje Ingolfsdottir Až na koniec sveta (Eskling) sa rozbieha ako rozvodová dráma, ale nie je v pravom slova zmysle film o rozchode. Je to skôr psychologická štúdia ženy, ktorá najprv musí spoznať samú seba, aby mohla s nadhľadom posúdiť situáciu, do ktorej sa aj vlastnou vinou sama dostala. Je to príbeh o práve ženy na sebarealizáciu, hľadaniu šťastia a poznaniu, že súčasné manželské vzťahy prechádzajú istým vývojom a zmenami. Romantický pohľad na manželstvo je svojim spôsobom prežitok a ženy si musia predovšetkým uvedomiť svoje možnosti, silu a podľa toho sa zariadiť a pristupovať k manželskému spolužitiu. Zaujímavý a poučný film.
Na rozchod a na manželské nezhody sa česká režisérka Beata Parkanová vo filme Světýlka pozerá očami dieťaťa. Už v expozícii vidíme šesťročnú Amálku (pôvabná Mia Bankó), ako pred ňom rodina zavrie dvere a ostane sama. Amálka je hravé dieťa, miluje svoju mačku, má rada rodičov, ale možno najviac starých rodičov. Dievčatko si vak musí vytvoriť svoj samostatný svet, vymýšľať, lebo dospelí ju kategoricky odstrihli od svojich problémov. Vnímavé dieťa však vie, že nie je všetko v poriadku a aj za zavretými dvermi cíti čo sa deje. Rozpad rodiny sleduje cez svoj detský svet a veľmi presne chápe problémy svojich rodičov. Pravdu jej zrejme dokážu zatajiť, ale následky sú pre ňu jasné. Dieťa predčasne dozrie a vie čo ju asi čaká. Chcelo to ešte niečo viac rozpracovať príbeh, ale aj tak je to pekný portrét zraneného, ale zoceleného dieťaťa rodinnými nezhodami.
O ľuďoch, ktorí riskovali všetko
V nemecko- francúzskej koprodukcii vznikol film Xoftex čo je názov utečeneckého tábora niekde v Grécku. Režisér Noaz Deshe sa sústredil na sýrskych a palestínskych utečencov, ktorí si predlhý čas v utečeneckom tábore krátia nakrúcaním satirických skečov a zombie hororov. Rokovania s migračnými úradmi sa vlečú a utečenci v neľudských podmienkach robia všetko, aby sa nezbláznili. Napriek tejto „zábavke“, ktorá by mala odčerpať nahromadenú energiu, napätie v tábore stúpa a konfliktom sa nedá vyhnúť. Realita sa prelína s fikciou a práve táto metóda dovoľuje divákovi nahliadnuť do problémov ľudí, ktorí riskovali svoje životy, aby sa im lepšie žilo, opustili svoju vlasť, nechali tam všetko aj svoje spomienky a čakajú na povolenie opustiť tábor a vydať sa za svojim snom. A ten je stále v nedohľadne. Režisér sa práve ich víziami, ktoré vniesli do skečov a zombie príbehov, snaží nahliadnuť do ich zraneného sveta a odkrýva boľavé zákutia ľudí, ktorí prišli o všetko a čakajú len na zázrak. Krutý, ale pravdivý film.
V chorvátsko-katarskej koprodukcii vnikol debut Bruna Ankonića Oslava (Proslava). Dej filmu sa odohráva v rokoch 1926 až 1954 v chudobnej chorvátskej dedinke, na mieste kde si aj líšky dávajú dobrú noc. No nie zmeny stáleho štátneho zriadenia a vojny. Tie zahmlili aj krásnu lesnú krajinu, aj myseľ obyvateľov – nikto sa pomaly v pomeroch nevyzná a nevie ku komu patrí a kam sa pridať. To ja aj problém Mija, ktorý podľahol pravicovej ideológii a skrýva sa v lesoch. Snímku režisér nakrútil podľa rovnomennej knihy Damira Karakaša a film kladie dôraz najmä na krásnu prírodnú scenériu a v tomto nádhernom a krutom svete zmietajú obyvateľmi protichodné názory. Obyvatelia sú veľmi ľahkou korisťou na podľahnutie akejkoľvek ideológii. Mijo nie je ani zločinec, ani pomätenec, ale predovšetkým obeť týchto neprehľadných pomerov. Zaujímavá štúdia, ako sa zo slušného človeka môže v očiach spoločnosti stať zradca a zločinec, i keď v podstate nič také závažné neurobil.
Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary